Ing. Ľubomír Petrák, PhD.

Ing. Ľubomír Petrák, PhD.

Školstvo potrebuje silnú pozíciu v spoločnosti.

Ing. Ľubomír Petrák, PhD., predseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

Ing. Ľubomír Petrák, PhD. sa narodil sa na Myjave a dnes je nielen starostom Hurbanovej Vsi, malej obce neďaleko Senca, ale aj poslancom Národnej rady SR. Okrem toho, že predsedá Mandátovému a imunitnému výboru a súčasne je aj aktívnym členom Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Vyštudovaný strojný inžinier v odbore dopravná a manipulačná technika sa intenzívne zaujíma o dianie v našom školstve a jeho smerovanie. V poslednom období podával viacero legislatívnych návrhov, ktoré sa týkali efektívneho fungovania administratívy v školstve, zdravého životného štýlu detí a študentov, ale aj učebníc a ďalších otázok.

• Ako vnímate súčasnú situáciu v oblasti školstva, ktoré problémy považujete za kľúčové?

Situácia v školstve sa zlepšuje. Hoci mnohé zmeny cítiť a vidieť až neskôr. V minulosti Slovensko urobilo chybu, keď ucelený a dobre fungujúci systém vzdelávania od jaslí po vysoké školy neuvážene „reformovalo“ bez ohľadu na dopady na úroveň vzdelávania, na možnosť uplatnenia absolventov v praxi a v neposlednom rade na spokojnosť detí a učiteľov. Nebudem tu plakať nad rozliatym mliekom, skôr by som v týchto procesoch chcel hľadať poučenie do budúcnosti, aby sme podobné chyby už nikdy neopakovali. A kľúčové problémy? Podľa mňa financovanie školstva v neoddeliteľnej väzbe na kvalitu vzdelávania a uplatnenie na trhu práce.

• Prečo je podľa vás školstvo na chvoste záujmu spoločnosti?

Určite by som netvrdil, že školstvo je na chvoste záujmu spoločnosti. Pravdou je, že v tomto volebnom období sa nám podarilo dostať priemerný plat učiteľa nad priemerný plat pracovníka v národnom hospodárstve, aj keď stále nemôžeme byť spokojní. Pravdou však je i to, že zaostávane v podiele výdavkov z HDP na školstvo. Investície do školstva patria síce medzi ekonomicky najefektívnejšie, ale ich efekt sa prejavuje po dlhšej dobe. Pre riešenie akútnych problémov spoločnosti (vysoká nezamestnanosť, rast HDP a pod.) je potrebné investovať aj do iných oblastí prinášajúcich rýchlejšie efekty. Slovensku sa stále nepodarilo nájsť ten najvhodnejší „mix“ investícií.

• Všeobecne sa konštatuje, že kvalita školstva závisí predovšetkým od toho, akých kvalitných má školstvo učiteľov. Akí sú tí naši?

Som presvedčený, že väčšina je veľmi dobrá a znesie porovnávanie aj so zahraničím. Koniec koncov na základe viacerých medzinárodných hodnotení patríme pomerom kvality školstva (hodnoteného radom parametrov) k investíciám dávaným do školstva k najefektívnejším na svete. Odpoveď je teda jednoduchá, naši učitelia sú dobrí.

• V čom by sa podľa vás mali zlepšiť ich kompetencie a zručnosti?

Dnes učiteľ celý život nevystačí s tým, čo sa naučil na vysokej škole. Učiteľ musí byť prirodzenou autoritou a vzorom. Musí celý profesionálny život na sebe pracovať. Dnešné „zháňanie kreditov“ je často iba prostriedkom pre zvyšovanie platu bez ohľadu na obsahový efekt. Táto oblasť, podľa môjho názoru, bude musieť prejsť zásadnejšou zmenou.

• Duálne vzdelávanie by malo posilniť prepojenie škôl s praxou. Zatiaľ sa však výrobná sféra svojej úlohy v týchto procesoch chytá veľmi opatrne. Čím si to vysvetľujete?

Takáto rozsiahla zmena sa nedá zaviesť zo dňa na deň. Ale aj tu platí, že peniaze sú „až“ na prvom mieste. V zahraničí sú garantom a hnacím motorom duálneho vzdelávania zamestnávateľské zväzy, profesijné komory a samotní zamestnávatelia a to podstatné je, že aj z vlastných prostriedkov. Na Slovensku však chcú všetci financie na vzdelávanie iba od štátu. Začali sme, musíme vyhodnotiť procesy nastavené zákonom a prípadne prijať potrebné zmeny. Kvalitný a „použiteľný“ absolvent je záujmom štátu, ale aj zamestnávateľov. Takto by to mali chápať všetci.

