Budúcnosť nepôjde bez vzdelávania.

Hovory o vízii školy 21. storočia so svetovým futurológom Alvinom Tofflerom

Ako bude vyzerať škola o 10, 20, či 50 rokov, Čo a ako sa v nej bude vyučovať? Bude ešte vlastne nejaká škola v dnešnom poňatí tejto inštitúcie?
Na stránkach Rodiny a školy prinášame myšlienky jedného z najznámejších a najuznávanejších svetových futurológov.

• O vzdelávacom systéme ste písali po celé desaťročia. V čom spočíva naliehavosť toho, aby verejnosť obrátila svoju skutočnú pozornosť vzdelávaniu práve teraz?

Dôvodom je najmä zlyhávanie verejného vzdelávacieho systému.

• To je dosť radikálne tvrdenie…

Áno, ale ak by som citoval šéfa Microsoftu Billa Gatesa: My nepotrebujeme reformu systému, musíme systém nahradiť.

• Prečo nie rekonštruovať? Naozaj potrebujeme začať od základov?

Áno, potrebujeme zmeniť naše myslenie od základov. Je to výsledok toho, že sa mení všetko. Avšak, najskôr musíme pochopiť, ako sa vzdelávací systém dostal do súčasného stavu. Učiteľská profesia je úžasná, medzi učiteľmi sú stovky a tisícky takých, ktorí sú kreatívni, skvelí, ale pracujú v systéme, ktorý funguje akoby mimo dnešnej doby. Ide o systém, ktorý produkuje a vyrába priemyselných pracovníkov.

Pozrime sa na históriu verejného školstva v USA. Musíme sa vrátiť o viac, ako dve storočia dozadu. Dlhé roky sa diskutovalo, či by sme mali mať verejné školstvo. Mnohí rodičia v minulosti chceli, aby ich deti chodili do školy a získali vzdelanie, ale mnoho bolo aj takých, ktorí hovorili: „To nemôžeme dovoliť. Deti potrebujeme na prácu. Musia pracovať, inak by sme zahynuli od hladu.“ Viedla sa veľká diskusia o potrebe škôl.

Neskôr okolo roku 1800 počas priemyselnej revolúcie sa začali vedúci pracovníci firiem sťažovať na všetky vidiecke deti, ktoré sa začali masovo sťahovať za prácou do miest za prácou vo fabrikách. Hovorili, že sú k ničomu a to, čo potrebujú je vzdelanie, aby sa naučili potrebné veci o „priemyselnej disciplíne“.

• Čo je to „priemyselná disciplína“?

V prvom rade je to dochvíľnosť a presnosť. Ak na farme na vidieku meškáte pol hodinu pri ceste na pole, nič hrozné sa nedeje. Ale, ak prídete k montážnej linke o päť minút neskôr, môžete pokaziť, či zastaviť prácu aj 10 tisíc ľudí, ktorí musia v reťazci výroby na vás čakať. A to je veľmi nákladné. Takže presnosť a dochvíľnosť sa stáva veľmi dôležitou.

• Dôležité je teda nechodiť neskoro…

Áno, v školách sa zaviedlo zvonenie školského zvonca aj preto, aby sa žiaci naučili včas zasadnúť na svoje pracovné miesto. Vy prechádzate z triedy do triedy a zvonček vám oznamuje, koľko času máte na zmenu miesta. Zaviedli sa žlté autobusy na dovoz žiakov do škôl. To je predsa príprava na dochádzanie do práce. Žiak sa učí presnosti, ktorú bude potrebovať na výrobnej linke.

• Ako sa tento systém hodí do sveta, kde už počet výrobných liniek klesá?

Systém verejných škôl je navrhnutý tak, aby pripravoval pracovnú silu pre ekonomiku. Musíme hľadať odpoveď na to, ako ho nahradiť. Napríklad – má byť povinné vzdelávanie? A ak áno, pre koho? Prečo musia všetky deti ísť do školy v šiestich alebo siedmich rokoch? Možno by niektoré deti mali začať svoju vzdelávaciu cestu až v ôsmych rokoch a mohli by napríklad pracovať a postupovať rýchlejšie. Alebo naopak. Nové technológie ponúkajú nové možnosti – umožňujú pružnejšie prispôsobovanie systému potrebám človeka. Starý systém ponúka, že z rovnakých učebníc sa musia v rovnakom veku učiť všetci. Treba vytvoriť nový vzdelávací systém, ktorý bude pružnejší a účinnejší.

• Hovoríte o prispôsobení vzdelávania?

