Jazyky v našej celoživotnej výbave.

Ing. Peter Lisý, PhD., manažér vzdelávania v oblasti cudzích jazykov

Cestu ku vzdelaniu i uplatneniu v živote nám doširoka pomáhajú otvoriť popri odborných vedomostiach a kompetenciách aj cudzie jazyky. O ich význame a možnostiach zlepšenia jazykovej výbavy človeka dnes hovoríme s Ing. Petrom Lisým, PhD. Po štúdiách na Wirtschaftsuniversitat Wien, University of Bath a Ekonomickej univerzite v Bratislave pôsobil v Národnej banke Slovenska, Tatrabanke a v európskej centrále firmy Lenovo. Odborne sa venuje cestovnému ruchu a oblasti vzdelávania cudzích jazykov. V súčasnosti je riaditeľom jazykového portálu www.jazykovepobyty.sk.

• Ako ste sa dostali k cudzím jazykom?

Od detstva som mal záľubu v cudzích jazykoch, ktorá pramenila z túžby mojich rodičov komunikovať v zahraničí a ktorá celý život zostala z časti u nich nenaplnená. Už ako osemročný som navštevoval triedu s vyučovaním jazyka nemeckého na Drieňovej ulici v Bratislave, po ukončení ktorej som pokračoval na strednej škole vo Viedni. Nasledovali jazykové, študijné a výmenné pobyty vo viacerých krajinách. Avšak dobrý základ a pozitívny prístup k cudzím jazykom som dostal práve na základnej škole, kde úroveň jazykového vzdelávania z dnešného pohľadu a v daných podmienkach bola realizovaná modernými formami a na špičkovej úrovni. Z dnešného pohľadu rozsah a kvalita výučby vtedy obsahovala všetky parametre dnešného moderného jazykového vzdelávania: učenie gramatiky, konverzácia kontroverzných tém, aktívne projekty ako aj praktická časť jazykového vzdelávania formou pobytu v zahraničí. Už vtedy som bol na mojom prvom výmennom takpovediac jazykovom pobyte v bývalej NDR, ktorý organizovala základná škola a z ktorého mám nezabudnuteľné zážitky – podobné zážitky si prinášajú dnešné deti z jazykových pobytov v zahraničí. Taktiež som si písal s chlapcom z Ruska, a všetky tieto aktivity boli organizované základnou školou. Z dnešného pohľadu je to skutočne obdivuhodné a musím povedať, že určite sme mali v učení cudzích jazykov po prevrate na čom stavať. Druhá vec je, že sme mali nedostatok pedagógov anglického jazyka, ale to sa už mení.

• V súčasnej dobe existuje viac možností jazykového vzdelávania aj pre pedagogických pracovníkov – aké konkrétne možnosti majú učitelia dnes?

Pedagógov už podstata ich práce zaväzuje celoživotne sa vzdelávať. Rovnako – ba možno aj viac – to platí pre učiteľov cudzích jazykov, v dnešnej dobe najmä angličtiny. Pritom sa nejedná iba o ďalšie vzdelávanie v samotnom jazyku, pedagóg sa musí ďalej vzdelávať aj v didaktike: nové formy učenia, rôzne médiá, internet – to všetko prispieva nielen k zvýšenej motivácii žiakov, ale aj k väčšiemu pocitu spokojnosti z vyučovania na strane samotného vyučujúceho a samozrejme aj študentov a žiakov. Otvorenou otázkou je, kde má pedagóg možnosť ďalej sa vzdelávať vhodnou formou, a otázka možno ešte pálčivejšia – kto mu pokryje náklady na takéto vzdelanie. Odpoveďou na obe otázky môže byť napríklad vhodný vzdelávací kurz, ktorý je spôsobilý na financovanie zo zdrojov Európskej únie v rámci niektorého programu – napríklad Comenius alebo Grundtvig. Nie je však vždy jednoduché takéto kurzy identifikovať – a následne podstúpiť celý proces žiadania o príslušný grant.

• Na koho sa ma pedagóg obrátiť, ak zvažuje sa uchádzať o takúto finančnú podporu?

