Kvalitu práce škôl a pravidlá ich fungovania treba permanentne monitorovať

(rozhovor s Mgr. Jozefom Javorekom, hlavným školským inšpektorom)

Na čele Štátnej školskej inšpekcie je od júla 2012. Predtým pôsobil 5 rokov ako riaditeľ kancelárie hlavnej školskej inšpektorky. V školskej inšpekcii dovtedy pracoval 16 rokov ako riaditeľ štátneho odborného dozoru nad praktickým vyučovaním na stredných školách a ako riaditeľ Školského inšpekčného centra v Trenčíne.
Pri svojom nástupe si dal za cieľ zvýšiť dôveru k štátnej školskej inšpekcii, zlepšiť vzťahy, má ambíciu skvalitniť materiálno-technické, personálne a finančné podmienky práce inšpekcie.
Štátna školská inšpekcia plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou výchovy, vzdelávania a materiálno-technických podmienok vrátane praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, a tiež na pracoviskách praktického vyučovania. V tejto oblasti vybavuje aj sťažnosti a petície.

• Pán hlavný školský inšpektor, slovo inšpekcia vyvoláva u nás automaticky rešpekt. Ako vnímate pozíciu Štátnej školskej inšpekcie? Treba sa jej naozaj obávať?

Ťažisko práce Štátnej školskej inšpekcie s celoslovenskou pôsobnosťou je v kontrole dodržovania školských predpisov, v poskytovaní objektívnych informácií v sys¬téme riade¬nia školstva a v podieľa sa na zabezpečovaní jeho rozvoja. Nakoľko decentralizáciou verejnej správy v oblasti školstva sú úlohy a právomoci štátu vo vzťahu ku školám a školským zariadeniam oslabené, je činnosť nezávislej Štátnej školskej inšpekcie dôležitá. Školy a školské zariadenia (hlavne ich zamestnanci) nemajú dôvod na obavu. Inšpekčný výkon Štátnej školskej inšpekcie sa bude realizovať formou auditu a snahou školských inšpektorov bude byť zamestnancom kontrolovaného subjektu odborným kontrolným partnerom pri odstraňovaní zistených nedostatkov a príčin ich vzniku.

• Aká bola vaša profesijná dráha pred tým, ako ste vstúpili na dráhu v inšpekčných službách?

Pôsobil som ako telovýchovný inštruktor, vychovávateľ, učiteľ všeobecno-vzdelávacích predmetov, zástupca riaditeľa a riaditeľ strednej odbornej školy.

• Hlavným školským inšpektorom ste už viac ako rok. Ako hodnotíte toto obdobie? Prekvapilo vás niečo vo vašej práci?

V školskej inšpekcii a v Štátnej školskej inšpekcii pracujem skoro dve desaťročia a pôsobil som na rôznych stupňoch riadenia. Plne nesiem zodpovednosť za jej úspechy i zlyhania. Úspešnosť alebo neúspešnosť môže posúdiť odborná i laická verejnosť. Prekvapila ma veľmi kvalitná odborná spolupráca verejných, štátnych, súkromných a cirkevných predstaviteľov školských inštitúcii.

• Koľko inšpektorov má slovenské školstvo?

Štátna školská inšpekcia má plánovaný počet 229 školských inšpektorov. K 30. júnu 2013 zamestnávala 174 školských inšpektorov pre inšpekčnú činnosť pre všetky školy/školské zariadenia a regióny v Slovenskej republike.

• Aké kľúčové úlohy plní Štátna školská inšpekcia?

Ťažisko práce Štátnej školskej inšpekcie s celoslovenskou pôsobnosťou je v kontrole dodržovania školských predpisov, v poskytovaní objektívnych informácií v sys¬téme riade¬nia školstva a podieľa sa na zabezpečovaní jeho rozvoja. Nakoľko decentralizáciou verejnej správy v oblasti školstva sú úlohy a právomoci štátu vo vzťahu ku školám a školským zariadeniam oslabené, je činnosť nezávislej Štátnej školskej inšpekcie dôležitá.

• Objektívne externé hodnotenie škôl si vyžaduje zavádzanie moderných metód evalvácie a vzdelávanie jej účastníkov. V kontexte potrieb vzdelávania v 21. storočí tomu významne prispieva medzinárodná spolupráca.

