Učiteľ, ktorý zabáva a súčasne efektívne vzdeláva deti.

Mgr. Peter Palla, učiteľ z Cirkevnej základnej školy Rudolfa Dilongav Trstenej

Práca s deťmi je v súčasnej škole čoraz náročnejšia. Po roku 2000 sa objavilo mnoho žiakov, ktorí vedia o technických vymoženostiach doby viac ako mnohí dospelí, učiteľov nevynechávajúc. Pravdu povediac, zatiaľ čo v klasických vedomostiach a informáciách nad deťmi víťazíme, v informačných technológiách nás valcujú jedna radosť. V mnohých školských systémoch už prišli na to, že vzťah mladých k novým technológiám môže znamenať významný nástroj vo výchove a vzdelávaní.
Stretli sme sa prvýkrát na podujatí, kde učil 10 – 11 ročné deti – študentov Detskej univerzity v Bratislave, ako možno na hodinách matematiky využiť veľmi efektívne tablety. Decká si získal za pár okamihov. Našu ponuku na rozhovor neodmietol a tak Vám môžeme na stránkach UN predstaviť názory Mgr. Petra Palla z cirkevnej Základnej školy Rudolfa Dilonga v Trstenej.

Pán magister, čo pre vás znamená učiteľská práca?

Moje zamestnanie je v prvom rade mojím koníčkom. Napĺňa ma každým dňom. Práca s deťmi je pestrá ako paleta farieb. Nie je deň, kedy by ste nevynašli nový spôsob, ako tie farby zladiť.

Ako ste sa k nej dostali, kde sa zrodila láska k práci s deťmi?

Od chvíle, ako som sa začal považovať za zodpovedného (vek 14 r.), som so svojou manželkou (vtedy priateľkou) a partiou nadšencov organizoval rôzne animátorské aktivity a kultúrne podujatia zamerané pre deti. Pochopil som, že táto práca ma navždy ponechá v nevinnom detskom svete. A to ma upútalo. Učiteľstvo 1. stupeň som vyštudoval na PF UMB v Banskej Bystrici. Hneď po ukončení štúdia som nastúpil do ZŠ Rudolfa Dilonga, kde pôsobím dodnes.

Trstená sa javí, ako miesto „Pánu Bohu za chrbtom“. Napriek tomu ste sa stali jednou z najprogresívnejších škôl v práci s novými informačnými technológiami. Ako je to možné, ako k tomu došlo?

Samotné mesto Trstená ponúka už z dávnej histórie velikánov, ktorí sa významne zapísali do dejín nášho štátu. Za všetkých môžem spomenúť aspoň Martina Hattalu, Rudolfa Dilonga, Štefana Furdeka a i. Chcem tým povedať, že Orava je známa výbornými pedagógmi a ľuďmi. Považujem za veľké šťastie, že som sa zamestnal v škole, kde je vynikajúci kolektív, ktorý je naladený na rovnakú vlnovú dĺžku a ťahá za jeden povraz. Veľkú zásluhu na progrese školy má aj vedenie školy. Nebráni sa inováciám a modernizácii vzdelávacieho procesu. Naše novátorské aktivity a výsledky kolektívnej práce nás posunuli za hranice Oravy a nášho štátu, čím sme sa dostali do povedomia verejnosti a inštitúcií, ktoré sa nebáli investovať do našich projektov.

Ako prijali vašu iniciatívu – skvalitniť a ozvláštniť vyučovanie modernými technológiami rodičia?

Rodičia v prvom rade vidia svoje deti. Chcú pre nich to najlepšie. Pokiaľ vidia prichádzať deti do školy a zo školy spokojné a s úsmevom na tvári, nie je dôvod na presviedčanie či vysvetľovanie zvolenej metódy vyučovania. Všetko pozitívne sa prijíma bez námietok.

Ako ste sa dopracovali k technickému vybaveniu vašej školy?