Najjednoduchšie je osloviť organizáciu na Slovensku, ktorá takéto kurzy organizuje respektíve sprostredkúva a ktorej pobyty sú v tréningovej databáze Európskej únie. O grant si každý účastník jazykového pobytu žiada individuálne. V závislosti od svojho pracovného zaradenia žiada o grant buď z programu Comenius (po úroveň vyššieho stredoškolského vzdelávania) alebo Grundtvig (od univerzitného po ďalšie vzdelávanie dospelých). O grant sa žiada vyplnením príslušnej prihlášky a jej zaslaním v príslušných termínoch na Slovenskú akademickú asociáciu pre medzinárodnú spoluprácu (SAAIC), ktorá celý proces veľmi kompetentne zastrešuje. Máme skúsenosti, že zamestnanci SAAIC pri telefonických resp. osobných dotazoch všetkých uchádzačov ochotne informujú a poučia o konkrétnych možnostiach.

• Čo je súčasťou takéhoto pobytu pre pedagógov?

Sú to jazykové pobyty pre pedagógov anglického jazyka vo Veľkej Británii. Grant z EÚ hradí v plnej výške náklady na samotný kurz, učebné materiály, ubytovanie, polpenziu a dopravu. Jazykové kurzy angličtiny, ktoré sú špeciálne zamerané na vzdelávanie pedagógov vyučujúcich cudzie jazyky a spájajú najmodernejšie didaktické metódy s individuálnym vzdelávaním. Učitelia sa dozvedia o najnovšom vývoji v oblasti jazykového vzdelávania a zoznámia sa s kolegami z celého sveta.

• Akí sú naši učitelia?

Z mojej perspektívy môžem porovnávať len učiteľov cudzích jazykov a rád konštatujem, že naši učitelia cudzích jazykov sú dobrí. Dokonca si dovoľujem tvrdiť, že patria k tým, od ktorých sa môžu ich kolegovia z väčšiny krajín veľa učiť, naopak platí, že sú krajiny, od ktorých sa môžeme učiť my, napríklad učitelia severských krajín patria k najlepším. Naši učitelia však dávajú do vzdelávania dušu a vnímajú svoje povolanie ako poslanie, a tento prístup je aj cítiť. Pri tejto príležitosti môžem povedať, že aj naši študenti vynikajú v cudzích jazykoch a na jazykových pobytoch sú väčšinou zaraďovaní do vyšších skupín.

• Začiatkom októbra zverejnil Eurostat priskum, ktorý hodnotil ovládanie cudzích jazykov občanov jednotlivých členských krajín.

Tento prieskum bol realizovaný v roku 2007 a účastníci hodnotili svoje jazykové vedomosti subjektívne, nie na základe objektívnych testov. Taktiež sa tohto prieskumu nezúčastnili všetky krajiny. Prieskum ukázal, že 60 percent stredoškolákov EÚ sa učí minimálne dva cudzie jazyky a 28 percent dospelej európskej populácie hovorí aktívne dvoma cudzími jazykmi. Podľa prieskumu na Slovensku až 98 percent stredoškolskej populácie sa učí dva cudzie jazyky zatiaľ čo 68 percent dospelých Slovákov ovláda dva cudzie jazyky. Slováci v prieskume obsadili popredné miesta. Na chvoste tohto prieskumu skončili maďarskí respondenti, ktorých jazyk je v Európe značne izolovaný a majú taktiež komplikácie učiť sa cudzie jazyky. Treba však zdôrazniť, že existujú pochybnosti o správnosti v metodologickom prístupe tohto európskeho prieskumu, ktorý ilustrujem na príklade, že Slováci mohli uviesť češtinu ako cudzí jazyk, zatiaľ čo českí respondenti tak urobiť nemohli. Pre mňa sú však dôležité výsledky z praxe, keď zahraniční investori prichádzajúci na Slovensko a konštatujú, že jazyková gramotnosť Slovákov je dobrá a je to jeden z dôvodov, prečo tu zriaďujú svoje centrály a call centrá.

• Ako vnímate nový zákon o celoživotnom vzdelávaní z pohľadu odbornej praxe?

