Spokojný žiak, spokojný učiteľ, úspešný absolvent.

Ing. Ľubomír Kovaľ, riaditeľ Strednej odbornej školy stavebnej v Bratislave

Na Slovensku pôsobí približne 112 000 spoločností a živnostníkov, ktorých primárna činnosť je Stavebníctvo. Z nich je približne 10 000 z Banskobystrického kraja, 11 000 z Bratislavského, 9 000 z Košického, 12 500 z Nitrianskeho, 19 000 z Prešovského, 12 500 z Trenčianskeho, približne 15 000 z Trnavského, a najviac cez 22 000 zo Žilinského kraja.

Aj keď sa produkcia slovenských stavebných firiem prepadla od svojho vrcholu v roku 2008 o približne štvrtinu, ide o veľmi progresívnu sféru. Tento sektor dáva na Slovensku prácu viac ako 160-tisícom ľudí.

Základnú prípravu pre tento rezort poskytuje okrem iných škôl aj Stredná odborná škola na Ivánskej ceste v Bratislave. Školu, ktorá patrila k prvým šiestim na Slovensku, ktoré overovali model školy ako Centra odbornej výchovy vedie ako riaditeľ už od roku 1993 Ing. Ľubomír Kovaľ. Pozhovárali sme sa ním o jeho pohľade na prípravu odborníkov pre stavebníctvo, ale aj vývoji školstva u nás a ďalších zaujímavých témach.

Pán riaditeľ, aká bola vaša profesijná dráha?

Podľa súčasných kritérií na počet zamestnávateľov krátka, boli iba traja. Strojstav n. p., kde som sa ako čerstvý absolvent strojníckej fakulty STU pokúšal objaviť slovenské riešenia v Nemecku už objavenej stavebnej mechanizácie, neskôr Stavoindustria n.p., kde som si overoval svoje manažérske schopnosti. Z večera do rána som sa z osoby, ktorá riadila samú seba stal nadriadeným pre 50 mechanikov, opravárov mobilnej stavebnej techniky. Nákladné autá, žeriavy, bagre, buldozéry a šikovní chlapi sa stali mojou školou života. Náhradné diely, termíny, kvalita mojím problémom. Tu som sa zoznámil s duálnym systémom odborného vzdelávania, s odborným výcvikom žiakov priamo na budúcom pracovisku. Dve skupiny, dvaja majstri odborného výcviku a cca 20 učňov sa každodenne zúčastňovalo pracovného procesu. Poznávali organizáciu práce, klímu pracoviska, schopnosti a povahu mechanikov.
Trnuli, či auto po oprave naštartuje, či prejde STK. Potom už len stredné odborné učilište, združená škola, stredná odborná škola, všetko s rovnakou adresou. Najskôr ako zástupca pre praktické vyučovanie, neskôr riaditeľ.

Je všeobecne známe, že v posledných rokoch, možno aj desaťročiach poklesol záujem o stredné odborné vzdelávanie. Dotýka sa to predovšetkým odborov a odvetví, kde sa vyžaduje aj fyzická práca, či fortieľ. Čo myslíte, prečo k tomu došlo?

Tých vplyvov, prečo sme tam kde sme je veľmi veľa. Zmena životných hodnôt, transformácia hospodárstva, množstvo protichodných „objektívnych“ informácií, kríza, demografický vývoj, pohodlnosť, nové technológie, kapacita stredných škôl prevyšujúca dopyt a dali by sa spomenúť aj ďalšie.

Je potrebné presvedčiť verejnosť, že po absolvovaní odborného vzdelávania má absolvent veľkú šancu byť úspešný, spokojný, šťastný.

Do odborných škôl sa robí nábor žiakov, aj zamestnancov. Stratila sa nám motivácia ako hybná sila kvality. Chýbajú nám objektívne informácie pre objektívne rozhodovanie. Nepoznáme potreby trhu práce, odhadujeme plánované počty tried v odborných školách, profil absolventa, školské vzdelávacie programy. Bez spolupráce štátu, škôl a zamestnávateľov v súlade so schopnosťou žiakov prijať školský vzdelávací program sú to len preteky naslepo, kto vie opísať viac odbornej teórie.

