Dobrá škola a dobrý učiteľ sú veľkým darom

Mgr. Iveta Rajčániová, riaditeľka Základnej školy v Nových Zámkoch

Viesť školu je náročná, ťažká, zodpovedná ale dôležitá úloha. Len pred nedávnom bola vymenovaná za riaditeľku Základnej školy na ulici Gábora Bethlena v Nových Zámkoch Mgr. Iveta Rajčániová. Pedagogička s dlhoročnou praxou, zanietený človek pre dobú výchovu a vzdelávanie. Prijala pozvanie na náš redakčný rozhovor, aby sme sa porozprávali o škole, výchove, vzdelávaní a mnohých ďalších témach.

Pani riaditeľka, aká bola vaša cesta k pedagogike, kde sa zrodil váš vzťah k výchove a vzdelávaniu?

Ako žiačka som vždy mala zbožnú úctu k mojim učiteľom. Hľadela som na nich ako na modly, v mojich očiach boli neomylní, vševediaci, slovom, boli to ľudia, ktorí doslova kuli môj charakter a formovali môj v vzťah k tomuto šľachetnému povolaniu. Chodila som do dedinskej školy a v tom čase bol „súdruh učiteľ “ pokladaný za pána učiteľa, ktorý šíril osvetu, udržiaval pri živote kultúrny život obce a ľudia snímali klobúk pred ním. Aj moji rodičia ma viedli k tomu, aby som si vážila svojich učiteľov, lebo , ako vravievali , oni sú na začiatku toho procesu, ktorý niektorých dovedie až k Nobelovej cene.

Akých učiteľov ste mala vy? Spomínate si ešte na tých, čo vás najviac ovplyvnili?

Ján Amos Komenský povedal, že šťastný je žiak, ktorý má dobrého učiteľa. Povedal to takmer pred štyristo rokmi, a platí to dodnes. Musím povedať, že som bola šťastnou žiačkou. Mala som skvelých učiteľov. Každý z nich vtlačil nejakú stopu do môjho ega, každý viac či menej ovplyvnil formovanie mojej osobnosti. Keby ma teraz videli „ v akcii“ , jeden by sa našiel v mojej gestikulácii, jeden v mimike , ďalší v držaní tela , iný v chôdzi a zas ďalší v častom používaní nejakého slova či celých slovných obratov. Takto v každom z nás žijú naši učitelia, aj keď sa už mnohí pozerajú na nás z nebíčka

Bolo vaším celoživotným snom stať sa učiteľkou a neľutujete toto rozhodnutie?

Určite neľutujem! Od ranného detstva som chcela byť učiteľkou. Keďže môj brat je o 5 rokov mladší, často som sa hrala na jeho „ mamičku – učiteľku „. S deťmi milujem pracovať. Práca s nimi je úžasná. Vyhradila som si v rámci svojej pracovnej doby návštevné hodiny pre žiakov, keďže chcem ako riaditeľka tejto školy ísť dvojsmernou cestou: žiaci sa budú učiť odo mňa a ja od nich.

ZŠ na ulici G.Bethlena je najmladšou školou v Nových Zámkoch. Svoju históriu píše od roku 1989. Za toto obdobie sa zapísala do histórie školstva viacerými vynikajúcimi výsledkami, jej dnešná činnosť je postavená na istých tradíciách. Ako nová riaditeľka školy, iste máte svoje predstavy a plány, a iste chcete pokračovať v tradíciách školy. Čo je vašim cieľom, čo je cieľom riaditeľa dobrej školy?

ZŠ na Ulici G. Bethlena od samého začiatku patrila k progresívnym vzdelávacím inštitúciám. Vždy sa snažila naskočiť na prvý vlak s novými pedagogickými trendmi, akými bolo slovné hodnotenie žiakov, integrované tematické vyučovanie, rozšírené vyučovanie cudzích jazykov a pod. Škola ako prvá okrese ešte v minulom režime začala vyučovať anglický jazyk. Samozrejme, časy sa zmenili a dnes už vyučovanie anglického jazyka je na Slovensku povinné.

Tradíciou bývalo úsilie humanizovať vzťahy medzi učiteľom a žiakom, medzi učiteľom a rodičmi žiakov a medzi učiteľmi navzájom. V tomto úsilí nielenže chcem pokračovať, ale mojou ambíciou je túto tradíciu rozvíjať a prehlbovať. V škole sa vždy kládol veľký dôraz na rozvíjanie tvorivosti žiakov. Preto budem dbať o to , aby tvorivé čítanie sa stalo organickou súčasťou všetkých vyučovacích hodín, ktoré majú na to potenciál. Chcem ubezpečiť každého, že tradície, ktoré sa zaslúžili o vynikajúcu reputáciu školy , budú súčasťou našej školskej stratégie.

