Ekonóm a prognostik Peter Staněk hovorí o školstve.

Prof. Peter Staněk, prognostik a ekonóm

Poviem otvorene, že sa musím veľmi zabávať na tom, keď nás idú Nemci učiť duálnemu systému vzdelávania. Ja si totiž veľmi dobre ešte spomínam na to, že každý podnik u nás mal v minulosti učňovku, v ktorej vychovával svoje budúce kádre. Zamestnancov teoretického vyučovania platil štát, majstrov odbornej výchovy fabrika. A išlo to! Každý vedel, že 30% mu odíde mimo firmy, ale 70% absolventov príde do nej. Vedel o tých ľuďoch, vedel, akí sú, vedel, akú majú kvalifikáciu a učili sa na zariadeniach, ktoré neskôr v tej fabrike používali.

My sme museli všetko najskôr rozbiť, učňovky sme dali Ministerstvu hospodárstva, potom sme ich dali iným subjektom, potom sme ich stiahli pod štát a napokon sme ich hodili na krk samosprávam a bolo vymaľované!

Druhá vec- všetci si predsa pamätáme, že výuka mala dve časti – teoretickú pod správou štátu a praktickú pod správou podniku. Vedeli ste pilovať, vedeli ste obrúsiť, vedeli ste rezať a tak ďalej. Dokonca stredné školy chodili na praktické výcviky, ja sám som sa učil na SVŠ-ke zvárať a nevadilo mi to, ani zo mňa neubudlo a to dnes nerobíme. Máme digitálne učebne, máme dojem, že keď dáme do každej školy počítače, všetko vyriešime a bude to super. A čo nevieme, to si vygúglime na GOOGLI.

Po tretie, je zvrátené, ak prijmete vysokoškolské štúdium a zvolíte si západný systém bakalár – magister. 90% bakalárov ide na magistrov a tí bakalári, ktorí mali byť pripravovaní pre prax s praktickými predmetmi, so schopnosťou nastúpiť do praxe, tak ako je zvykom v bakalárskom štúdiu inde, tak majú rovnaké teoretické predmety, ako magistri a potom pokračujú v magisterskom štúdiu. Treba povedať otvorene – v rade prípadov sa pripúšťa na obhajobu bakalárska práca, ktorú by som ja osobne nepustil ani ako seminárnu prácu v rámci študijného odboru. Ale, všetci sú spokojní, lebo máme počet absolventov, na každého študenta máte normatív (nie malý). Školy sa bijú o to, aby mali čo najviac študentov…

Ku školám – ak ste v roku 1989 mali populačný ročník 111 tisíc a dnes máte populačný ročník 43 tisíc, niektorí sa odvolávajú na to, že dochádza k zvyšovaniu populácie –je to však len okolo 6 tisíc ročne…teda na 49 tisíc. Počet učiteľov však klesol zo 40 na 30 tisíc a počet škôl sa nezmenil…nezdá sa vám niečo zvláštne, ak podnikatelia musia tlačiť na optimalizovanie zamestnanosti a stanovovať optimálny počet zamestnancov, inde to neplatí? Ale, na druhej strane je naozaj otázka kvality. Súhlasím s pánom Sotákom, že sa musíme pýtať, ako kvalitne pripravujú učitelia dnešných študentov? A ja sa pýtam – že ak ja musím doučovať vnuka, lebo to, čo sa naučil na škole nestačí, tak si kladiem otázku kvality.

Napokon posledná vec – štát, ako je Slovensko by mal mať maximálne 5 – 6 univerzít. Tí ostatní môžu pripravovať v systéme iných záujemcov o štúdium. Voľakedy sme mali strednú školu, nadstavbu strednej školy, tzv. dvojročné pomaturitné štúdium, univerzitné vzdelanie a postgraduálne štúdium – jeden až dvojročné profesne orientované štúdium po dohode so zamestnávateľom. Hneď by niekto mohol vykrikovať, že obnovujeme socialistický systém…to nebol socialistický, to bol funkčný a pragmatický systém. Lebo každý vedel, že keď vyštuduje vyššiu odbornú školu,máte viac, ako maturitu. Keď ste išli na postgraduál, vedeli ste, že sa vám to premietne do mzdy a obsah postgraduálu vznikol po dohode so zamestnávateľom. Dnes škola skončí so štúdiom, nanajvýš sa venuje doktorandskému štúdiu, za ktoré má znova peniaze a žiadne pograduálne štúdium vlastne nejestvuje. Dnes viete, že nie je problém si nechať za určitý obnos počítačovo spraviť diplomovku, či dokonca kandidátsku prácu a ja sa pýtam- o akej kvalite sa potom vlastne bavíme na týchto školách?

Viete, čo bude najväčší problém škôl? Keby všetci absolventi, ktorí skončia s maturitou išli na univerzity, ešte vám chýba 16 tisíc uchádzačov o univerzitné vzdelávanie, aby ste naplnili dnešnú kapacitu univerzít. Ale, ak je málo uchádzačov o univerzitné vzdelávanie – nemali by ste optimalizovať sieť univerzít? Prehodnotiť sústavu študijných odborov, zásadne pristúpiť k téze, že ak o katedru nemá tri roky nikto záujem, tak ju treba zrušiť tak, ako je to v Kanade, alebo v Nemecku. Potom budete veľmi dôsledne plánovať počet študentov. Pre hlásateľov liberalizmu je dedičný hriech, keď priznáte, že napríklad v Nemecku sa počty lekárov a vybraných profesií plánujú, lebo si nechcú vyrábať absolventov o ktorých nemá nikto záujem. Toto predsa vieme, aj my máme štatistiky, mali sme Ústav školských informácií, ministerstvo má vlastné štatistiky.

Treba si vážne uvedomiť jednu vec – počet žiakov v prvých ročníkoch stredných škôl predurčuje počet absolventov o štyri roky a počet ľudí v univerzitnom vzdelávaní predurčuje počet absolventov na budúcich päť rokov…a s tým sa nedá spraviť nič, lebo už to máte založené v systéme…to je jednoduchá logika inercie, alebo zotrvačnosti vzdelávacieho systému. Dodnes nechápem, prečo túto jednoduchú logiku kompetentní nerešpektuje…

Zdroj: int.