Mgr. Zuzana Lauková

Mgr. Zuzana Lauková

Slovenský ostrov na juhu Maďarska

/Čo je nového na Základnej škole s materskou školou v Slovenskom Komlóši u jej riaditeľky Zuzany Laukovej/

Jednou zo spektra slovenských národnostných národnostných škôl v Maďarsku patrí aj Základná škola s materskou školou v Slovenskom Komlóši. O tom, akými problémami žije táto škola 400 kilometrov južne od Bratislavy, sme sa pozhovárali s jej riaditeľkou Mgr. Zuzanou Laukovou.

• Predstavte v skratke vašu školu našim čitateľom

Naša škola je dvojjazyčná. Okrem slovenčiny, národopisu a slovenskej gramatiky vyučujeme niektoré predmety dvojjazyčne. Znamená to, že v zemepise, dejepise, prírodovede sú niektoré odborné termíny, ktoré sa žiaci učia aj po slovensky. Okrem toho spev, telocvik a kreslenie vyučujeme tiež takto dvojjazyčne. Na škole máme 158 žiakov a musím povedať, že tento počet nám neklesá. Teraz nám odíde 21 ôsmakov a nastúpi 23 prváčikov. Aj keď o máličko, predsa počet žiakov pomaly narastá. Keď som napríklad ja chodila do tejto školy, mala iba 90 žiakov. Ja si myslím, že je to krásny počet.

Budova školy je veľmi stará. Našťastie s pomocou štátu sa nám ju podarilo v roku 2006 obnoviť a rekonštruovať. K staršej časti sme urobili aj prístavbu. Máme 8 tried, pričom máme jednu paralelnú triedu piatakov a 3 skupiny v družine. Roku 2005 k nám bola pripojená aj škôlka, v dvoch budovách máme ďalších 150 škôlkarov a dokonca k nám patrí aj cirkevná škôlka. V každej škôlke sa vyučuje týždenne 16 hodín slovenčiny. Deti, ktoré nám prichádzajú do prvej triedy nám, žiaľ, nerozprávajú po slovensky, ako materinským jazykom, ale poznajú mnohé slovenské výrazy. Mňa teší, že majú celkom peknú výslovnosť. Aj na našej reči poznať maďarský prízvuk, ale, čo sa dá robiť, žijeme v takomto prostredí.

• Je v Komlóši aj maďarská škola?

Áno, v našej obci funguje aj maďarská škola, ktorá mala v minulosti 4 krát viac žiakov, ako naša. Teraz ich má iba dvojnásobok. Počet obyvateľov u nás klesá a počet žiakov klesá aj na ich škole. Mnohí ľudia sa z Komlóša sťahujú do okolitých miest, ale aj do Budapešti. Tu nie je veľa príležitostí zamestnať sa. Teraz je trend, že rodičia chcú, aby sa deti učili jeden cudzí jazyk. Niektorí, ktorí chceli dať deti k nám už hovorili, že po slovensky nevedia a nebudú môcť pri štúdiu svojim deťom pomáhať. Ja som sa ich spýtala – a po anglicky viete? Odpovedali, že nie. Tak som im povedala, že je to to isté. A dali svoje deti do našej školy.

• Aký je stav reformy školstva v Maďarsku?

V Maďarsku prebiehajú reformy v školstve stále. Každý rok sa menia nejaké zákony. Teraz sa v školstve pracuje na rozvoji jednotlivých kompetencií, pričom jazykové sú jednými z najdôležitejších. Slovenský jazyk už nemôžeme vyučovať tak, ako sme ho vyučovali pred dvadsiatimi, či tridsiatimi rokmi ako materinský, ale vyučujeme ho ako cudzí jazyk /!!!/. Tak, toto je realita. Slovenčinu začíname učiť v prvom ročníku, angličtinu od štvrtého ročníka, tak, ako v ostatných školách.

V súčasnosti prepracovávame všetky pracovné plány podľa nových kompetencií. Všetci učitelia prechádzajú školeniami. Okrem toho sa zistilo pri meraniach PISA, že žiaci majú nedostatky a problémy v čítaní s porozumením, ale aj nedostatky v matematickej gramotnosti, takže tam sú nasmerované ďalšie školenia a vzdelávanie učiteľov. Všetci sa snažíme, aby sme to zvládli lepšie.

• Nastávajú nejaké zmeny aj v národnostnom slovenskom školstve?

Pokiaľ ide o vyučovací proces, tam sa dlhšie nič nemenilo. Teraz sme mali rokovania o nových učebniciach pre budúci školský rok, ktoré objednávame, aby sme dostali štátnu podporu na štyri roky. Tieto dáme do knižníc a každý rok budeme doobjednávať len pracovné zošity pre žiakov.

• Čo robíte pre to, aby vaši žiaci navštevovali vašu školu rady?