Predstavy jednotlivých firiem o profile absolventa sú značne rozdielne. Je to dané viacerými faktormi, ako sú veľkosť spoločnosti, jej zameranie, technológie, ktoré využíva. Firmy by mali poskytovať viac informácií o svojich nárokoch na vzdelanie zamestnancov, o sociálnom zabezpečení, o možnostiach kariérneho rastu.

Rodičia by sa mali rozhodovať až na základe vyhodnotenia objektívneho informačného mixu o schopnostiach dieťaťa, o jeho predpokladoch byť úspešné, o ponuke stredných škôl, vysokých škôl, o požiadavkách zamestnávateľov, sociálnych podmienkach, možnostiach rodiny.

Stavebníctvo malo na Slovensku veľmi silnú tradíciu. Často sa spomína , že Slováci v 19.i 20. storočí postavili nielen Budapešť, kde žilo veľa Slovákov, ale aj Viedeň, neskôr sa významne podieľali na výstavbe Prahy a mnohých ďalších miest. Čím sa stalo, že sa kdesi stratila hrdosť na túto profesiu i záujem o jej výkon?

V rámci národného projektu Sústava povolaní v SR, charakteristika odvetvia stavebníctvo, som sa dočítal, že silnou stránkou odvetvia je kvalitná a kvalifikovaná pracovná sila. V ďalšej časti sa uvádza, že problémom je nedostatočná kvalifikácia absolventov stredných škôl, nedostatočná prepojenosť teórie a praxe, absentuje zadefinovanie kompetencií, zručností, ktoré požaduje zamestnávateľ od absolventa.

Prečo je absolvent nepripravený do praxe? Pretože sa tým nikto komplexne nezaoberá.

Každý z partnerov (žiaci, rodičia, škola, zriaďovatelia, zamestnávatelia, región, štát, ….) v odbornom vzdelávaní si rieši svoj problém.

Je dôležité pre odborné školstvo hľadať naplnenie predstáv partnerov za primeranú cenu. Kvalita, miera spokojnosti nie je súčet, ale súčin spokojností jednotlivých partnerov. Ak chceme kvalitné školy, kvalitných absolventov, musia všetci zainteresovaní spolupracovať. Potrebujeme vyriešiť, koho, čo, ako, kde, kto a začo budeme učiť.

Každý z nás má svoju pravdu a svoj podiel na súčasnom stave. Súčasný systém financovania, spoločenská atmosféra prirodzene odvádzajú stredné školy z oblasti odborného vzdelávania. Takmer dvadsať rokov sme sa vzájomne presviedčali, školy a zamestnávatelia, že nemusíme spolupracovať. Je nutné komunikovať, vysvetľovať si, čo očakávame od sektoru, ktorí nazývame odborné vzdelávanie.

Aký je v súčasnosti záujem o odbory, ktoré otvárate? Ktoré z nich sú trojročné, otvárate aj kratšie vzdelávacie kurzy?

Sme stredná odborná škola, ktorá má vyše 500 žiakov v rôznych formách denného a externého štúdia. Patríme v regióne medzi väčšie školy. Ponúkame 2- ročné a 3-ročné učebné odbory, 4-ročné študijné odbory, nadstavbové štúdium so zameraním na stavebníctvo, strojárstvo, elektrotechniku a ekonomiku. Stabilný záujem je o študijné odbory mechanik počítačových sietí a škola podnikania. Veľký záujem je o dvojročné odbory, pre žiakov, ktorí nezískali nižšie stredné vzdelanie. Otvárame každý rok jednu triedu stavebnej a jednu triedu strojárskej výroby. V spolupráci so základnou školou im ponúkame Kurz na doplnenie nižšieho stredného vzdelania. Dávame im tak šancu prestúpiť po úspešnom absolvovaní kurzu na 3-ročné učebné odbory, končiace výučným listom.