Ktoré problémy dnes najviac zaťažujú riaditeľa školy? Má dosť nástrojov na ich riešenie?

Rola riaditeľa školy sa výrazne zmenila. Musí byť dobrým manažérom, musí vedieť robiť PR, musí tvoriť marketingovú stratégiu školy, mal by byť dobrým mediátorom, ale pritom ako štatutár je zodpovedný za všetko v škole. Ako pedagóg zastáva funkciu podobnú tej ako primár na oddelení v nemocnici, pretože je zodpovedný aj za vyučovacie výsledky školy. Aby toto všetko úspešne zvládol, má v súčasnosti len vlastnú kreativitu, individuálne štúdium, sebavzdelávanie a entuziazmus.

Kde hľadáte podporu a spoluprácu, aby ste budovali modernú školu dôležitú pre svoje mesto a celý región?

Som zástanca tímovej práce. V riadiacej práci uplatňujem tri princípy : kreativitu, kooperáciu a kolegialitu. V zhode s tým delegujem mnoho kompetencií na zástupcov riaditeľa školy, na vedúcich metodických orgánov, na triednych učiteľov, na vedúcu vychovávateľku školského klubu detí, na školského špeciálneho pedagóga, na personalistku, na správcu siete atď. Ako riaditeľka školy sa cítim ako dirigent. Bez orchestra by som bola grotesknou. Vážim si ľudí, ktorých riadim, bez ich pomoci a podpory by moje úsilie bolo syzifovské. Rovnako si nesmierne cením rodičov našich žiakov. Sú aktívni, sú hrdí na našu školu, dôverujú jej a to je najcennejšia devíza školy. Som len kratučkú dobu vo funkcii, ale sa presviedčam aj o tom , že zriaďovateľ školy mi bez meškania poskytuje pomoc. Nechcem byť neskromná, ale máme jednu z najmodernejších škôl na Slovensku. Využiť tento kapitál znamená prácu s plným nasadením každého zamestnanca. A riaditeľka školy musí byť aj v tomto smere lídrom.

Akí sú dnešní slovenskí učitelia? Sú horší, či lepší, ako učitelia inde v Európe? Akými očami ich vnímate vy?

Odolávajú najrozličnejším tlakom a ustáť ich je ozaj hrdinstvo. Tým, že aj našu krajinu opanovala moc peňazí, devalvovala sa hodnota vzdelania. Mnohí žiaci nemajú žiadnu, ani len vonkajšiu motiváciu učiť sa, pretože stredné školy sa o nich doslova bijú, núkajú im rôzne benefity a kritériá na ich prijatie sú také, aby mohli podliezť latku náročnosti. Je to choré. Učiteľ musí vynaložiť niekoľkonásobne väčšiu námahu, aby sa žiak v škole sústredil na prácu, aby ho tá práca upútala a aby príprava učiteľa nebola márna. Nechcem a nebudem tvrdiť, že všetci učitelia sú ideálni. Nie je to tak. Vzhľadom na náročnosť práce sú mnohí predčasne poznačení syndrómom vyhorenia, sú medzi nami aj čierne ovce, ich výkony sú slabé. Našťastie, väčšina z nás si vybrala toto povolanie z presvedčenia a vybrala by si ho zasa. Poznám niekoľko učiteľov, ktorí pôsobia v Anglicku a sú aj tam učiteľmi. Naši učitelia môžu byť hrdí na svoje pedagogické majstrovstvo.

Boli a sú slovenskí učitelia spoločnosťou hodnotení a platení tak, ako je to bežné v Európe?

V minulosti bola celkom iná doba. Neboli také priepastné rozdiely medzi ľuďmi, sociálne nožnice neboli tak veľmi roztvorené. Okrem toho nie je dialektické porovnávať dnešok s tým , čo bolo pomaly pred 27 rokmi. Veď aj školstvo v Nórsku bolo pred 27 rokmi na celkom inej úrovni, ako je dnes. Chcem však vyjadriť svoj osobný názor. Vynikajúci učitelia , a je ich nemálo , nie sú ani morálne, ani finančne docenení. Spoločnosť si prestala vo všeobecnosti vážiť silu vzdelania a múdrosti a tým pádom aj školy a učiteľov.

V súčasnosti mnoho mladých ľudí absolvuje univerzitné štúdium pedagogického smeru, ale tých, ktorí nastúpia do školstva je pomenej. V čom vidíte príčinu? Čo by ste im odkázali?

