Nevychovávame neraz pre úrady práce?

Ján Hoško, odborník na praktickú výučbu žiakov, Bardejov

Patrí medzi služobne najstarších odborníkov u nás na odborné školstvo. Predovšetkým praktik a človek s bohatými skúsenosťami s prípravou žiakov na prácu v službách a strojárstve. Ján Hoško z Bardejova strávil 34 pedagogických rokov v pozícii zástupcu riaditeľa pre praktické vyučovanie a krátky čas i na poste riaditeľa školy. Pôsobil po celé toto obdobie na Strednom odbornom učilišti strojárskom a na Strednej odbornej škole služieb v Bardejove, ktorej zriaďovateľom bol Slovenský zväz výrobných družstiev. Dnes pôsobí ako konzultant pre viacero škôl i zamestnávateľov.

Ako hodnotíte vývoj nášho odborného školstva za posledných 35 rokov, v akom je stave a aká je jeho budúcnosť?

Myslím, že dlhodobo je najvážnejším problémom stredných odborných škôl napĺňanie tried trojročných učebných odborov. To je kľúčový problém drvivej väčšiny našich odborných škôl, kde takéto odbory otvárajú, alebo chcú otvárať.

Väčšina mladej populácie po základnej škole odchádza na gymnáziá, niektoré priemyslovky, či obchodné akadémie. Na 3-.ročné učebné odbory žiaci jednoducho nezostávajú…Práve preto sú triedy, kde by mali sedieť dnes prázdne. Situácia je skutočne veľmi kritická a vyžaduje si zásadné riešenie, inak na to doplatí celá spoločnosť. Negatívne dopady už cítiť aj dnes.

Vytvorili sme celý rad 4-ročných študijných odborov a ja som rád, že tieto odbory v našom školskom systéme ako také máme, ale musia byť zmysluplné. Nemôžeme fungovať s odbormi, ktoré nepripravujú žiakov pre zmysluplné uplatnenie sa v praxi. Napríklad ešte aj dnes, po vstupe do EU a schengenského priestoru učíme colného deklaranta. To nemá perspektívu, to je žiak vychovávaný pre úrad práce. Takých príkladov je viac. Podobné nezmyselné študijné obory sa musia zo sústavy čím skôr odstrániť. Na to musí mať svoje nástroje najmä ministerstvo, aj keď si uvedomujem, že dnes je absolútna väčšina stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov. Tieto musia tiež robiť ešte premyslenejšiu a pragmatickejšiu politiku, najmä pri stanovovaní plánov výkonov škôl, teda, pri rozpise otváraných odborov štúdia s príslušnými počtami žiakov. Treba súčasne vytvoriť mechanizmus, aby tento systém nerozkladali súkromné školy otváraním najmenej finančne náročných a súčasne populárnych odborov bez väzieb na uplatnenie absolventov na trhu práce. Ministerstvo by malo ďaleko viac v riadení využívať finančné nástroje na zmenu priorít v prospech odborov, kde nám dnes radikálne chýbajú na trhu práce odborníci. A si niekto chce otvárať odbory bez previazania s trhom práce, potom to musí robiť vo vlastnej réžii za vlastné finančné prostriedky. To platí o verejných, ako aj o súkromných a cirkevných školách.

Čo by mohlo podľa vás pritiahnuť žiakov do odborov štúdia, kde dnes chýbajú, teda najmú do trojročných odborov?

Myslím, že by sme sa mohli vrátiť k dobrej praxi z minulosti – finančne týchto žiakov podporovať. Voľakedy žiak prvé, druhého i tretieho ročníka dostával finančnú odmenu najmä vo vyššom ročníku za svoj podiel na produktívnych prácach. Dnes žiak obyčajne nedostáva nič. Možno by práve tento krok pomohol pritiahnuť niektorých žiakov do týchto učebných odborov.

Okrem toho treba kvalitne a moderne vybaviť odbornú prípravu týchto žiakov materiálne i technicky. Samozrejme, nesmú chýbať kvalitní pedagógovia s dobrým vzťahom k mladým.

Niektoré školy dnes otvárajú odbory štúdia na ktoré nie sú vybavením dostatočne pripravené. Podmienkami musí každá spĺňať normy stanovené legislatívou. Každá jedna škola musí mať splnené podmienky materiálneho a technického zabezpečenia výučby. Ak nie, potom nemôže príslušný odbor vyučovať.

A je tu ešte jedna dôležitá vec – každá škola by mala dokázať odargumentovať a vecne preukázať, že jej absolventi jednotlivých odborov štúdia budú mať uplatnenie na trhu práce. Výchova pre úrady práce j pre spoločnosť mimoriadne drahý špás. Nejde totiž len o to, aby škola otvorila nejakú triedu, ale musí jestvovať zmysluplná príprava žiakov.