Veľmi malý je záujem o 3-ročné učebné odbory stavebného zamerania murár, maliar, inštalatér. Tento rok sme získali zo základných škôl iba 13 záujemcov. Nebyť absolventov kurzu, tak by sme si vôbec nemohli dovoliť učiť tieto odbory. Vytvárame z nich skupiny po 12 žiakoch. Priviesť ich k výučnému listu je však veľmi náročné.

Pre dospelých ponúkame možnosti získania výučného listu, maturitného vysvedčenia externou diaľkovou alebo dištančnou formou. Podľa konkrétneho záujmu pripravujeme firmám aj krátkodobé vzdelávacie kurzy.

Akí žiaci k vám prichádzajú? Aká je ich pripravenosť, aký je skutočný záujem o profesiu?

Ponuka stredných škôl výrazne prevyšuje dopyt. Každý žiak základnej školy si môže vybrať. Do učebných odborov sa robí nábor, nie výber. Z daného dôvodu časť žiakov nechce, časť nie je schopná prijať školský vzdelávací program.

Je nutné poskytnúť rodičom objektívne informácie o schopnostiach dieťaťa, o jeho predpokladoch byť úspešné. Zoznamovať žiakov ZŠ s materiálmi, drevom, kovmi, so základnými technológiami ich spracovania, s obsahom činnosti jednotlivých povolaní, spôsobom primeraným ich veku. Dnes je táto oblasť odložená stranou. Rodičia a ani deti často krát netušia čo je obsahom povolaní pre ktoré sa môžu rozhodnúť. Je nutné im poskytnúť objektívne porovnateľné informácie o jednotlivých stredných školách. Kvalita, kultúra školy, učebné a študijné odbory, profily absolventov, personálne a materiálno-technické zabezpečenie, finančná náročnosť, možnosť zamestnania, či pokračovania v štúdiu.

Ako sa uplatňujú vaši absolventi v praxi? Máte informácie o ich vývoji v profesii aj po viacerých rokoch?

Údaje o zamestnanosti absolventov získavame cez triednych učiteľov, nakoľko Úrady práce a ÚIPŠ uvádzajú iba štatistické údaje podľa študijných alebo učebných odborov. Nie konkrétne osoby. Žiaci našej školy po vyučení, majú možnosť pokračovať v dennom alebo diaľkovom nadstavbovom štúdiu a získať po jeho úspešnom absolvovaní maturitu. Dve tretiny absolventov učebných odborov pokračujú v štúdiu, jedna tretina odchádza do praxe. Asi tretina absolventov maturitných skúšok odchádza študovať na vysoké školy.

Kríza spôsobila výrazný pokles záujmu zamestnávateľov o pracovnú silu. Napriek tomu neutíchol dopyt po kvalitných zamestnancoch. Aj počas krízy rezort stavebníctva vykazuje záujem o kvalifikovanú pracovnú silu v učebných odboroch murár, tesár, železobetonár, montér suchých stavieb. Malý počet absolventov v jednotlivých učebných odboroch dáva reálnu šancu sa zamestnať. Neevidujeme nezamestnaného absolventa učebného odboru.

S ktorými zamestnávateľmi máte najintenzívnejšiu spoluprácu?

Pri organizovaní odborného vzdelávania škola spolupracuje s viacerými firmami – hlavne Xella-Ytong Slovensko, PREMAC, AlcaPLAST, RIGIPS, Protherm, BAU holding, s profesijnými združeniami, komorami a konkrétnymi zamestnávateľmi, fyzickými a právnickými osobami. Kontakty a dobré vzťahy s potenciálnymi zamestnávateľmi našich absolventov sú dôležité pre prispôsobenie vzdelávacej ponuky potrebám pracovného trhu.

Oslovujeme výrobcov stavebných materiálov, dodávateľov technológií a ponúkame im priestor na prezentáciu svojich produktov. Na základe týchto aktivít sa nám podarilo úspešne realizovať viacero exkurzií, odborných prednášok, odborných školení, prezentácií rôznych firiem.