Zákon o celoživotnom vzdelávaní je dobrou správou pre pre učiteľov, žiakov, študentov pre firmy – skrátka pre všetkých, ktorí sa pohybujú na trhu práce – či už ako zamestnávatelia alebo ako potenciálni zamestnanci. Je to dobrou správou pre všetkých, ktorí vnímajú celoživotné vzdelávanie ako súčasť svojho každodenného pracovného ale aj osobného života. Zákon je motivačný a prináša transparentnosť do celého procesu ďalšieho vzdelávania. Za vzdelávacie inštitúcie, ktoré pôsobia v celoživotnom vzdelávaní môžem jednoznačne vyjadriť potrebu takéhoto zákona. Jednoznačne ho vítam a verím, že všetci zúčastnení zvládneme jeho implementáciu do praxi tak, aby bol pre všetkých prínosom.

• V súčasnosti existuje veľa foriem jazykového vzdelávania, od tej najprirodzenejšej až po rôzne formy alternatívneho jazykového vzdelávania. Čo odporúčate deťom resp. ich rodičom?

Peniaze vynaložené na vzdelanie predstavuje v súčasnosti investície s dlhodobou návratnosťou. Ak chceme, aby sa naše deti uplatnili v pracovnom živote, boli úspešné a akceptované svojim okolím, musia v dnešnom globálnom svete hovoriť aspoň dvoma cudzími jazykmi. Aj keď sa úroveň vyučovania cudzích jazykov neustále zlepšuje, je vedecky dokázané, že jazyk sa najľahsie a najefektívnejšie učí tam, kde sa ním hovorí. Okrem toho predstavuje jazykový pobyt v zahraničí prvý krok našich detí do veľkého sveta, z ktorého sa po dvoch alebo troch týždňoch vrátia plné zážitkov, skúseností a nových priateľov z celého sveta. Zároveň je to najlepší darček na Vianoce resp. na vysvedčenie, alebo motivácia, aby sa v ďalšom roku lepšie učili cudzí jazyk.

• Ako vplýva jazykový pobyt v zahraničí na školopovinné deti, keď sú odlúčené od domova?

Jazykový pobyt vplýva na deti veľmi pozitívne po viacerých stránkach. Deti sa stávajú samostatnejšie, rozhľadenejšie, sebavedomejšie a komunikatívnejšie. Žiaci majú lepšie známky po návrate z jazykového pobytu v škole, a takisto lepšie známky z maturity. Ďalší dôležitý fakt pre rodičov je, či agentúra zabezpečuje pri deťoch a mládeži skupinového vedúceho, ktorý je počas celého pobytu k dispozícií deťom, to zvyšuje aj bezpečnosť detí.

• Ako sa treba rozhodovať pri výbere konkrétnej jazykovej agentúry, keď posielame deti do zahraničia?

Kľúčové pri výbere jazykovej agentúry, ktorá zabezpečuje jazykový pobyt v zahraničí, sú jej dlhoročné skúsenosti, medzinárodné zázemie, referencie a osobné odporúčania známych. V dnešnej dobe pri výbere agentúry považujem za dôležité, aby bol jazykový pobyt v zahraničí organizovaný letecky a nie autobusom. Je to pre žiakov a študentov najpohodlnejšia forma dopravy, ktorá nie je v dnešnej dobe výrazne drahšia, a skutočnosť, že dieťa nesedí v autobuse v niektorých prípadoch štyri dni z desaťdenného pobytu považujem za veľmi dôležité nie len z hľadiska jeho bezpečnosti ale aj zdravého vývoja. V neposlednom rade – ak hovoríme o deťoch vo veku do 18 rokov, taktiež odporúčam organizáciu, ktorá zabezpečuje organizovaný sprievod vo forme skupinového vedúceho. Tieto kritéria väčšinou spĺňajú zahraničné organizácie, ktoré sa venujú vzdelávaniu cudzích jazykov desiatky rokov a majú na Slovensku svoje zastúpenia.

• Aký je záujem o jazykové pobyty medzi dospelými?

Záujem o cudzie jazyky u dospelých na Slovensku z roka na rok stúpa. Ľudia si uvedomujú, že cudzie jazyky sú nevyhnutnosťou nielen v práci, ale i v súkromnom živote. Čoraz viac Slovákov cestuje na dovolenky, alebo nákupy do zahraničia. Či ste na dovolenke v Thajsku, Mexiku, alebo Egypte – všade sa dohovoríte po anglicky. Je to svetový jazyk číslo jeden. Vstupom do Európskej Únie čoraz viac podnikateľov a manažérov obchoduje a komunikuje so zahraničnými partnermi. Uvedomujú si dôležitosť znalostí angličtiny. Ak ovládajú kvalitne cudzí jazyk, sú aj v obchodovaní a vyjednávaní sebavedomejší a úspešnejší.

