Školstvo v pohybe

Mgr. Štefan Murárik, riaditeľ Odboru školstva TSK

Pred vyše rokom a pol prešlo slovenské stredné školstvo ďalšou koncepčnou zmenou v oblasti svojho riadenia. Prevažná väčšina stredných škôl prešla do zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov. Tieto prevzali nielen starostlivosť o majetok škôl, ale aj plán výkonov, stratégiu ich rozvoja a mnohé ďalšie otázky. O týchto, ale aj viacerých ďalších témach sme sa pozhovárali so Štefanom Murárikom, vedúcim Odboru školstva Trnavského samosprávneho kraja

• Pán vedúci v akom stave ste prebrali stredné školy do vašej zriaďovateľskej kompetencie ? S akými problémami sa musel v tomto štádiu vysporiadať samosprávny kraj, s akými školy ?

Od 1.júla 2002 prešlo do zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja 62 škôl. Školy mali najväčšie problémy s dodávateľmi energií, pretože mali neuhradené faktúry. V dvoch prípadoch prišlo dokonca k odpojeniu od dodávky plynu, ale po niekoľkodňových vysvetľovaniach sa nám podarilo presvedčiť dodávateľa, že to sú záväzky štátnej správy, nie samosprávy.

Každý začiatok je ťažký. Plnenie úloh z našej strany bol v počiatkoch poznamenaný okrem nedostatku finančných prostriedkov aj ďalšími problémami – mnohé vzťahy pri presune zriaďovateľskej pôsobnosti boli nevyrovnané a niektoré zostali takými aj dodnes. V niektorých prípadoch sme nedokázali vyriešiť otázku nájomných vzťahov, nedospeli sme k dohode ani v otázke stravovania žiakov a študentov škôl, ktoré majú iného zriaďovateľa.

Pri preberaní majetku v zmysle zákona o majetku vyšších územných celkov sa zistilo, že výška prostriedkov potrebných na odstránenie nedostatkov sa pohybuje vo výške 500 mil. Sk. Veľmi veľké rozdiely sa zistili aj vo vybavenosti škôl. Sú napr. školy, ktoré nemajú telocvičňu a sú aj také školy, ktoré majú nadštandartné vybavené telocvične. Obdobne je to aj v niektorých iných porovnateľných ukazovateľoch.

• Aký je súčasný stav na vašom úseku ?

Po zverejnení schválených zákonov o štátnej správe a o financovaní v zbierke zákonov nás čaká rekonštrukcia odboru v súvislosti s novými kompetenciami samosprávneho kraja, vyplývajúcich zo zabezpečovania úloh preneseného výkonu štátnej správy v oblasti stredného školstva. Okrem toho pripravujeme podklady k optimalizácii siete škôl, ku ktorej však potrebuje zmeny v štruktúre odborov.

• Ako sa vyrovnávate s permanentným nedostatkom finančných prostriedkov na školstvo ?

Nedostatok prostriedkov na školstvo považujem za najväčší problém. Každá ponovembrová vláda deklarovala vo svojom programe aký význam má vzdelávanie, ale ani jedna nedokázala urobiť to, čo sa osvedčilo všade vo svete – každý ekonomický rozmach sa začal investovaním do vzdelávania. Napr. v Írsku boli v podobnej situácii ako je dnes Slovensko – mali nízky podiel vysokoškolákov, veľa ľudí im odchádzalo do zahraničia za prácou ap. V roku 1987 sa rozhodli investovať predovšetkým a hlavne do vzdelávania a o pár rokov sa to odrazilo zlepšením ich ekonomických výsledkov.

Za najväčšiu chybu v školstve považujem, že celý vzdelávací systém je už roky podriadený nedostatku financií. Slovenská republika vyčleňuje zo štátneho rozpočtu na školstvo asi polovicu z európskeho priemeru, čo nevytvára predpoklady, aby sme v máji budúceho roka vstúpili do EÚ so vztýčenou hlavou.

• Ministerstvo školstva hovorí, že sieť škôl je predimenzovaná a treba školy združovať. Aká je situácia u vás ?

Tvrdenia ministerstva vychádzajú z toho, čo som už povedal – z nedostatku financií. V Trnavskom samosprávnom kraji je priemerný počet žiakov na školu 430. V tomto školskom roku vzrástol počet žiakov stredných škôl v územnej pôsobnosti nášho samosprávneho kraja o 1 600. V triedach gymnázií je priemerný počet žiakov 30,2, v SOŠ 27,8 a SOU 22,6 – pričom v súkromných SOU je priemerný počet žiakov 19,6 a v SOU v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK je to 25 žiakov na triedu. Podľa vyhlášky o stredných školách môže byť v triede počet žiakov v rozpätí od 17 do 34. Ministerstvo by nemalo natoľko podliehať tlaku nedostatku peňazí, pretože sa tým v konečnom dôsledku znižuje kvalita výchovno-vzdelávacej práce škôl. Malo by viac obhajovať pôvodné poslanie škôl. Na školy by sa nemala prenášať ani zodpovednosť za získavanie chýbajúcich prostriedkov. Pokiaľ štát nezabezpečí ich dostatok, dovtedy sa bude stav školských budov a podmienky na činnosť škôl zhoršovať.