Najintenzívnejšia spolupráca prebieha s malými firmami a živnostníkmi, u ktorých žiaci vykonávajú individuálny odborný výcvik. V školskom roku 2013/14 vykonávajú žiaci individuálny odborný výcvik v 19 firmách.

Žiaci tak majú možnosť spoznať súčasné technologické postupy a nové materiály, organizáciu práce. Získavajú možnosť zamestnať sa po ukončení štúdia.

Aká je spolupráca so zamestnávateľskými združeniami?

Už roky trvá veľmi dobrá spolupráca medzi Zväzom stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) a našou školou. Spoločne hľadáme riešenia ako pripraviť absolventa, aby z neho bol kvalitný remeselník, zamestnanec, živnostník v oblasti stavebníctva. Ako motivovať absolventov základných škôl pre výber stavebných odborov ako svojho budúceho povolania. Spolupráca so ZSPS nám umožňuje bližšie sa kontaktovať so stavebnými firmami v regióne. Hľadať pracoviská pre odborný výcvik žiakov. Približovať odborné vzdelávanie praxi. Spoločne pripravujeme zriadenie Centra odborného vzdelávania a prípravy. Ponúkajú nám rôzne projekty, vzdelávacie aktivity. Slovenská obchodná a priemyselná komora, Republiková únia zamestnávateľov sa pravidelne vyjadrujú k obsahu školského vzdelávacieho programu, k témam na záverečné a maturitné skúšky. Aktívne spolupracujeme s Cechom strechárov Slovenska.

Na odborných školách býva zvyčajne problém so zabezpečením kvalifikovaných učiteľov odborných predmetov a najmä majstrov odborného výcviku. Aká je situácia u vás?.

Kvalita učiteľov je podmienená záujmom o prácu v školstve a tá závisí od atraktívnosti povolania učiteľa, majstra. Atraktívnosť je daná ocenením, pracovným prostredím a aj spoločenským uznaním. Spoločnosť aj škola by mali pre nich vytvárať akceptovateľné podmienky. Reálne uznať dôležitosť a vážnosť práce učiteľa, majstra odbornej výchovy. Získať kvalitných, odborne zdatných ľudí z praxe pre odborné vzdelávanie je pre stredné odborné školy existenčná záležitosť.

Kríza a nezamestnanosť pomohla školám. Dnes máme aj odborných učiteľov, ktorí by v inej situácii pracovali mimo školstva. Napriek tomu zohnať vyučeného majstra odbornej výchovy z praxe za súčasných platových podmienok je temer nereálne. Zastupujú ich inžinieri – absolventi, ktorí však nemajú výučný list a ani prax. Je potrebné neustále hľadať zdroje pre motiváciu kvalitných, odborne zdatných ľudí z praxe so záujmom o odborné vzdelávanie.

Aké profity majú vaši pedagógovia?

Vytvárať akceptovateľné podmienky pre zamestnancov je úlohou manažmentu školy. Dotujeme z vlastných zdrojov rozpočet školy, nielen časť osobných nákladov ale aj materiálno-technické vybavenie. Ponúkame zvýhodnené ubytovanie pre zamestnancov s trvalým bydliskom mimo Bratislavy (využíva to 1/4 zamestnancov), prispievame zvýšeným percentom do sociálneho fondu, na doplnkové dôchodkové sporenie (tretí pilier). Podporujeme možnosť výberu stravovania. Poskytujeme súčasné technické vybavenie. Profitov však nikdy nebude dosť, po čase si na nich zvyknete a strácajú na hodnote. Je na manažmente aby neustále podporoval motiváciu.

V posledných mesiacoch sa intenzívne hovorí o duálnom systéme vzdelávania. Pomôže nová filozofia v odboroch, ktoré otvárate?

