Prezidentka nemčinárov

PhDr. Helena Hanuliaková, prezidentka Medzinárodného zväzu učiteľov nemeckého jazyka

O kvalite nášho školstva išiel v minulosti vo svete dobrý chýr. Z medzinárodných súťaží a olympiád však nosili ocenenia predovšetkým študenti. Učiteľom sa otvorili dvere do sveta a svojich odborných medzinárodných organizácií fakticky len nedávno. A čuduj sa svete. V medzinárodnej konkurencii sa nestratili ani oni. Pred krátkym časom bola za prezidentku Medzinárodného zväzu učiteľov nemeckého jazyka zvolená bratislavčanka PhDr. Helena Hanuliaková, čo určilo samozrejme i tému nášho rozhovoru.

Čo tomu všetkému predchádzalo?

Ja som chcela byť od malička učiteľkou a aj som sa ňou stala. Po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde som vyštudovala ruštinu a nemčinu. Ruština bola môj hlavný diplomový predmet, na ktorý som sa viac pripravovala a venovala mu i viac času. Po štúdiu som vlastne ruštinu učila aj na Gymnáziu v Šamoríne, kam som nastúpila. Po roku 1989 sa ruština prakticky prestala na školách vyučovať a začali sa vyučovať ostatné jazyky v oveľa väčšej miere. Ruština išla do úzadia a ja ako nemčinárka som mohla zrazu vyučovať len nemčinu. Moji žiaci nemeckého jazyka začali dosahovať výborné výsledky a dokonca medzinárodné úspechy. Popri žiakoch som sa dostala do povedomia odborníkov samozrejme aj ja. Všimli si ma viacerí odborníci na nemčinu a dokonca som dostala ponuku, či by som neviedla a neorganizovala olympiádu v nemeckom jazyku, či by som ju neviedla aj koncepčne. Keďže mi táto problematika bola blízka, nemala som problém s tým súhlasiť. Ešte ako učiteľka nemčiny na gymnáziu som sa stala predsedníčkou celoštátnej odbornej komisie olympiády cudzích jazykov. To bolo ešte pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky. V roku 1991 sme vypracovali novú koncepciu olympiády cudzích jazykov, ktorá bola viac orientovaná na komunikatívnu zložku. Predtým sa v súťaži viac kládol dôraz na faktografiu a vedomosti statického charakteru. Podpora komunikatívneho aspektu pomohla dotvoriť novú modernú tvár olympiády.

Po čase ma oslovilo vedenie Metodického centra v Bratislave na Tomášikovej ulici, či by som neprijala úlohu metodičky nemeckého jazyka na tomto pracovisku. Od roku 1991 do roku 1996 som bola externou pracovníčkou MC v Bratislave.

Po roku 1989 sme si podobne, ako aj učitelia iných predmetov založili asociáciu pod názvom Spoločnosť učiteľov nemeckého jazyka a germanistov Slovenska, kde som pracovala najskôr ako hospodárka, potom i šéfredaktorka nášho časopisu Begenungnen (Stretnutia). Je to odborný časopis pre učiteľov nemeckého jazyka a pre germanistov, ktorý vychádza dvakrát ročne. Vydáva ho Spoločnosť s podporou Goetteho inštitútu v Bratislave a Kulturkontakt Viedeň. Obe tieto nemecky hovoriace krajiny nás finančne podporujú a aj časopis sa teší veľkému záujmu našich učiteľov, ba aj učiteľov v zahraničí.

V roku 1998 som bola na konferencii v Bratislave zvolená za prezidentku Slovenskej asociácie. Medzitým ma v roku 1997 nominovala naša asociácia ako kandidátku na generálnu tajomníčku Medzinárodného zväzu učiteľov nemeckého jazyka na snem do Amsterdamu. Bola som zvolená a štyri roky som vykonávala funkciu generálnej tajomníčky tejto organizácie. To mi dalo šancu získať veľa nových kontaktov a získať množstvo skúseností, podnetov.