• Prednedávnom ste navštívili našich krajanov v Rumunsku. Ako by sa dalo lepšie prepojiť naše školstvo s našimi krajanmi v tejto krajine, ale aj inde, kde žijú slovenské komunity?

Pre mňa bolo veľmi inšpiratívne nadšenie s akým pracujú v podmienkach, ktoré sú výrazne horšie ako u nás na Slovensku. Na základe intenzívnej komunikácie s rodičom je tam pedagóg prirodzenou autoritou v komunite. Okrem materiálnej a morálnej podpory by bolo vhodné vytvoriť štipendijné schémy pre tieto deti aby mohli vo väčšom rozsahu študovať na stredných a vysokých školách na Slovensku. Ak túto oblasť podceníme o pár rokov možno budeme plakať nad prirodzeným zánikom slovenského národnostného školstva v týchto oblastiach, lebo rodičia i deti si prirodzene vyberú jazyk krajiny kde žijú alebo štipendijné programy anglosaských krajín aj s možnosťou ľahšieho uplatnenia na medzinárodnom trhu práce.

• Ktoré témy v súčasnosti rezonujú najviac na „školskom výbore“?

Je čas schvaľovania rozpočtu, takže prirodzene je to otázka financovania školstva. Z analýz vyplýva, že sú stále pomerne veľké rozdiely financovania medzi na jednotlivými porovnateľnými školami. Riešením je dostatok hodnoverných informácií v reálnom čase, bez výraznej administratívnej záťaže. Túto funkciu by mal spĺňať rezortný informačný systém, ktorý v tomto školskom roku konečne nabieha. Stále opakujúcou sa otázkou je kvalita vzdelávania a v tomto kontexte sa všetci zhodujeme na tom, že zvýšenie objemu financií je síce nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou na zvýšenie kvality školstva. Takže na programe dňa sú aj otázky systémových zmien v školstve, ktoré sú však úzko naviazané na financovanie. Som však rád, že prijímame celý rad opatrení na zefektívnenie administratívy a v legislatíve sme schopní riešiť aj bežné operatívne problémy, ktorými školstvo žije.

• Ako vnímate školstvo z pozície starostu vašej obce? Majú občania záujem o kvalitné školstvo?

Pre každého rodiča sú deti to najcennejšie čo má a možno aj preto im niekedy chýba prirodzený nadhľad. Rodičia chcú dobre vybavenú školu, milých učiteľov, možnosť si vyberať z širokého zoznamu krúžkov a mimovyučovacích aktivít a určite všetci chcú dobré známky svojich detí. Veľa z nich však nedáva rovnítko medzi stupeň dosiahnutých vedomostí a známku. Nemôžeme dovoliť, aby si takýto pohľad osvojili učitelia a politici a aby sme rezignovali na skvalitňovanie školstva. To by bola cesta do pekla.

• Minister školstva avizoval, že v blízkej budúcnosti sa rozbehnú ďalšie diskusie o budúcnosti nášho školstva. Aké by malo byť dobré slovenské školstvo?

Podľa mňa nás čaká veľká a zásadná celospoločenská diskusia o financovaní školstva, ktorá musí rýchlo vyústiť do nového zákona o financovaní školstva. Bez tohto kroku sa nepohneme dopredu. Výsledkom bude pravdepodobne optimalizácia siete škôl a výsledkom musí byť zlepšenie materiálno technického vybavenia škôl a zlepšenie ohodnotenia práce školských pracovníkov. Tieto kroky vytvoria predpoklady pre to podstatné, čím je vzdelané dieťa v odboroch, ktoré umožňujú uplatnenie na trhu práce, spokojný rodič a spokojné dieťa.
Prechádzame strastiplnú cestu, ale máme na to, aby sme procesy dotiahli do úspešného konca. Máme kvalitných pedagógov, darí sa nám konsolidovať verejné financie, čím sa vytvárajú „voľné“ finančné prostriedky, z ktorých musí byť významná časť investovaná do vzdelávania a vedy a mám pocit, že aj väčšina politikov začína chápať, že žabomyšie vojny nás nikam neposunú. Jednoducho povedané, to najhoršie máme za sebou a máme veľké predpoklady byť opäť úspešní.

Ľubomír Pajtinka, 2015 in: Učiteľské noviny