Pripravujeme žiakov v prostredí, ktoré je odlišné od trhu práce. Každý sa dostane na školu, ktorú si vyberie, tam sa všetci starajú, aby sa nebodaj nerozhodol pre inú školu. O žiaka v škole neustále niekto prejavuje záujem, ospravedlňuje ho, ponúka mu náhradné riešenia. A zrazu o pracovné miesto sa uchádzajú viacerí, zamestnávateľ vyžaduje vedomosti, zručnosti, dodržiavanie pravidiel, termínov.

Duálny systém môže priblížiť školu praxi. Ak však dnes povieme duálny systém, každý si predstaví niečo iné. Aj v zahraničí má niekoľko podôb. Od úplného oddelenia školy od praktického vyučovania cez rôzne formy prerozdelenia praktického vyučovania medzi školu a firmy. Školy už dnes vykonávajú v rôznom rozsahu praktické vyučovanie na pracoviskách firiem. Je potrebné zozbierať skúsenosti všetkých zainteresovaných (žiaci, školy, zamestnávatelia, štát, …) a vytvoriť čo najjednoduchší funkčný systém. Aby dal priestor rôznym typom škôl a firiem. Spoločným cieľom by mal byť úspešný absolvent školy, budúci spokojný zamestnanec firmy.

Veľkým problémom býva identifikácia žiakov so zvoleným odborom štúdia. Žiaci ZŠ nemajú skúsenosti, nevedia sa identifikovať s konkrétnymi remeslami. Platí to aj u vás? Ako budujete hrdosť žiakov na vybraný odbor, či profesiu?

Žiaci základných škôl, ich rodičia sa často rozhodujú bez prístupu k objektívnym informáciám o nadaní, schopnostiach dieťaťa. Bez znalosti profilu absolventa vybraného študijného či učebného odboru, školského vzdelávacieho programu, požiadavkách budúcich zamestnávateľov. Často sa rozhodnú pre školu, ktorú si vybral kamarát. V danom prípade je veľké riziko, že výber školy, odboru nebude ideálny. Naša škola ponúka vzdelávací program pre prvý ročník spoločný pre všetky učebné odbory stavebného zamerania. Výber konkrétneho odboru odkladáme až po skončení prvého ročníka, na základe určitého poznania. Snažíme sa, aby počas odborného výcviku žiaci vytvárali funkčné, prakticky využiteľné výrobky, ktoré neskôr môžu sami používať. Dôležitým prvkom je pocit úspešnosti žiaka. Škola ma jednoznačne pomáhať vytvárať tento pocit. Úspešného človeka spoznáme na prvý pohľad. Je na ňom vidieť, že má vnútornú tvorivú silu. Môžete od neho očakávať dobrý výkon. Vyznačuje sa vlastným názorom, presvedčením, iniciatívou, odvahou, radosťou zo života. A určite aj hrdosťou na svoju profesiu.

V niektorých krajinách sú žiaci už počas štúdia finančne honorovaní. Pomohlo by to dnes?

Myslím si, že ak chceme vyriešiť rozpor medzi záujmom žiakov ZŠ a ich rodičov o typ vzdelania a potrebami trhu práce, je nutné ponúknuť nepopulárnym nedostatkovým odborom určité profity. Som presvedčený, že by to bolo lacnejšie, ako sklamanie pri hľadaní práce a rekvalifikácia.

V zahraničí to funguje to rôznymi formami. Je potrebné nájsť funkčné riešenie pre Slovensko. Môžu to byť štipendiá, či profity pre žiakov, prípadne rodičov.
Myslím si, že problém nastane, ak bude treba určiť, ktoré odbory a v akom rozsahu podporovať.

Pamätám si z minulosti, že ste sa snažili robiť vyraďovanie absolventov trojročných i štvorročných odborov slávnostným spôsobom za účasti rodičov žiakov. Pokračujete v tejto tradícii?