Áno, akákoľvek forma rôznorodosti, ktorú môžeme zaviesť do škôl je plus. Dnes vedieme veľkú diskusiu o autorizácii škôl, ktoré pracujú často živelne. Školský systém ľudia v podstate nemajú radi, pretože im berie peniaze. Ja tvrdím, že treba systém radikálne zmeniť tak, aby sa dosiahla jeho rôznorodosť, diverzifikácia systému.

V našej knihe Revolučné bohatstvo hráme rôzne hry. Píšeme v nej napríklad – predstavte si, že ste policajt, máte radar a zbraň a idete merať rýchlosť vozidiel. Každý automobil predstavuje americké inštitúcie. Prvý automobil ide rýchlosťou 100 km za hodinu. Podniky však majú zmeniť svoju rýchlosť na 100 míľ za hodinu a ak to neurobia, zomrú. Takže na cestách zostávajú len rýchle autá. Potom príde iné auto a pôjde rýchlosťou 10 míľ za hodinu. To je verejný vzdelávací systém. Školy majú byť prípravou na obchodný svet zajtrajška, aby bola ekonomika výkonná, konkurencieschopná a funkčná. Škola sa pri zvyšovaní svojej výkonnosti mení veľmi pomaly oproti ostatnému svetu. Ekonomika si vyžaduje rýchlosť 100 míľ za hodinu, ale školy idú stále rýchlosťou 10 míľ….

• Tvrdíte, že peniaze idúce na vzdelanie sa nezužitkovávajú efektívne. Peniaze by mali pomáhať k lepším výsledkom systému?

Áno, systém musí mať v sebe viac efektívnosti a motivačných faktorov. Dnes opakujeme mnohé veci znova a znova. Držíme 40 alebo 50 miliónov detí v škole pomaly ako vo väzení x hodín týždenne. Učiteľ má predpísaný súbor pravidiel čo a ako má hovoriť študentom, ako bude s nimi pracovať, aký má dosiahnuť výstup, aby žiadne dieťa nezostalo pozadu. Súbor výsledkov žiakov je však veľmi úzky. Myslím, že systém treba obohatiť o nové riešenia a myšlienky.

• Poďme trochu do budúcnosti. Ako by mala vyzerať škola, ako by to malo vyzerať v triedach. Aké by mali byť vyučovacie hodiny?

Škola by mala byť podľa mňa otvorená 24 hodín denne. Rôzne deti prichádzajú do školy v rôznych časoch. Nie je potrebné, aby všetci prichádzali do školy v rovnakú hodinu ako armáda na povel. Zvonenie je minulosť. V škole môžu byť spolu vzdelávané deti rôzneho veku. Veď oni majú rôzny duševný a intelektuálny potenciál. V praxi by si to vyžadovalo nový systém výučby, nový prístup učiteľov nové metódy práce.

Dnes sú deti v školách v podstate neslobodné. Misia navštevovať školu ako zamestnanie. Vzdelávanie je ponímané ako práca a nie tvorivá činnosť. Napriek tomu, že v našom živote dochádza k individualizácii, deti to v školách ešte nezastihlo. Veď ani na dovolenky neodchádzame všetci v tú istú hodinu a v ten istý deň, ba ani do práce. Prečo to vyžadujeme od detí v škole?

• Kedy by sa malo začať u detí formálne vzdelávanie?

Myslím, že niektoré deti by mohli začínať už v piatich rokoch, iné v šiestich, či siedmych rokoch. Ja neviem, každé dieťa je iné. Myslím, že školy musia byť plne integrované do spoločnosti, musia vedieť využívať vedomosti a možnosti svojej komunity. V škole sa môžu pokojne nachádzať aj rôzne iné druhy služieb v obci. Podávam možno utopický obraz, ale možno ani nie. Neviem riešiť všetky problémy a povedať, ako by to bolo treba riešiť. Hovorím však o potrebe zmeny pohľadu na školu.

• Ako by sa mala zmeniť rola učiteľa?

Myslím, že byť učiteľom by nemalo byť celoživotnou jednoliatou kariérou. Možno je dôležité, aby učiteľ po štyroch – piatich rokoch išiel robiť niečo iné a potom sa znovu vrátil učiť. Aby nezabudol, ako beží skutočný život a prax. Vracal by sa s novými a lepšími nápadmi. Pri vyučovaní by viac rozmýšľal o tom, ako funguje okolitý svet. To by bola veľmi zdravá vec. Do diskusie o tomto návrhu by sa mohli zapojiť nielen učitelia, ale aj rodičia a ľudia okolo.

• Vyslovujete sa za radikálne zmeny. Ste optimistom pokiaľ ide o vzdelávanie verejnosti?

Cítim, že je nevyhnutné, aby sa veľa vecí v školstve zmenilo. Jedinou otázkou je, či to začneme robiť hneď alebo či budeme čakať na katastrofu.

(2010)