Veľká časť technického vybavenia je v škole zakúpená cez rôzne projekty a výzvy. Či už išlo o dlhotrvajúce projekty ako Infovek, alebo projekt Podpora školy v regióne Orava v inovatívnej výučbe, financovaný zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, štátneho rozpočtu SR a vlastných zdrojov obstarávateľa prostredníctvom Operačného programu Vzdelávanie. Ďalej značnú mieru zaobstarávania školy technickým vybavením napĺňajú aj projekty v spolupráci s komerčnými firmami a inštitúciami… Je potrebné vynaložiť veľa úsilia, ale toto je na našej škole hlavná forma získavania technického vybavenia.

Kde ste hľadali inšpiráciu a podporu?

Inšpiráciu a podporu som hľadal predovšetkým na pedagogických konferenciách, kde sa združuje množstvo iniciatívnych pedagógov a firiem, schopných plniť naše požiadavky vychádzajúc z potrieb pedagogickej praxe. Pravidelne sa konajú Road show moderných učiteľov, konferencia Učíme pre život, Globálne fórum inovatívnych pedagógov a pod.

Nachádzali ste ju aj v zahraničí, či najmä v zahraničí?

Vďaka mojim aktivitám v oblasti zavádzania moderných metód do vzdelávania sa nie raz naskytla možnosť vycestovať za hranice Slovenska na celosvetové fóra podporované Partnermi vo vzdelávaní. Práve tu dokážem v prípade hroziaceho vyhorenia či stagnácie načerpať energiu a chuť niečo meniť, robiť veci ináč, často proti prúdu. Tieto konferencie a osobné stretnutia s pedagógmi rovnako zanietenými pre svoju prácu sú vždy podnecujúce. Zvlášť, keď sa necháte inšpirovať modelmi iných štátov a hlavne ich kombinovať.

Asi najťažšie bolo získať know-how – ako na to? Boli aj obavy z toho, či bude vaša iniciatíva dobre prijatá?

Ako na to? V prvom rade potrebujete podporu rodiny, potom ústretové vedenie a na záver vhodné podmienky pre svoje sny a vízie. Následne je to o prebdených nociach, nespočítaných pokusoch, omyloch… Odmenou je narastajúca efektivita na hodinách, zvýšený záujem žiakov pri skúmaní, objavovaní a samotnom vzdelávaní. Nejde tu o obavy. Skôr o niečo neznáme. Keď sa do niečoho púšťam v rámci zavádzania moderných technológií, prevažne som prvý a nenájde sa nik, kto mi poradí, povie takto na to. Na všetko musím prísť sám. Nasleduje proces overenia v praxi, vylepšenia metódy zavádzania danej technológie, v krajnom prípade vylúčenie kvôli nedostatočnej efektivite. Vždy som ochotný podeliť sa. Zverejniť svoje know-how kolegom, aby sa v prípade záujmu inšpirovali. V rámci prednášok je mojím cieľom ušetriť poslucháčov o tie body, ktoré som opísal pred tým, než niečo v praxi skutočne funguje. Ponúkam im konkrétne riešenie nie ako komerčný predajca, ale ako pedagóg, ktorého tvrdenia sú podložené praxou.

A čo inšpekcia? Mali ste u nej porozumenie s novými trendmi?

S inšpekciou mám bohaté skúsenosti. Zvlášť, keď sme zavádzali projekt Notebook pre každého žiaka. Najlepšie je, keď k vám príde inšpekcia priamo na hodinu. Vidí samotné dianie a vyučovací proces ako celok, nie útržok. Následne je aj konfrontácia na správnom mieste. Nenašli sa žiadne výhrady. Väčší problém vidím vo verejnosti, ktorá vidí v modernizácii školstva len techniku, mániu detí, drogu, vytrácanie reálneho sveta nahradzujúceho digitálnym… Nechápu, že je to len jedna z mnohých metód, ktoré sa na hodine skĺbia s tými tradičnými. Nejde tu o vyradenie reality, skôr podporu reality prostredníctvom virtuálneho sveta. Rozšírenie obzorov. Preto nerád diskutujem na blogoch s laikmi, kritikmi našej práce. Skôr som za hospitáciu v mojej triede. Potom je už diskusia iná. Bez názornej ukážky sa hľadá ťažko pochopenie. Nič nie je dokonalé a to je na tom to pekné. Stále je čo vylepšovať, objavovať a meniť.