Pokračujeme. Stále som presvedčený, že výučný list a maturitné vysvedčenie sú dôvodom pre slávnostné stretnutie všetkých zainteresovaných – absolventov, rodičov, učiteľov, majstrov, zástupcov zamestnávateľov, zriaďovateľa školy, hostí. Dáva to možnosť zamyslieť sa, zhodnotiť. Toľko radosti, hrdosti na dosiahnutý výsledok, sĺz a predsavzatí v škole zriedkavo vidíte. Ak si sami nebudeme vážiť svoju prácu, prečo by si ju mali vážiť iní.

Ako sa osvedčila?

Veľmi dobre. Každoročne inovujeme organizačné zabezpečenie, pozývame hostí.

Oni prichádzajú. Podľa ich hodnotenia sa cítia príjemne. Príďte sa pozrieť.

Ako hodnotíte spoluprácu so základnými školami – sú vám nápomocné pri proforientácii žiakov na vaše odbory?

Výber strednej školy je zložitá záležitosť. Objavuje sa tu viacero uhlov pohľadu, záujmov, neinformovanosti aj dezinformácií. V tejto spleti sa rodič, ale aj výchovný poradca ťažko orientuje. Tam kde je záujem základnej školy, rodičov o komunikáciu, vieme odpovedať kladne na mnohé otázky. Ponúkame množstvo informácií o učebných, študijných odboroch, profiloch absolventov, formách štúdia, uplatniteľnosti v praxi. Pripravujeme dni otvorených dverí v spolupráci s budúcimi zamestnávateľmi, aj pre výchovných poradcov. Pravidelne navštevujeme základné školy.

Výsledkom je 153 žiakov v prvých ročníkoch. Proti minulému školskému roku nám počet prvákov aj celkový počet žiakov stúpol. Ďakujem im za spoluprácu.

Čo podľa vás najviac destabilizuje odborné vzdelávanie u nás?

Otázok na ktoré by sme potrebovali poznať odpoveď v odborných školách je veľa. Príkladom môže byť normatívny systém financovania na žiaka. Počet žiakov krát normatív dáva množstvo prostriedkov, ktoré má škola na vykrytie svojich nákladov. Vedenie škôl to odvádza od vzdelávania menej populárnych odborov k populárnym. Pri neexistencii objektívnych požiadaviek trhu práce a tlaku rodičov sa školy postupne menia. Učíme o čo je záujem, populárne odbory.

Kritériá pre hodnotenie kvality školy je priestor, ktorým sa treba zaoberať. Dnes neexistujú objektívne kritériá na vyjadrenie kvality školy. Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti školy, počet neúspešných, či úspešných absolventov, zamestnanosť absolventov, počet absolventov prijatých na VŠ sú síce zaujímavými údajmi.

Ale …, každá škola má k tomu aj svoje pripomienky, svoje vysvetlenie.

Nábor a nižšia popularita učebných odborov zachytáva aj skupinu, ktorá nechce pracovať a školu berie ako sociálnu sieť. Nutnosť mať prostriedky na prevádzku školy znižuje kvalitu absolventov.

Veľká prevaha ponuky nad dopytom v SŠ má za následok vznik školskej turistiky, niektorí žiaci pri minimálnom pocite záťaže odchádzajú na inú školu. To urobia počas štúdia niekoľko krát. Začínajú ako kuchár, cez hodinára skončia ako murári, prípadne naopak.

Kapacita VŠ dáva šancu každému kto prejaví záujem, prijatie na VŠ podľa mňa nie je kritérium kvality strednej školy. Skôr koľko absolventov aj úspešne ukončí VŠ.

Chýba objektivita, možnosť porovnávať za rovnakých podmienok štatistické údaje o školách. Je potrebné vedieť objektívne vyhodnotiť pridanú hodnotu, ktorú získal absolvent strednej školy štúdiom.

Objektívne porovnanie profilu absolventa z kvalitne vypracovaného školského vzdelávacieho programu so schopnosťami konkrétneho absolventa.

Príkladom môže byť, ak odborná škola pripraví žiaka a nezávislá komisia skúšobného centra profesijnej organizácie overí schopnosti a vydá, prípadne nevydá výučný list.

Čo by bolo treba zmeniť okamžite, čo v krátkodobom, čo v dlhodobom horizonte?