Ako generálna tajomníčka som sa zúčastňovala celého radu podujatí, seminárov na celom svete. Vlani som bola napríklad na konferencii afrických krajín v Dakare, Latinsko – amerických krajín na Kube. Tu mal človek možnosť spoznať dôverne problémy učiteľov v tej-ktorej časti sveta. Nie všade je vyučovanie nemčiny na takej úrovni, ako u nás, nie všade má nemčina také miesto , ako v našich školách. V Európe som sa zúčastnila v tomto období celého radu seminárov tak v západnej Európe ako aj v južných častiach. V rámci euroregiónu potrebujú pomoc predovšetkým balkánske krajiny, s ktorými spolupracujeme. Tieto potrebujú podporu a pomoc tých skúsenejších asociácií. S balkánskymi krajinami sme dokonca vydali osobitný časopis MOZAIK, ktorý je vydávaný 1x ročne vždy v inej krajine.

Skúsenosti, ktoré som získala z činnosti v pozícii generálnej tajomníčky, som dostala šancu zúročiť pri ďalších voľbách v Luzerne vo Švajčiarsku (august 2001).

Pôvodne som neuvažovala, že by som kandidovala na post prezidentky tejto dôležitej učiteľskej organizácie.

Doteraz túto funkciu spravidla vykonávali muži, vysokoškolskí učitelia. Aj keď som si uvedomovala, že by som potrebovala nejakú zmenu, najskôr som si netrúfala kandidovať.

Ako generálna tajomníčka som musela písať zápisnice, viesť a vybavovať korešpondenciu. Mňa to bavilo, lebo mi to umožňovalo mať živý kontakt s jednotlivými krajinami a ich asociáciami.

Čo je to vlastne Medzinárodný zväz učiteľov nemeckého jazyka?

Je to celosvetová organizácia učiteľov nemeckého jazyka. Členmi sú jednotlivé asociácie jednotlivých krajín zo sveta. V súčasnosti máme 90 členov zo 75 krajín. Sme fakticky na každom kontinente. Môj predchodca vždy hovoril, že máme vyše štvrť milióna členov, teda učiteľov NJ a germanistov. V súčasnosti spresňujeme štatistiku o počte našich členov.

Chceme získať presnejšiu informáciu o počte našich členov. Bez členskej základne by sme boli ničím. Preto sa snažíme podporovať ich aktivity.

Učitelia sú všade na svete platení slabšie, takže získavame na naše aktivity prostriedky z Goetteho inštitútu (Goethe Institut Internationes). Pôvodne boli dve inštitúcie – Goetteho inštitút a Internaciones, ktoré sa zlúčili.

Pôvodne to boli dva veľké inštitúty. Tieto inštitúty samozrejme podporujú vznik takých zväzov, ako je náš, pretože sme šíriteľmi jazyka, ktorý šíria aj oni. Jazyková politika sa dá robiť aj takými inštitúciami, ako je Goetteho inštitút.

Naša spoločnosť učiteľov nemeckého jazyka je dobrovoľnou organizáciou. Nik za činnosť v nej nie je platený. Podporujeme šírenie nemeckého jazyka ale aj vzájomné kontakty s krajinami, kde je nemčina úradným jazykom. Dôležité je, aby učitelia sami prichádzali s podnetmi na aktivity, požiadavkami na svoje potreby atď. Napríklad chceme mať časopis, chceme konferenciu, či seminár k nejakej konkrétnej téme, chceme robiť poznávacie podujatie nemecky hovoriacich krajín atď.

Naši členovia platia členský príspevok, ale finančne podporuje naše aktivity aj Goetteho Inštitút, prípadne ďalšie inštitúcie.

Aký je volebný systém vo Vašom zväze?

V našom zväze sa volia každé štyri roky vedúci funkcionári do výboru Medzinárodného zväzu učiteľov nemeckého jazyka. Kandidovať možno trikrát, to znamená, že zvolený kandidát môže vo výbore pracovať tri volebné obdobia.