Kde dnes čerpáte novú inšpiráciu, námety na aktivity a pomôcky?

Pravdupovediac nič konkrétne nikdy nehľadám. Pri bežnej činnosti mi niečo napadne: „ Aha, toto by bolo skvelé vyskúšať…“ Niekedy stačí rozhovor s kolegami v práci či kolektívne premýšľanie. Na druhej strane hľadám inšpiráciu v samotných žiakoch. Zaujímam sa o ich svet, záujmy a snažím sa to vniesť do vyučovania. No a práve technológie (žiakom tak blízke) sú prirodzená cesta, ako si získať ich pozornosť.

Máte podporu aj od firiem, či zamestnávateľov?

Áno mám. Je to vyhovujúce pre obidve strany. Som prvý v poradí pri niečom novom a zároveň druhá strana dostane spätnú väzbu, či je to vhodné a akým spôsobom uviesť danú technológiu do školskej praxe.

V akom stave je podľa vás dnes z hľadiska modernizačných trendov slovenské školstvo a kam smeruje?

Konečne nevyčnievame z radu. Začíname sa rovnať s okolitými vyspelými štátmi. Systém modernizácie je rozbehnutý, čo vnímam pozitívne. No veľmi málo sa diskutuje o potrebách priamo s nami – pedagógmi z praxe. Často prídu riešenia, rozhodnutia, ktoré sa zdajú fantastické. Boli by, ak by ich niekto s nami prerokoval, či naozaj takto a práve toto potrebujeme. Áno, aj vo vláde sedia naši kolegovia, no ak odídete z praxe, prestanete učiť…, prestanete mať reálny pohľad na to, čo bolo potrebné v školstve včera a čo je skutočne potrebné dnes. Tento trend sa z roka na rok zrýchľuje, mení. Prichádzajú iní žiaci, s novými potrebami, prístupom… Menia sa metódy. Stačí porovnať systém vzdelávania pred necelými štyrmi rokmi a systém dnes.

Kde dnes máme najväčšie slabiny, ako sa s nimi vysporadúvate vy?

Slabiny v našom školstve sú známe. Neobchádzajú ani mňa. Poddimenzované platobné podmienky, nutnosť druhej poobednej práce, keďže som živiteľ rodiny a aj manželka je učiteľka. S tým súvisí nedostatok času pre svoje súkromie, rodinu… Je každému jasné, že plat v školstve nie je motivácia, čo je na škodu. Verím, že aj toto je dôvod, prečo máme na Slovensku toľko vyhorených učiteľov a ja ich ani neodsudzujem. Štát nastavil pre nás nedôstojné podmienky. Sám sa pokladám za blázna. Ale ako som spomínal v úvode, nie všetko ide cez peniaze, je potrebné vložiť do toho aj srdce. No nie každý si môže dovoliť tento luxus, zvlášť matky a zároveň učiteľky, na ktorých okrem školy stojí celá domácnosť. Je to doslova obeta, venovať školstvu toľko osobného JA. Verím, že ak sa rokmi vyrovnajú pomery ceny práce za výchovu inteligencie nášho národa, naskytne sa väčší priestor na dôstojnú prípravu učiteľa a čas, ktorý musí v dnešnej dobe obetovať na uživenie rodiny aj mimo pracovnej doby, zúročí vo svojej praxi.

Stávajú sa s novými technológiami v škole aj veselé príhody? Skúste spomenúť niektorú…

Veselé príhody sa dejú najčastejšie cez videokonferencie. Choré deti si do triedy volajú cez skype a najviac je to uvoľnené v rámci prestávok. Zaujímavé sú príhody, keď sa spojíme online s partnerskou školou v Poľsku. Nie všetky slová v ich jazyku sú v tom našom rovnako chápané. A tu vznikajú zábavné situácie.

Akú úlohu zohráva v modernizácii vašich vyučovacích metód vedenie školy? Je v takýchto procesoch dôležité mať jeho podporu?