• Ktorý jazyk a ktoré destinácie sú najpopulárnejšie?

Jednoznačne dominujú anglicky hovoriace destinácie, bez ohľadu či sa jedná o deti, dospelých alebo manažérov. Až 97 percent detí cestuje cez prázdniny do anglicky hovoriacich krajín, pričom najobľúbenejšie destinácie sú Malta, Brighton, Oxford a Kalifornia. Je to aj tým, že pokladajú britskú angličtinu za najspisovnejšiu a vnímajú Anglicko ako konzervatívnu a bezpečnú krajinu, ktorá je nám geograficky blízko. Deti obľubujú ubytovanie v hosťovských rodinách, pričom priemerný pobyt trvá 3 týždne a najobľúbenejšie obdobie je prázdninový mesiac júl.

Až 80 percent dospelých cestujú do anglicky hovoriacich krajín. Opätovne dominuje Malta, ale veľmi obľúbenou destináciou sa v tomto roku stali Spojené štáty americké – Miami. Tieto dve destinácie prinášajú pre pracujúcich ideálnu možnosť spojenia dovolenky a štúdia jazyka. Špeciálny výber účastníkov kurzov, ubytovanie nielen v hostiteľských rodinách, ale i v moderných rezidenciách, voliteľné predmety ako napr. business english, komunikácia, médiá, politika.. a všetky služby zabezpečené v jednom balíku, to je presne to, čo zaneprázdnení ľudia hľadajú.

• Aké sú skúsenosti máte s dlhodobými študijnými pobytmi – školský rok na strednej škole v zahraničí?

Dĺžka výmenného pobytu na strednej škole v zahraničí trvá spravidla jeden polrok alebo celý školský rok. S tým súvisí aj dôkladná príprava, ktorá začína spravidla na jeseň rok predtým. Najobľúbenejšie destinácie sú USA, Anglicko a Nemecko. Pričom pobyty v USA tvoria až 60 percent všetkých celoročných pobytov. Základnou podmienkou prijatia do tohto programu je vekove rozpätie uchádzača medzi 14-18 rokom a minimálna znalosť anglického jazyka. Ak sa študent začne pripravovať včas, nestretol som sa zatiaľ s prípadom, žeby bol študent na pobyt nepripravený a neprijatý do takéhoto programu. Výberový a selektívny proces prebieha na oboch stranách – na Slovensku ako aj v hosťovskej krajine. Cieľom tohto administratívneho ako aj časovo náročného procesu je nájsť pre študenta optimálnu hosťovskú rodinu, vyhovujúci stredoškolský kolektív ako aj samotné miesto celého pobytu.

• Existuje záujem aj o organizované školské výlety do Anglicka počas školského roka?

Školské výlety organizované počas celého roka sú veľmi populárne a predstavujú vynikajúce doplnenie tradičného učebného procesu v škole na Slovensku. Súčasťou takýchto výletov by nemalo byť len samotný výlet, ale študenti chodia na tri hodiny do školy a majú vyučovanie anglického jazyka s lokálnym anglickým učiteľom. Taktiež odporúčam sa obrátiť pri takomto výlete na renomovanú agentúru, ktorá zabezpečuje komplexný servis. Kvalitné agentúry ponúkajú školské výlety letecky.

• Ako vnímate súčasnú hospodársku krízu a jej dopad na vzdelávanie?

Oblasť vzdelávania predstavuje pre rodičov resp. pre každého vždy bezpečný prístav pre ich naakumulované finančné prostriedky a je to najlepšia alternatíva ako zhodnotiť svoje úspory. Aj keď všetky odvetvia zaznamenávajú momentálne krušné obdobie, v čase hospodárskej krízy rastie záujem o všetky formy vzdelávania. Na ilustráciu uvediem, že akciový index vzdelávacích spoločností vzrástol za posledný rok o tretinu, zatiaľ čo ostatné indexy za rovnaké obdobia klesli niektoré až o polovicu. V najbližšom období očakávam ďalší nárast záujmu o programy na zvýšenie jazykovej spôsobilosti a zlepšenie možnosti uplatnenia sa na trhu práce.

Ľubomír Pajtinka, 2008 in: Technológia vzdelávania