Na post prezidenta združenia nás samozrejme kandidovalo viacej. Za prezidentku kandidovala aj profesorka nemčiny z americkej Arizony, ktorá je dobre známa vo vedeckých kruhoch, no medzi učiteľskou verejnosťou základných a stredných škôl príliš známa nebola. Ja som mala tú výhodu, že som s jednotlivými zväzmi bola v častom kontakte a spolupracovala som s nimi. Ona tú výhodu nemala. Jej prezentácia bola vysoko profesionálna. Obe sme sa museli so svojim programom prezentovať pred plénom. Dôležitú úlohu zohrával aj ekonomický program. Aj keď americká organizácia silne lobbovala, ja som mala podporu u ľudí, ktorí poznali moju prácu. To že ma napokon zvolili, bolo vlastne ocenením mojej doterajšej práce v organizácii.

Takže, spokojnosť z vašej strany?

Ale, áno, je to istý pocit zadosťučinenia. Mňa tá práca skutočne baví a vtedy som spokojná ja i ľudia, s ktorými spolupracujem. Človeka musí práca baviť. Pritom však sa musí naučiť zohľadňovať mentalitu rôznych národov. Napríklad, keď som išla do Afriky, nevedela som, ako rýchlo budú pracovať, ako budeme spolu vychádzať, či nájdem u nich pochopenie pre spoločné úlohy a ciele.

Aký je stav výučby na africkom kontinente?

Možno na prekvapenie viacerých na africkom kontinente sa taktiež vyučuje nemčina, i keď tam zostali predovšetkým koloniálne jazyky. Samozrejme, je tam tendencia presadzovať v oficiálnej komunikácii a výučbe i vlastné jazyky. Začína sa im to dariť, i keď tá demokratizácia tam prebieha dosť pomaly, čomu prirodzene napomáha aj ich mentalita. Súčasne si však uvedomujú potrebu komunikácie, najmä v obchodných vzťahoch s európskymi krajinami, kde sa hovorí nemecky, takže i nemčina si získava určité postavenie v ich školách.

Vráťme sa však k voľbám – aký bol teda priebeh?

Najskôr prebiehali voľby prezidentky, pričom som získala 114 hlasov a moja americká protikandidátka 17 hlasov.

Dalo by sa takmer povedať, že ste vyhrali na celej čiare.

Výsledok ma samozrejme potešil, kandidáti sa mohli rozhodnúť slobodne a tá veľká podpora ma povzbudila do práce. Je to samozrejme veľmi zaväzujúce. Za viceprezidenta bol zvolený kolega z Ghany, ktorý je riaditeľom lingvistického inštitútu. Mojou generálnou tajomníčkou sa stala Slovinka. Vznikla pri tom úsmevná situácia, keďže aj ja som bola kandidátkou na tento post – prečo z jednej krajiny kandidujeme dve. Pri prezentácii sme musel vysvetľovať, že nie sme z jednej krajiny, že máme rozdielny jazyk, štát. Myslím, že mnohí to pochopili veľmi rýchlo. Ja som sa stala prezidentkou a kolegyňa z Mariboru tajomníčkou našej organizácie. Dnes už je všetkým jasné, že v strede Európy sú dve krajiny, ktoré majú podobné názvy, ale množstvo odlišností.

Výbor, ktorý je 5-členný sa stretáva 2krát ročne. Okrem toho sme denno-denne v kontakte e-mailom, prípadne telefonicky. Stretávame sa vždy v krajine, kde sa uskutočňuje niektoré z našich kľúčových podujatí.

Boli nejaké reakcie na Vaše zvolenie v nemecky hovoriacich krajinách?

Samozrejme, že boli. Vo výbore okrem našich piatich členov pracujú ešte traja experti z nemecky hovoriacich krajín. Mojou prvou úlohou bolo napísať ministerstvám zahraničných vecí nemecky hovoriacich krajín informáciu o zmenách vo vedení nášho zväzu. Ich reakcie boli veľmi priaznivé a povzbudivé.

Aké ciele si kladiete?

Mojim cieľom je začať s jazykovou politikou u nás doma, pozitívne pôsobiť, zlepšiť komunikáciu medzi učiteľmi nemeckého jazyka na základných, stredných a vysokých školách.

Aký ma význam nemecký jazyk v stredoeurópskom regióne?