Vedenie školy som vo svojej výpovedi neraz spomenul. Je to veľmi dôležitý článok projektu. Na našej škole máme ústretové vedenie. V podstate nám dôveruje a ponecháva mne aj mojim kolegom slobodu v tom, čo robíme. Nezasahuje do našich rozhodnutí, pokiaľ sa nepriečia so zásadami a hodnotami našej cirkevnej školy. Druhá dôležitá zásada je, že samotné technológie nie sú pre vedenie prekážka. Vedenie školy je do veľkej miery digitálne zdatné a rozumie sa tejto téme na profesionálnej úrovni.

Vaša škola je orientovaná na silný hodnotový svet detí. Je to dôležité?

Sme cirkevná škola. Popri technológiách a modernizácií nezabúdame na osobnú formáciu našich žiakov a ich duševný rast. Pochopiteľne je to to najdôležitejšie.

V akých predmetoch využívate informačné technológie?

Nie je predmet, kde by som ich nepoužil. Jedine čím je to odlíšené je čas a miera využitia. V priemere sú predimenzované predmety ako: matematika, slovenský jazyk a prírodovedné predmety.

Napriek tomu, že ste Oravci, vraj sa u vás na škole stala pred časom takmer hymnou pieseň Tota Heľpa? Prečo?

Pani riaditeľka Ing. M. Zmarzláková sa intenzívne venuje so žiakmi programovaniu z lega. Práve na túto pieseň naprogramovali žiaci robotov v tanci a s ich choreografiou vyhrali v Singapure na celosvetovom podujatí prvé miesto.

Ako máte vybudovanú podporu ostatných učiteľov, ktorí neovládajú tak dobre prácu s IKT?

Ja im nevnucujem svoj štýl učenia a oni tolerujú ten môj. V prípade otázok ohľadne IKT som im vždy k dispozícii. Ale na našej škole je 80% IKT pozitívne nakazených učiteľov. Práca v kolektíve je súdržná. Opustiť moju školu aj z dôvodu vynikajúcich kolegov- priateľov, by bola pre mňa veľká strata.

Na webe je váš blog, kde predstavujete filozofiu svojej práce i úspechy. Máte veľkú návštevnosť a reakcie na vašu prácu?

Mám viacero poprepájaných blogov, kde zverejňujem svoje aktivity. Niektoré sú osobné, do iných sa zapájajú svojimi príspevkami aj ostatní inovatívni učitelia. Na hlavnom blogu, ktorý do dnes eviduje 32 241 návštev, nájdu učitelia inštruktážne videá, novinky a informácie, ktoré im môžu pomôcť pri zavádzaní IKT do praxe.

Máte informácie, ako sa darí vašim absolventom v ďalšom štúdiu?

Pre mňa tá najpodstatnejšia informácia je, že sú z nich prevažne čestní a poctiví ľudia, ktorí sa neboja presadiť, vyjadriť svoj názor a byť vždy na správnom mieste. Samotné vedomosti a úroveň zvládnutia je subjektívna záležitosť. Jednak prispôsobená individualite jedinca a podstatný faktor je aj osobný postoj žiaka k životu a svojim povinnostiam. Učiteľ môže usmerniť, ukázať spôsob ako sa dá naučiť. Potom je to už na samotnej osobnosti študenta, akým smerom sa vydá.

Čo želáte sebe i nášmu školstvu zo svojho IT-ečkársko – pedagogického pohľadu?

V prvom rade prajem mojím kolegom a aj sebe pozitívne naladených žiakov a dôstojné podmienky pre svoju prácu. Následne chuť meniť veci, neuspokojiť sa s tým čo dnes je, ale objavovať. Neobzerať sa, čo bolo, ale myslieť na budúcnosť. A ohľadne prístupu k technológiám? Nebáť sa klikať, klikať a klikať…, kým na to neprídete ako správne klikať. Keď budete v úzkych, bezpečne odpojte zdroj  a začnite odznova.

(Ľubomír Pajtinka, 2014 in: Učiteľské noviny)