Učitelia potrebujú pre svoju prácu lepšie podmienky

Ing. Pavel Ondek, predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku

Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Ing. Pavel Ondek pochádza z Raslavíc v bardejovskom okrese. Vyštudoval Strojnícku fakultu na Vysokej škole technickej v Košiciach, urobil si doplnkové pedagogické štúdium a absolvoval funkčné štúdium manažmentu školstva a školy. Najskôr pôsobil ako konštruktér v Prešove, neskôr učiteľ odborných predmetov na Strednej odbornej škole a odtiaľ už smerovali jeho kroky medzi odborárov, kde obhajuje na celoštátnej úrovni záujmy pedagogických i nepedagogických zamestnancov.
Predsedom odborového zväzu sa stal v roku 2011.

• Pán predseda, aká bola vaša motivácia ísť pracovať do školstva?

Bolo to vplyvom môjho triedneho učiteľa zo strednej školy, ktorý svojou osobnosťou a prístupom dokázal vytvoriť pozitívne prostredie pre vyučovanie a výchovu.

• Skúsili ste si učiteľskú i najvyššiu odborársku pozíciu v školstve, čo bolo pre vás zmysluplnejšie, v čom sú rozdiely v týchto dvoch pozíciách?

Aj jedno aj druhé je zmysluplné, ale rozdielne. Ako učiteľ som poukazoval na problémy zamestnania, platovej a sociálnej politiky a žiadal som ich riešenie. Teraz tieto problémy z pozície odborárskej funkcie riešim.

• Aká silná je táto organizácia, koľko učiteľov a školských pracovníkov zastupuje?

OZ PŠaV na Slovensku je najväčší nevýrobný odborový zväz, ktorý združuje vyše 48 tis. zamestnancov. Výhody kolektívneho vyjednávania však platia pre všetkých zamestnancov školstva, ktorých je takmer 150 tisíc. OZ PŠaV je jediným rešpektovaným a plnohodnotným sociálnym partnerom pri rokovaniach s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR.

• Váš odborový zväz je aktívny aj na medzinárodnom poli. Ste členom ETUCE (Európsky odborársky výbor pre vzdelávanie), ako hodnotíte našu pozíciu v tejto inštitúcii a aké sú kľúčové témy o ktorých teraz rokuje táto inštitúcia?

OZ PŠaV začal svoju medzinárodnú činnosť hneď po svojom vzniku v roku 1991. Je jedným zo zakladajúcich členov organizácie EI (Education International) a ETUCE. Náš zväz je súčasne stálym členom výboru ETUCE, ktorý sa schádza dva krát ročne v Bruseli a rokuje o najdôležitejších aktuálnych otázkach týkajúcich sa školstva a vzdelávania na európskej úrovni a v jednotlivých štátoch, ako sú napr.: podpora kvality vzdelávania, budúcnosť učiteľskej profesie, profesijný rozvoj učiteľa, podpora mladých výskumných pracovníkov vo vysokom školstve v Európe, aliancia pre rozvoj odborného vzdelávania, európsky preukaz profesijnej kvalifikácie, vplyv translatlantickej obchodnej dohody medzi EÚ a USA školstvo, vzťah verejného a súkormného školstva, rodová rovnosť a rodové stereotypy, psychosociálne riziká pri výkone učiteľského povolania či využívanie informačno-komunikačných technológií pri výučbe.

• S ktorými krajinami máte najintenzívnejšiu spoluprácu?

Náš zväz už dlhodobo udržiava nadštandardné vzťahy s kolegami z Českej republiky na národnej aj regionálnej úrovni, v rámci medzinárodných projektov spolupracujeme s kolegami z Poľska, Maďarska, Bulharska, Holandska či Francúzska.

• V akej kondícii je dnes podľa vás (aj z medzinárodného hľadiska) naše školstvo?