Myslím, že nemčina je pre našu krajinu veľmi dôležitá i keď nemôže v plnej miere konkurovať angličtine. Pre našu krajinu, pre našich ľudí je predsa len dôležitejšia nemčina. V Európe žije 110 miliónov Nemcov, sú tu Švajčiari, Rakúšania, Luxemburčania, Lichtenštejnci. Vo vyučovaní cudzích jazykov angličtina vedie, ale na druhom mieste je nemčina. Z praktického hľadiska bude dôležité pre našich ľudí ovládať nemčinu ešte viac. V Európskej únii sa s nemčinou dohovoria v susednom Rakúsku, kam pôjdu za prácou, za štúdiom. V Európskej únii sa podporuje aj myšlienka nielen to, že my sa budeme učiť nemčinu, ale ide o to, aby sa aj Nemci v pohraničí učili slovenčinu, to platí aj o maďarčine, polštine, ukrajinčine. Naše Metodické centrum napríklad ponúka pre učiteľov z Rakúska jazykový kurz slovenčiny. Na tento chodí ročne z tejto krajiny 25 učiteľov z Rakúska.

V spolupráci s Rakúskym pedagogickým inštitútom pripravujeme vydanie učebnice slovenčiny pre rakúske deti. Na tento projekt dostal peniaze Pedagogický inštitút z Európskej únie. Autorkou knihy je Slovenka, ktorá žije od malička v Rakúsku a ja to považujem za úžasný úspech. Autorka hneď po novembri 1989 v Rakúsku organizovala kurzy slovenčiny, dávala dokopy metodický materiál, zozbierala veľa podkladov a výsledok je na svete. Rakúšania ju chcú dostať do kníhkupectiev i do škôl.

Kde je oficiálne sídlo Vášho zväzu?

Platí zásada, že sídlo sa mení podľa miesta sídla prezidenta. Momentálne je teda sídlo Medzinárodného zväzu učiteľov na Metodickom centre v Bratislave na Tomášikovej ulici. Takto sa stala adresa Metodického centra známou v celom nemčinárskom svete. Takže, keď idem do sveta, musím vysvetľovať, čo je to Metodické centrum. Tým sa samozrejme zviditeľňujeme a robíme dobré meno nielen nášmu pracovisku ale aj našej krajine.

Akými jazykmi hovoríte?

Samozrejme, že hovorím nemecky, rusky a pokúšam sa zvládať základy angličtiny. Našim rokovacím jazykom je samozrejme nemčina.

Je nemčina na vzostupe z hľadiska jej rozšírenia, alebo stagnuje jej používanie vo svete?

Na rôznych miestach je to rôzne. Stretávame sa však s kritikou našich učiteľov nemčiny, že napríklad aj nemecké firmy komunikujú v anglickom jazyku. Snažíme sa presviedčať nemeckých podnikateľov, nemecké firmy, aby sa snažili komunikovať predovšetkým v nemeckom jazyku. Ak sa komunikuje aj v týchto sférach anglicky, tak sa samozrejme znižuje motivácia ľudí učiť sa nemecky. S týmto podnetom náš zväz oslovil aj nemeckú vládu a jej inštitúcie.

Veľká kritika sa zniesla pred časom na Goetteho inštitút, keď jednu zo svojich výstav robil v anglickom jazyku. Pre nás je nemčina samozrejme našim chlebom , ale pre nemecky hovoriace krajiny je to otázka prestíže, prestíže ich kultúry v európskom i svetovom meradle.

Ako ste spokojná s výučbou nemčiny na Slovensku, aká je pozícia nemčiny medzi ostatnými cudzími jazykmi?

Ja som presvedčená, že ovládanie nemčiny a angličtiny je pre našich ľudí veľmi dôležité. Samozrejme, dôležitá je aj francúžtina, španielčina. Všetky tieto jazyky majú svoje miesto na školách. Je dôležité deti už od malička pripravovať. Ministerstvo školstva síce robí čo môže, ale aj tak je to stále málo pre to, aby bolo u nás vyučovanie cudzích jazykov na úrovni. Učiteľské fakulty končia mnohí mladí ľudia, ktorí však nejdú pracovať do školstva. S cudzím jazykom sa výhodnejšie uplatnia v iných profesiách na trhu, kde majú i trojnásobný zárobok. Do školstva idú zvyčajne iba tí, ktorí chceli byť naozaj učiteľmi. Ak niektorí chcú zostať pracovať v školstve, majú vedľajšie pracovné miesta, čo však už súvisí s vyčerpanosťou, únavou atď. Mnoho učiteľov zo školstva odišlo, mnohí o odchode uvažujú. To je alarmujúci stav.