• Do Trnavského kraja smeruje jedna z najväčších investícií na Slovensku . Ako sa pripravujete na pokrytie potrieb v oblasti ľudských zdrojov pre novú automobilku ?

Rokovania s investorom v poslednom čase nabrali na obrátkach. 24. novembra 2003 sme sa spolu s Bratislavským samosprávnym krajom stretli so zástupcami Ministerstva školstva Francúzska a združenia PSA, vo štvrtok rokovala francúzska strana s riaditeľmi vybraných 7 stredných škôl z Bratislavského a Trnavského kraja a v piatok na ministerstve školstva podpísali závery z týchto rokovaní zástupcovia MŠ SR, MŠ Francúzska, BSK, TTSK a združenia PSA.

Zo záverov vyplývajú úlohy pre všetky zainteresované strany. V januári bude ustanovený riadiaci výbor, v ktorom bude zastúpené MŠ SR, MŠ Francúzska, Peugeot Citroën a kooperujúcich inštitúcií, ktoré sa zúčastnia na preškoľovaní 3500 zamestnancov.

Našou úlohou bude poskytnúť a zariadiť dielne, laboratóriá a učebne podľa inštrukcií PSA, zabezpečiť dodávku energií, ich údržbu, opravu a prevádzku. Združenie PSA zabezpečí technické a didaktické vybavenie nevyhnutné na vzdelávanie. Toto po skončení projektu zostane majetkom týchto škôl.

V koncom mája začiatkom júna by mali byť vytvorené podmienky na rekvalifikácie a ďalšie vzdelávanie zamestnancov PSA. Do roku 2007 by mali byť naše školy pripravené po všetkých stránkach na kontinuálnu prípravu odborníkov pre PSA.

• Nachádzate pochopenie pre riešenie svojich problémov u svojich nadriadených, poslancov, či spolupracujúcich inštitúcií ?

Zo strany predsedu Trnavského samosprávneho kraja Ing. Tomečka a riaditeľky Úradu p. Zmajkovičovej je veľký záujem o riešenie problémov škôl v TTSK. Obaja sa usilujú, aby sa čo najskôr začali realizovať pozitívne zmeny v školstve. Na ilustráciu môžem uviesť ich podporu projektu odborného vzdelávania so Združením automobilového priemyslu Slovenska, spomínanej spolupráce s PSA, či nadväzovaní kontaktov so školami v zahraničí.

Zo spolupracujúcich inštitúcií okrem už spomenutých treba spomenúť SOPK, KÚP, PPP v Trnave, OÚ aj KÚ v Trnave.

• NR SR prednedávnom však prijala nový zákon o štátnej správe v školstve, ktorý nadobudne účinnosť od januára 2004….

Vláda SR v apríli 2000 schválila koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy s cieľom čo najviac priblížiť k občanovi výkon verejnej správy. Na základe toho sa k 1.januáru 2002 vytvorili vyššie územné celky. Zriaďovateľské kompetencie a hospodársko-riadiace úlohy v oblasti stredného školstva sa decentralizovali z krajských úradov na samosprávne kraje od 1.júla 2002, čo bolo aj zakotvené v zákone 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Podľa tohto zákona sa na Slovensku pristúpilo k decentralizácii v oblasti školstva už v roku 1991, kedy stredné školy nadobudli právnu subjektivitu a riaditeľovi strednej školy sa uzákonila zodpovednosť za hospodárenie a nakladanie s majetkom zriaďovateľa, za dodržiavanie učebných osnov, učebných plánov, odbornú a pedagogickú úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy/ školského zariadenia/, za dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, efektívne vynakladanie finančných prostriedkov. Zároveň sa pri školách ustanovili rady škôl ako samosprávne iniciatívne a poradné orgány, ktoré boli akousi protiváhou štátnej správy.

Kompetenčným zákonom 416/ 2001 sa od 1.júla 2002 zaviedol do riadenia stredného školstva dualizmus, pretože mzdové otázky a väčšina druhostupňových rozhodnutí zostali aj naďalej v kompetencii krajských úradov. Od nového zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve schváleného v NR SR v novembri tohto roka sa očakávalo, že nedostatky sa odstránia. MŠ SR ako predkladateľ navrhlo zriadiť od 1.januára 2004 krajské školské úrady ako orgány špecializovanej štátnej správy v školstve, ktoré v podstate preberú kompetencie zrušených okresných a krajských úradov.

Podľa ministerstva školstva ako predkladateľa je zámerom zákona riešenie problematiky reformy verejnej správy v oblasti školstva a to najmä určením a definovaním riaditeľa školy alebo školského zariadenia, obce, samosprávneho kraja, krajského školského úradu, štátnej školskej inšpekcie, ministerstva atď. Keď porovnáme doteraz platný zákon 542/1990 Zb. s predloženým návrhom, tak zistíme, že v týchto otázkach sa nejedná o nový zákon. Skôr by to mala byť iba jeho novela. K zásadným zmenám nepatrí totiž definovanie riaditeľa školy, pretože táto funkcia bola definovaná už v roku 1990 v pôvodnom zákone. Návrh predkladaného zákona iba rozširuje jeho kompetencie o ďalšie vzdelávanie pedagogických a nepedagogických pracovníkov a o zodpovednosť za dodržiavanie vzdelávacích štandardov.