Slovenské školstvo už dlhodobo trpí nezáujmom zo strany väčšiny vládnucich politikov, čo sa odzrkadľuje na jeho dlhodobom finančnom poddimenzovaní, slabej motivácii mladých ľudí na prácu v tejto oblasti a koniec koncov aj nedostatočných výsledkoch v medzinárodných testovaniach žiakov a študentov. Je nevyhnutné, aby sa pozornosť sústredila na hľadanie financií, ktoré by pomohli materiálnemu a technickému vybaveniu škôl a školských zariadení. Zmenou legislatívy je potrebné odbremeniť učiteľov od administratívnej záťaže a umožniť im sústrediť sa viac na vyučovací process. Rovnako je dôležité zamerať sa na moderné odvetvia, ktoré pomôžu študentom byť konkurencieschopný na európskom trhu práce a naplnia požiadavky rozvíjajúceho sa domáceho priemyslu.

• Ako vnímate posledných 25 rokov vývoja v školstve? Mohlo sa urobiť viac – kde a prečo sa to nedarilo, či nedarí?

Vývoj v školstve za posledné roky nehodnotím veľmi pozitívne. Dôvodov je niekoľko a to zrušenie školských správ v 90-tych rokoch (čo bolo podľa mňa najlepšie riadenie školstva); prerozdelenie kompetencií ministerstva školstva medzi samosprávu a ministerstvo vnútra; nedokončenie projektu Milénium; neodsúhlasenie správy o systémových zmenách v regionálnom a vysokom školstve Vládou SR. Tieto nedostatky zabrzdili vývoj slovenského školstva a odsunuli ho na okraj v hodnotení krajín EU. Mohlo sa urobiť viac, pokiaľ by každá vláda považovala školstvo za reálnu prioritu, čo sa doteraz nestalo.

• Čo nám chýba, aby sme mali školstvo, ktoré by sa radilo k európskej špičke?

Podľa môjho názoru je školstvo základom rozvinutej a úspešnej spoločnosti. Je dôležité, aby si túto myšlienku osvojili politici aj celá spoločnosť, prioritne riešili existujúce problémy a intenzívne hľadali spôsoby, ako skvalitniť vyučovací proces a podmienky na prácu v školstve. Dostatočné finančné a materiálne zabezpečenie je základom pre rozvoj tejto oblasti ako aj pre zlepšenie spoločenského statusu učiteľa. Základom je teda razantne zvýšiť podiel HDP na školstvo, zmeniť učebné osnovy tak, aby sa žiaci mohli zameriavať aktívnejšie na oblasti, v ktorých vynikajú, podporovať šport a umeleckú činnosť na školách, zapájať rodičov a celú verejnosť do diania na školách a ich smerovania, aktívne realizovať myšlienku duálneho vzdelávania, stransparentniť tok finančných prostriedkov, prehodnotiť potrebu niektorých študijných programov na vysokých školách a výraznejšie podporovať vedu a výskum na univerzitách.

• Ako hodnotíte stav slovenského učiteľstva? Akých máme podľa vášho názoru učiteľov?

Stav slovenského učiteľstva hodnotím pozitívne, aj napriek tomu, že učitelia nemajú vytvorené materiálne a technické podmienky pre svoju prácu, tak ako učitelia v niektorých štátoch EU. Pritom málo, však učitelia dokážu kvalitne vyučovať a vychovávať. Postavenie učiteľ je potrebné zmeniť k lepšiemu. Zárukou zmeny je zmena postoja vlády k slovenskému školstvu.

Učiteľov máme rôznych. Som presvedčený, že väčšina z nich, aj napriek problémom, ktoré existujú, učiteľstvo berie ako poslanie.

• Čo je ich najväčším problémom a prečo?

Problémov je niekoľko a sú rôzne, počas celej učiteľskej kariéry. Spomeniem aspoň dva. Nízke nástupne platy, čo spôsobuje problém začínajúcemu pedagógovi byť finančne samostatným. Nízky platový strop končiaceho pedagóga, ktorý je pred dosiahnutím dôchodkového veku. Je na zamyslenie, že začínajúci učiteľ nemá financie na založenie rodiny, na prípadný úver a končiaci má problém, pretože štát pre neho nemá peniaze na dôstojný dôchodok.

• V posledných rokoch neustále upozorňujete najmä na finančné podhodnotenie učiteľskej práce, stav financovania školstva – sú to naozaj kľúčové problémy?