V súčasnosti je situácia taká, že vo vyučovaní nemčiny máme zhruba 48%-tnú nekvalifikovanosť vyučovania. Znamená to, že takmer každý druhý učiteľ nemčiny nemá potrebnú kvalifikáciu. V angličtine je to nekvalifikovanosť oveľa vyššia. Kvalifikovaní učitelia chýbajú predovšetkým na základných školách, kde sa kladú základy vyučovania cudzieho jazyka. Každý vie, že keď nie sú dobré základy, ťažko očakávať, že žiaci na kvalitatívne vysokej úrovni zvládnu ten-ktorý cudzí jazyk.

Aký máte názor na známkovanie žiakov pri výučbe cudzích jazykov?

Ja som presvedčená, že nie je dôležitá známka, ale dôležité je, ako človek zvláda jazyk v praxi. Keď budete v Nemecku alebo Rakúsku, nikto sa vás nebude pýtať na akú známku ste sa učili nemčinu, ale sleduje, či sa dohovoríte alebo nie. Mnohí to chápu, ale mnohí príliš nie. Tam, kde sú na to možnosti, dávajú rodičia svoje deti často ešte na jazykové kurzy, do jazykových škôl a podobne. Chcem apelovať na Ministerstvo školstva, tvorcov učebných osnov a učebných plánov, štandardov, aby sa zvýšila časová dotácia na cudzie jazyky. Ja si myslím, že naši žiaci sa učia veľmi veľa faktografie, mnohé veci, ktoré v živote až tak potrebovať nebude, ale cudzí jazyk bude potrebovať každý. Či murár, či obchodník, či profesor – pokiaľ chce byť mobilný v rámci Európy. S väčšou dotáciou hodín súvisí väčšia potreba učiteľov, najmä kvalifikovaných učiteľov. Fakulty by mali poskytovať viac študijných miest.

Kedy je najvhodnejšie začať sa učiť cudzí jazyk, v akom veku, v akom čase?

Sama mám dve deti, ktorých sa táto otázka týka. Tak isto prešli výučbou cudzích jazykov a tak u nich ako aj všeobecne pozorujem, že deti musia vidieť zmysel učenia sa cudzieho jazyka. Dôležité je, aby si našli buď nejakých korešpondenčných priateľov, aby mali možnosť pozerať televíziu v jazyku, ktorý sa učia, čítať časopisy atď. Deti musia mať šance to, čo sa naučia niekde použiť. Teraz sú tie možnosti oveľa lepšie, ako to bolo v minulosti. V školských laviciach sa žiak jazyk nenaučí, naučí sa iba základy, pravidlá. Ostatné je vecou jeho komunikácie v cudzom jazyku, jeho využívania pri nejakých činnostiach. Od toho by som odvodzovala aj vek dieťaťa, kedy sa má začať učiť cudzí jazyk. Aktuálne a najefektívnejšie predovšetkým vtedy, keď cudzí jazyk je osobitný predmet. Každý jeho učiteľ musí na sebe permanentne pracovať. V žiadnom prípade nevystačí s tým, ako ho pripravila vysoká škola. Permanentne sa objavujú nové metódy, spôsoby efektívnejšieho vyučovania, nové učebné pomôcky…

Ako reagoval manžel na Vaše zvolenie za prezidentku?

Manžel je mimoriadne tolerantný, ústretový, moju prácu plne akceptuje. Vidí, že ma to baví. Podporuje ma teda aj psychicky v mojich aktivitách. Napriek tomu, že sme stavali v posledných rokoch dom, nikdy sa nestalo, aby mi, ak bolo treba, nevyšiel v ústrety, napriek tomu, že sám vykonáva náročnú prácu v bankovom sektore.

Ľubomír Pajtinka, 1998, in: Technológia vzdelávania