Podľa môjho názoru, potrebujeme objektívne posúdiť, kde sa reálne odborné školstvo nachádza. Pozrieť sa z rôznych uhlov pohľadu na požiadavky, ktorých splnenie jednotlivý účastníci (žiaci, rodičia, manažment škôl, učitelia, región, zamestnávatelia, štát, …) očakávajú. Či sú splniteľné za súčasných podmienok. Iba objektívna analýza, diskusia nám môže naznačiť ako ďalej. Potrebujeme, aby do procesu odbornej prípravy vstúpili zamestnávatelia. Nie z dôvodu realizácie národného projektu, ale preto, že cítia reálnu potrebu sa podieľať na profile absolventa, ich budúceho zamestnanca. Ak spoločne budeme hľadať riešenie, verím, že ho nájdeme. Ak sa to nepodarí, budeme ďalej rozprávať o tom, čo majú urobiť iní, aby som ja bol spokojní.

Aká je podľa vás vízia pre stavebné odbory do budúcnosti?

Veľmi dobrá. Stavať nové, rekonštruovať staré sa vždy bude. Tlak na kvalitu bude narastať. Stále sa budú objavovať nové technológie, nové materiály. A to sa nedá bez kvalitnej odbornej prípravy.

Skúsili ste si urobiť prieskum spokojnosti vašich žiakov s podmienkami a kvalitou štúdia u vás?

Prieskum spokojnosti našich žiakov robíme pomocou dotazníkov, rozhovorov so žiakmi, žiackou školskou radou. Sú zamerané na posúdenie primeranosti, kvality vyučovania, sociálnej klímy školy, príčin absencie. Škola v nich dopadla relatívne dobre. Myslím si, že to je práve dôvod sa tým viac zaoberať.

Škola je tu pre žiakov, nie žiaci pre školu. Pocit spokojnosti je spojený s uspokojovaním potrieb. Tie sú u každého žiaka iné. Často krát drobnosti rozhodujú o úspechu, či pocite sklamania. Individuálny prístup, empatia, objektivita hodnotenia sú veci na ktoré sú žiaci citliví. Mottom našej školy je „Spokojný žiak, spokojný učiteľ, úspešný absolvent.“ V škole by mal byť každý primerane spokojný. Máme sa v čom zlepšovať.

Myslíte si, že by si absolventi vašej školy znova vybrali vašu školu, ak by sa mali opäť rozhodovať o výbere svojej školy?

Väčšia časť absolventov tvrdí, že áno. Časť, tá menej úspešná, že nie. Myslím si, že je to prirodzené a 100% to nikdy nebude. Spokojnosť so školou budú všetci časom prehodnocovať, tak ako sa budú meniť požiadavky na nich. Škola im má pomôcť, aby boli úspešní a šťastní. Ak sa jej to darí, plní svoju úlohu.

Ponúkate svoje vzdelávacie služby aj iným záujemcom ako žiakom po základnej škole?

Máme pomerne širokú ponuku externého štúdia diaľkovou alebo dištančnou formou. V súčasnosti u nás takto študuje 74 žiakov popri zamestnaní. Zaoberáme sa každou žiadosťou o možnostiach štúdia. Snažíme sa každému nájsť riešenie na jeho vzdelávací problém. Rekvalifikujeme absolventov stredných či vysokých škôl, ktorí z rôznych dôvodov nenašli uplatnenie. Reagujeme na požiadavky trhu práce, dnes sú to elektromechanici a inštalatéri.

Vaša škola bola vždy charakterizovaná budovaním dobrej atmosféry práce. Darí sa vám to aj teraz?

Toto je otázka skôr pre žiakov, učiteľov, majstrov, vychovávateľov. Ja môžem povedať, že sa o to snažíme.

Na škole ste boli silne orientovaní aj na využívanie informačných technológií. Čo sa vám podarilo v tejto oblasti?