Dá sa povedať, že skôr „zásadnou zmenou“ je oklieštenie kompetencií samosprávnych krajov ako zriaďovateľov stredných škôl v otázke menovania riaditeľov týchto škôl a prisúdenie kontrolnej právomoci KŠÚ voči samosprávnemu kraju v oblasti zabezpečovania úloh vyplývajúcich z preneseného výkonu štátnej správy v oblasti stredného školstva. Podľa tohto zákona napr. predseda samosprávneho kraja vymenúva riaditeľa školy na návrh rady školy po vyjadrení krajského školského úradu, ale bez rozhodnutia zastupiteľstva, pretože táto právomoc poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja vyplývajúca zo zákona o vyšších územných celkoch bola zrušená. Považujem to za vážny zásah do kompetencií zriaďovateľa a je to skôr prejavom centralizácie.

Som toho názoru, že ani v otázke orgánov školskej samosprávy sa ministerstvo nevyznamenalo. Pri presune právomocí z krajských úradov na samosprávne kraje sa v roku 2001 akosi pozabudlo na ich zastúpenie ako zriaďovateľov škôl v školských radách a v tomto zákone sa dokonca rade školy prisúdila právomoc navrhovať riaditeľa školy bez špecifikovania akejkoľvek zodpovednosti.

Samosprávnemu kraju zo zákona vyplynie povinnosť kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom, poskytovať im odbornú a poradenskú činnosť, právne poradenstvo atď. Ale právomoc rozhodovať o poste riaditeľa školy sa mu odobrala !

V doteraz platnom a aj naposledy schválenom zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý nadobudne účinnosť od 1. januára 2004, však nie je zakotvené riešenie situácie, keď nie sú záujmy rodičov a pedagógov v súlade s predstavami štátu a samosprávneho kraja v oblasti výchovy a vzdelávania.

Príkladom toho je napr. nesúlad medzi záujmami absolventov základných škôl o štúdium na strednej škole a potrebami zamestnávateľskej sféry. Uchádzač na jednej strane nemá byť obmedzovaný vo svojich právach študovať na tej ktorej škole, ale na druhej strane to nie je plne v súlade s potrebami zamestnávateľskej sféry, o čom svedčia aj údaje o zamestnateľnosti absolventov stredných škôl. Chýba proste prepojenosť odborného vzdelávania s praxou.

Ako vieme, po roku 1989 došlo k presunu mnohých právomocí až na školy, ale súčasne v tomto období došlo v dôsledku privatizácie k zásadným zmenám v štruktúre zamestnávateľskej sféry, klesol záujem o odbornú prípravu žiakov, výsledkom čoho bol vznik a neustále prehlbovanie spomínaného nesúladu. V TTSK sa napr. v súčasnom období ani jeden žiak nepripravuje pre konkrétnu organizáciu.

Skutočná, obsahová reforma školstva však ešte neprebehla. Stredné školstvo ešte len stojí pred riešením tejto otázky. V Miléniu sú aj naznačené niektoré návrhy. Zo strany ministerstva im treba venovať viac pozornosti ako napr. menovaniu alebo odvolávaniu riaditeľov škôl a iným „kozmetickým“ úpravám. No najväčším problémom je, že ministerstvo nedokázalo presvedčiť vládu ani parlament, aby sa na vzdelávanie vyčleňovalo viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Od nového zákona sme očakávali prehľadnejšie rozdelenie kompetencií medzi štátnou správou a samosprávou pri zabezpečovaní úloh v oblasti výchovy a vzdelávania.

• V minulých dňoch ste sa spolu s ostatnými vedúcimi odborov školstva samosprávnych krajov zúčastnili študijnej cesty do Francúzska, kde bola hlavnou témou decentralizácia. Č vás upútalo na francúzskom modeli ?

V prvom rade chcem využiť aj túto príležitosť na poďakovanie sa riaditeľovi Metodicko-pedagogického centra v Bratislave PhDr. Milanovi Zemanovi za jeho pozvanie na túto študijnú cestu.
Týždňový pobyt bol skutočne zaujímavý, mali sme možnosť porovnať oba vzdelávacie systémy, ich výhody, ale aj slabiny a najmä, ako prebieha proces decentralizácie vo Francúzsku.. Mňa osobne zaujala prepracovanosť ich vzdelávacieho systému, objem financií vyčleňovaných zo štátneho rozpočtu na školstvo /7,1% z HDP/, starostlivosť štátu o odbornú stránku vzdelávania.

• Čo by sme mali preniesť z neho do našich podmienok ?

V prvom rade financovanie a odbornú starostlivosť na všetkých úrovniach. Zaujímavé bolo pestovanie národnej hrdosti od najnižšieho veku a prepojenosť vzdelávacieho systému so zamestnávateľskou sférou.

Ľubomír Pajtinka, 2003 in: Technológia Vzdelávania