Napĺňajú školy skôr sny rodičov ako potreby trhu?

Zdá sa mi, že po roku 1989 mnohé školy skôr zachraňovali učiteľov a nezmyselné študijné odbory, kde títo učili…Aby sme zachránili učiteľa, majstra, otvárali sme v jednom mieste napríklad s 3 strednými školami aj na dvoch tie isté odbory štúdia. To nemôže fungovať.

Myslím, že školy otvárajú odbory štúdia najmä podľa dopytu rodičov, podliehajú ich módnym želaniam. Rodičia často vyberajú pre dieťa odbory s ktorými dieťa vystavujú mimoriadne vysokému riziku nezamestnanosti. Robíme v tomto smere len málo osvety, v tom by bolo treba tiež zlepšiť stav.

Ako hodnotíte situácia s kvalitou a odbornosťou pedagógov zabezpečujúcich odborný výcvik, teda majstrov odbornej výchovy?

Celkovo situácia, aspoň v našom regióne , nie je zlá. Treba však povedať, že celkovo odmeňovanie týchto odborníkov zaostáva za potrebami i náročnosťou ich práce. V našom kraji ich odmeňovanie vzhľadom na celkovú situáciu je udržateľné. Keďže však klesajú počty žiakov, mnohí postupne prichádzajú o zamestnanie.

Viacerí majstri si rozšírili svoje pedagogické vzdelanie, urobili si bakalára, niektorí aj vysoké školy a dnes musia odísť pracovať mimo školstva. To je dosť negatívny moment. Kto raz odíde zo školstva, ten sa už zvyčajne doň nevracia. Slovensko nie je taká veľmoc, aby mohla hazardovať s dobrými odborníkmi. A majstri odbornej prípravy nimi naozaj sú. Ak škola neotvára 5 rokov odbor stolár, lebo nemá dostatok žiakov, musí prepustiť nielen majstrov, ale prepúšťa aj učiteľov. V tom sú na odborných školách učitelia a majstri spojené nádoby. Takto narušená kontinuita narúša stabilitu v personálnom zabezpečení práce škôl, ktorá je mimoriadne dôležitá pre kvalitu jej práce.

Ktoré z manuálnych robotníckych profesií na východnom Slovensku chýbajú asi najviac, ktoré sú nedostatkové? Na podporu ktorých odborov by sa mali orientovať základné školy, aby ich absolventi boli po absolvovaní strednej školy na trhu žiadaní?

Chýbajú predovšetkým stavebné profesie. Murár, tesár, obkladač a podobné profesie sú žiadané na trhu najviac. V regióne sa pomaly prebúdza aj strojárstvo a treba odborníkov aj pre túto sféru, očakáva sa oživenie poľnohospodárstva, najmä na juhu nášho regiónu. Žiaľ, mnohé školy, ktoré v minulosti pripravovali odborníkov v týchto sférach medzičasom rozpredali stroje a technické vybavenie a na nové NC stroje peniaze nemajú. Myslím, že aj zriaďovatelia by mali viac myslieť na budúcnosť.

Najväčší záujem je stále o gymnáziá, hotelové akadémie, z robotníckych odborov je atraktívny automechanik.

Zaujímavosťou je, že dnes sa dievčatá už príliš neorientujú na voľakedy preferované odbory ako kozmetička, či kaderníčka. Po minulé roky sa na školách otvárali aj po dve triedy pre tieto odbory, nes sa ledva naplní pol triedy.

Čo by podľa vás pomohlo ešte skvalitniť prácu škôl?

Zdá sa, že všetkých treba ešte viac odbremeniť od zbytočnej administratívy na školách. Taktiež treba jasne stanoviť kritériá a podmienky práce škôl, ktoré by mali mať právo meniť poľa potrie svojho regiónu 20 – 30% obsahu vzdelávania. Základ však musí byť celoslovensky rovnaký.

Väčšiu aktivitu a väčšiu zainteresovanosť by mali smerom k odbornému školstvu vyvíjať profesijné cechy a združenia, ktoré musia budovať svoju prestíž a kvalitu aj cez starostlivosť o dorastajúcu mladú odbornú generáciu. Mali by mať väčší záujem o spoluprácu so školami, ale aj študentmi a najmä by sa mali snažiť viac pracovať s absolventmi odborov, ktoré spadajú do ich profesijného spektra.

Som presvedčený, že vyššiu kvalitu by mohla priniesť aj zmena v oblasti financovania – z financovania „na žiaka“ treba prejsť na financovanie „na triedu“.

(Ľubomír Pajtinka, 2013 in: Učiteľské noviny)