Áno, považujem to za kľúčový problém. Pokiaľ by došlo k zvýšeniu podielu HDP do školstva, určite sa skvalitní materiálno-technické zabezpečenie škôl, školských zariadení, skvalitní sa tým aj veda a výskum na vysokých školách. Som presvedčený, že od toho sa môže odvíjať aj motivácia pracovať v školstve. Čím bude vyššia motivácia stať sa učiteľom spôsobená zvýšením podielu HDP, tým bude vyššia kvalita vzdelávania a výchovy.

• Ako vyznievajú platy slovenských učiteľov v porovnaní s inými krajinami?

Aj napriek tomu, že OZ PŠaV dosiahol rast platov zamestnancov školstva aj v rokoch ekonomickej krízy, platy učiteľov stále zďaleka neodzrkadľujú ich vzdelanie, prax, náročnosť práce a jej dôležitosť.

V porovnaní s inými krajinami uvádzam pár príkladov približnej výšky nástupného platu učiteľa: Rumunsko 240 €, Poľsko 450 €, Maďarsko 520 €, Česko 740 €, Fínsko 2600 €, Luxembursko 5900 € a Slovensko 590 €.

• Ako by mala, či mohla podľa vás vyzerať dobrá škola a dobré školstvo?

Dobrá škola a dobré školstvo závisí od vzdelaných ľudí a vzdelaní ľudia sú výstupom dobrej školy a dobrého školstva.

• Ktoré ciele majú školskí odborári definované ako kľúčové na najbližšie obdobie?

Riešenie problémov v oblasti zamestnanosti, skvalitnenie materiálneho zabezpečenia a sociálnej politiky zamestnancov.

V súčasnosti poukazujeme na nutnosť zjednotenia a financovania školstva a to pod jednu strechu – ministerstvo školstva. Za týmto účelom organizujeme petíciu, pod ktorú sa podpísalo viac ako päťdesiatdva tisíc občanov a ktorá je adresovaná Vláde SR.

• Učiteľské noviny sú spoločnou značkou ministerstva i odborového zväzu – neplánujete obnovenie ich spoločného vydávania vo vyššej periodicite – možno, ako týždenník, ako to bolo v minulosti?

Učiteľské noviny sú významným nástrojom informovanosti učiteľov ako aj širokej verejnosti o dianí v školstve a priestorom na vyjadrenie ich názorov. Zároveň napomáhajú k pocitu súdržnosti a dôležitosti výkonu tejto záslužnej práce. OZ PŠaV je hrdý na to, že je od začiatku spoluvlastníkom ochrannej známky Učiteľské noviny. Sme radi, že po odmlke sa našli prostriedky a vôľa na to, aby mohli byť opätovne vydávané v tlačenej forme. Samozrejme, že by sme podporili ich častejšie vydávanie, avšak to záleží najmä od financií a záujmu o uverejňovanie publikácií. Momentálne je asi potrebné nechať zabehnúť súčasnú formu a periodicitu a v prípade záujmu nebudeme váhať podporiť je zvýšenie.

• Čo sa v poslednom období v školstve podarilo, na čom treba ďalej intenzívne pracovať?

Každoročné navýšenie platov zamestnancov v školstve, ktoré je intenzívnejšie ako v iných rezortoch; navýšenie dovolenky pre odborných zamestnancov a trénerov športových tried a športových škôl na deväť týždňov; zmena doby určitej v zmluvnom vzťahu z desiatich mesiacov na dvanásť.

Naďalej je potrebné pracovať na zmene školskej legislatívy – zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch; zákon o financovaní v školstve; zákon o vysokých školách a na konkrétnych návrhoch profesijných sekcií nášho zväzu, ktoré majú byť prínosom pre všetkých zamestnancov slovenského školstva.

• Aká je vaša predstava o našom školstve na najbližšie mesiace?

V roku 2016 udržať trend navýšenia platov v školstve z predchádzajúcich rokov pre všetkých zamestnancov, kvalitný rozbeh duálneho vzdelávania, skutočné zníženie byrokracie na školách, záujem vlády schváliť správu o systémových zmenách v regionálnom a vysokom školstve a riešiť tarifné triedy a platové stupne v kategórii zamestnancov, ktoré sú pod minimálnou mzdou.

Ľubomír Pajtinka, 2015 in: Učiteľské noviny