Myslím si, že škola má dostatočné vybavenie výpočtovou technikou (159 PC, 39 notebookov, interaktívne tabule, wifi, …). Hľadáme skôr odpoveď na otázku ako efektívne využívame informačné technológie vo vyučovacom procese. Sú súčasťou života mladej generácie. Komunikujú pomocou nich. Zákonite patria do vyučovacieho procesu. Je na nás sledovať vývoj, aby sme používali jazyk, ktorý je žiakom blízky, ktorému rozumejú. To už je otázka vzdelávania pedagógov, ich motivácie k využívaniu IKT, nového softvéru. Tvorba odborných vzdelávacích programov sa teraz prebúdza. V súčasnosti sme vďaka úspešným projektom získali pre odborné vzdelávanie špecializovaný softvér pre vyučovanie odboru mechanik počítačových sietí, softvér Lego Mindstorms NXT, ktorý sa využíva na programovanie mikropočítačov pre LEGO stavebnice, softvér Adobe Photoshop CS6 pre vyučovanie počítačovej grafiky. Žiaci stredných škôl si zmerajú sily v súťaži vo Photoshope, ktorej organizátorom bude naša škola. IKT nám dáva možnosti, priestor vyučovací proces zefektívniť, zatraktívniť, priblížiť sa žiakom.

Pred pár rokmi ste sa zúčastnili ako škola experimentálneho overovania modelu vašej školy, ako Centra odborného vzdelávania. Boli ste spolu s ďalšími piatimi školami v bratislavskom kraji prvými, ktorí sa do tohto experimentu na Slovensku pustili. Prinieslo vám to nové skúsenosti. Ako hodnotíte tento projekt s odstupom šiestich – siedmych rokov?

Bola to pre nás obrovská skúsenosť, prvé manažovanie väčšieho projektu. Komplexnosť, od analýzy požiadaviek trhu práce, cez spoločnú prípravu vzdelávacieho programu, študijných materiálov so zamestnávateľmi, po jeho realizáciu. Chýbalo už len pokračovanie. My a ani okolie nebolo pripravené na to aby sa plynulo pokračovalo. Chýbali podmienky, motivácia zainteresovaných strán.

Vonkajšie aj vnútorné podmienky sa začali v poslednej dobe meniť. Začalo sa hovoriť o kvalite odborného vzdelávania, absolventov, o duálnom systéme, do odborného vzdelávania začali vstupovať zamestnávatelia, vyhlásili sa nové projekty, vznikajú prvé Centra odborného vzdelávania a prípravy už podľa zákona o odbornom vzdelávaní. Som rád, že sme boli prvými priekopníkmi tohto modelu na Slovensku.

Opäť je tu však veľa otázok na ktoré treba hľadať odpoveď. Je škola, ktorá ponúka len formálne vzdelávanie Centrom vzdelávania a prípravy? Nemalo, by Centrum ponúkať hlavne prvky celoživotného vzdelávania? Kde nájsť zdroje ak celoživotné vzdelávanie ich tiež hľadá? Ako zjednodušiť schvaľovanie vzdelávacích programov?

Pripravujú sa nové kritériá na vznik Centier, na ich materiálno-technické vybavenie. Kde nájsť prostriedky, ak to nebude z projektov? Kde nájsť partnerov medzi zamestnávateľmi?

Centrá odborného vzdelávania a prípravy v zahraničí fungujú. Je to osvedčený prvok celoživotného vzdelávania. Treba už len hľadať slovenskú verziu, nájsť variabilný funkčný systém, ktorý bude uspokojovať zainteresovaných.

Aké je vaše želanie do ďalšej práce v školstve?

Prial by som si, aby škola mala školské vzdelávacie programy zodpovedajúce požiadavkám praxe, aby žiaci boli schopní a ochotní ich prijať, aby učitelia, majstri ich boli schopní prijateľne ponúkať, primerané materiálno-technické vybavenie, financie. Aby sme mali spokojných žiakov, spokojných učiteľov, úspešných absolventov.

(Ľ. Pajtinka, 2010 in: Učiteľské noviny)