Analyzovať príčiny toho , že po univerzitnom štúdiu pedagogického smeru mnohí absolventi hľadajú uplatnenie v živote mimo školstva, prenechám väčším odborníkom, ako som ja. Za seba však môžem uviesť, že tento negatívny jav nie je len otázkou peňazí, aj keď aj ony v rozhodovaní mladých absolventov zohrávajú nemalú rolu. Prapríčinou tohto javu je postavenie učiteľa v spoločnosti, jeho degradácia, často ponižovanie, ba niekedy priamo šikanovanie. Ak raz bude mať učiteľ v spoločnosti dôstojné postavenie, potom bude aj pre mladých atraktívnejšie.

ZŠ na ulici G.Bethlena je povestná dobrou spoluprácou žiakov, rodičov a pedagógov. Aká je vaša filozofia spolupráce rodiny a školy?

Máme veľmi obetavých rodičov, ktorí deň čo deň dokazujú lásku k škole, k našim zverencom svojím fantastickým prístupom. Spolupráca s nimi je na vysokej úrovni, zapájajú sa do všetkých akcií školy. Každý rodič našej školy je pre mňa klientom, ale aj priateľom, ktorý má dvere riaditeľne vždy otvorené.

V čom vidíte pri tomto povolaní hlavný rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou?

Odpoveď na Vašu otázku má niekoľko rovín. V prvom rade sa zmenil spoločenský status učiteľa. V minulom storočí sa tešil učiteľ väčšej vážnosti, bol rešpektovanou osobnosťou a jeho autorita bola omnoho väčšia. Dnes , žiaľ , profesia učiteľa je dosť sprofanovaná. A to , prosím , nehovorím vôbec o finančnom hodnotení práce tých učiteľov , ktorých prácu charakterizuje pedagogické majstrovstvo. Druhá rovina sa týka edukačného procesu. Kým minulé storočie vygenerovalo tzv. tradičnú školu , 21. storočie je postupným prechodom na modernú školu, ktorú popri osvedčených tradičných metódach a formách práce charakterizuje informatizácia, digitalizácia , projektové vyučovanie, interaktívne vyučovanie atď. Pritom sa zásadne mení aj rola učiteľa , ktorý už nie je najaktívnejším subjektom vo vyučovacom procese, ale tým , ktorý riadi aktivitu žiakov. Ďalšia rovina sa týka samotných žiakov. Tí v porovnaní s minulým storočím sú rozhľadenejší, informovanejší , čerpajúci poznatky z rôznych zdrojov, akými sú internet, informačné televízne kanály, tlač , encyklopédie , ale aj literatúra v digitálnej či printovej forme. Škola odráža spoločenské zmeny a mení sa spolu s tým, ako sa svet mení a vyvíja. V tomto smere však neraz musí škola hodiť „ spiatočku “ , aby architektúra hodnotovej hierarchie mladých ľudí nebola gýčová. Mám na mysli predovšetkým hodnotu vzdelania, priateľstva, nezištnej pomoci, solidarity a ďalších všeľudských hodnôt. Ak sa nám na celom Slovensku podarí tieto hodnoty povýšiť nad fetiš bohatstva, nad individualizmus a nad egoizmus, potom sa o mravnú silu našej krajiny nemusíme obávať.

Čo by bolo treba v našom školstve v najbližších mesiacoch a rokoch zmeniť a doladiť?

Škola je živý organizmus. Každá zmena, každá reforma je pre ňu istým šokom. Ku každému živému organizmu je potrebné pristupovať citlivo, rozvážne, taktne, aby jeho zdravie neutrpelo vážnu ujmu. V škole sa často nedokážeme zžiť s niečím novým, a už to nové neplatí. Koncepcia vzdelávania nemôže platiť jedno volebné obdobie. Musí byť dlhodobá, a keďže školstvo je reťaz skladajúca sa z viacerých článkov, musí obsiahnuť všetky stupne škôl. A napokon nie vždy je správna cesta zdola nahor. Možno by bolo lepšie začať s reformami na vysokých školách a postupne doviesť zmeny do materských škôl.

Aké je vaše tajné želanie pre školstvo, učiteľov i celú spoločnosť?

Moje tajné želanie nebude po zverejnení tajné. Rada sa s ním podelím s každým. Chcela by som sa dožiť toho, aby žiaci nepokladali školu za nutné zlo, aby povinnosť chodiť do školy nepovažovali za násilie páchané na nich. Chcela by som , aby sa žiaci vyslovene tešili na mnohé vyučovacie hodiny, lebo sa na nich aj naučia, aj zasmejú a pobavia. Chcela by som vidieť spokojných učiteľov, ktorí do školy prichádzajú s úsmevom a odchádzajú domov s rozžiarenými očami, pretože prežili krásny deň so žiakmi.

(Ľubomír Pajtinka, 2016 in: Rodina a škola)