Ponúkame im hlavne zaujímavý a kvalitný program. Okrem toho pri škole funguje aj detský súbor Harmónia. Keď u nás zanikla pionierska družina, cítili sme, že pre deti by malo niečo fungovať, aby sa mohli zoskupovať do skupín. V našich učebných plánoch sme mali obsiahnutú zásadu, že budeme zachovávať zvyky, tradície, národopis tu žijúcich Slovákov. Preto sme založili detský súbor Harmónia v ktorom máme divadelníkov, spevákov, ľudových tanečníkov, recitátorov. V tom sme oproti iným školám v popredí a zrejme aj preto k nám deti prichádzajú rady. Týmto pestujeme u žiakov čosi viac, dávame im niečo, čo ich obohacuje.

Od roku 1989 bola medzi ministerstvami školstva na Slovensku a v Maďarsku podpísaná dohoda o tom, že k nám budú chodiť zo Slovenska tzv. hosťujúci učitelia. Teraz je u nás už štvrtá hosťujúca učiteľka. Sme s ňou veľmi spokojní Tieto učiteľky pre nás doteraz urobili veľa užitočnej práce.

• Je ťažké získavať učiteľov pre vašu školu?

Ani nie. Máme dostatok bývalých žiakov, ktorí skončili slovenčinu a viacerých ani nemôžeme zamestnať. Na škole môže učiť 16 pedagógov. Jedna z nich pôjde zanedlho do dôchodku a namiesto nej prijmeme novú. Bude vypísaný konkurz na ktorý sa zrejme prihlási viac záujemcov.

• Kde pokračujú v štúdiu absolventi vašej školy. Sú úspešní na stredných školách?

Dve tretiny idú do gymnázií alebo stredných odborných škôl, jedna tretina do učilíšť. Žiaci a ich rodičia sú s našou školou veľmi spokojní. U nás dostávajú základ na to, aby boli úspešní na ktorejkoľvek strednej škole. Dôležité je, že majú nielen dobré vedomosti, ale aj dostatok sebadôvery, lebo u nás ich vedieme často k tomu, aby vystupovali pred verejnosťou, alebo spolužiakmi. Chodíme s nimi na recitačné súťaže, hrávame divadlo… Žiaľ, málo detí pokračuje v štúdiu na slovenských gymnáziách. Boli také roky, keď išlo na slovenské gymnázium aj 4 – 5 detí ročne, v minulom roku to boli dvaja žiaci a teraz sa hlásia na slovenské gymnázium tiež dvaja.

• Akú podporu máte pre svoju školu vo svojom regióne, je všeobecne záujem o existenciu vašej školy?

Záujem tu samozrejme je. Keď boli v Komlóši pred štyrmi rokmi voľby, k slovenskej národnosti sa prihlásilo 987 ľudí. Veľmi dobré vzťahy máme so slovenskou mestskou samosprávou, organizáciou komlóšskych Slovákov. Mnohé aktivity robíme spoločne.

Ja si myslím, že keď sa deti stretávajú so staršími ľuďmi, ich identita sa v nich ukotví pevnejšie. Takéto akcie robievame často. So staršími organizujeme napríklad známe Dni slovenskej kultúry. Starší rozprávajú deťom, ako žili, čo robili, ako sa hrali, zabávali, čo zažili. Máme veľkú morálnu podporu našich Slovákov. Okrem toho píšeme projekty a pokúšame sa získať finančné prostriedky z rôznych zdrojov. Škola má zriadenú aj vlastnú nadáciu „Za slovenskú národnostnú vzdelanosť“. Okrem toho predkladáme projekty na Celoštátnu slovenskú samosprávu, župnú samosprávu. Peniaze máme šancu získať na to, na čo potrebujeme. Doteraz sme ešte nemali situáciu, aby sme nedokázali niečo uskutočniť pre nedostatok finančných prostriedkov.

• Akú odozvu má na škole projekt Ja a moji predkovia?

Pre deti je tento projekt veľmi náročný, ťažký, ale veľmi užitočný. Je to ťažká práca pre učiteľov i žiakov. Deti ho berú veľmi vážne. Veľmi svedomite pracujú a z každej triedy sa do projektu každoročne zapojí niekoľko žiakov. Už to je dobrý výsledok. Je veľmi dobré, že Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku vydal výber z najlepších prác. Teším sa , že finále tohto ročníka sa koná práve na našej škole. V minulom roku bolo v Novom Meste pod Šiatrom a rok predtým v Békešskej Čabe.

• Čo si ako riaditeľka školy želáte do budúcnosti?

Predovšetkým to, aby ešte dlhé, dlhé roky dokázala táto škola poskytovať kvalitné vzdelanie slovenským deťom, aby sme mali v každom ročníku každoročne aspoň 20 – 22 žiakov, a aby tu slovenská národnosť mohla žiť a pracovať. Lebo, ak bude slovenská škola, bude aj slovenská národnosť.

(Ľubomír Pajtinka, 2010)