Štátna školská inšpekcia je aktívne činná v medzinárodnom profesijnom združení školských inšpektorátov – SICI (Standing International Conference of Inspectorates). Výmena skúseností na pôde tejto medzinárodnej organizácie je jedinečnou príležitosťou trvalého profesionálneho rastu školských inšpektorov. SICI je platformou výmeny profesionálnych skúseností v súlade s celoeurópskym trendom v oblasti hodnotenia kvality vzdelávania. Členovia SICI majú priamy a bezprostredný prístup k rozhodujúcim materiálom a činnosti združenia i jeho členov v oblastiach aktuálnych a dôležitých pre ich vlastný rozvoj v súlade s medzinárodnými štandardmi. Potrebu inovácií, ktorá dnes vyplýva z globálnych zmien, ekonomických transformácií, technologických inovácií a očakávanej pridanej hodnoty vzdelávania pre úspešné uplatnenie absolventov škôl, SICI sleduje a pomáha svojim členom pochopiť dôležitosť významu ich pôsobenia. Vznikla na podporu spolupráce inšpektorátov v roku 1995 a v súčasnosti má 32 členov (zo Švédska, Nórska, Írska, Severného Írska, Škótska, Anglicka, Walesu, Dánska, Francúzska, Španielska, Holandska, Portugalska, Rakúska, Švajčiarska, Belgicka – regionálne inšpektoráty, Nemecka – zo spolkových republík, Estónska, Litvy, Malty, Rumunska, Bulharska, Českej republiky, Srbska, Albánska, Turecka). SICI rokuje aj s ďalšími inšpektorátmi a inštitúciami, ktoré prejavili záujem o členstvo v nej (napr. z Turecka, Poľska, Čiernej Hory).

• Mimoriadny význam podujatia podčiarkuje plánovaná príprava sumáru zistení o budúcom poslaní inšpektorátov zhrnutý v zásadnom dokumente, tzv. Bratislavskom memorande, ktoré má byť následne schválené Valným zhromaždením SICI v októbri 2013.

Vypracovanie strategického dokumentu SICI v Bratislave bolo významným ocenením činnosti a dlhoročnej kvalitnej odbornej práce Štátnej školskej inšpekcie v medzinárodnom kontexte, ako aj pozitívnou prezentáciou Slovenskej republiky v zahraničí. Podporu aktivity Štátnej školskej inšpekcie v tejto oblasti prisľúbili a pozvanie na medzinárodnú konferenciu prijali aj významné osobnosti pôsobiace v oblasti školstva zo Slovenskej republiky. Konferencia „Inspecting the Future“ sa konala pod záštitou ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušana Čaploviča.

• Ako funguje vaša spolupráca s inými dôležitými rezortnými pracoviskami – hlavne so Štátnym pedagogickým ústavom, Štátnym inštitútom odborného vzdelávania a Národným ústavom certifikovaných meraní?

Spolupráca s rezortnými organizáciami a Štátnou školskou inšpekciou je na dobrej úrovni. Najviac viditeľná a operatívna je najmä s NÚCEM-om a to pri kontrole testovania 9 a externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky.

• Inšpektori vo svete majú v školstve rôzne pozície a aj činnosť inšpekcie pracuje s dôrazom na rôzne úlohy. Ako je to u nás?

Činnosť Štátnej školskej inšpekcie určuje zákon NR SR č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

• Vo svete pracuje aj medzinárodné profesijné združenie školských inšpektorátov Standin International Conference of Inspectorates (SICI), ktorého sme členom. Čo je jeho poslaním?

SICI je platformou výmeny profesionálnych skúseností v súlade s celoeurópskym trendom v oblasti hodnotenia kvality vzdelávania. Členovia SICI majú priamy a bezprostredný prístup k rozhodujúcim materiálom a ich poslaním je podieľať sa na rozvoji kvality výchovy a vzdelávania v rámci svojich kompetencii.

• Na konci školského roka sa v Bratislave uskutočnilo jeho zasadanie s akým cieľom a výsledkami?

Štátna školská inšpekcia bola od roku 2000 asociovaným členom SICI a od roku 2003 je jej riadnym členom. Ako člen profesionálnej asociácie európskych školských inšpektorátov Štátna školská inšpekcia pri príležitosti 10. výročia svojho členstva v tejto významnej medzinárodnej inštitúcii pod záštitou ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušana Čaploviča zorganizovala v spolupráci so SICI medzinárodnú konferenciu „Inspecting the Future“, ktorá sa spolu s hodnotiacim workshopom na tému inovatívnych prístupov v hodnotení kvality škôl uskutočnila v dňoch 5. až 7. júna 2013 v Bratislave. Témou inovácie vo vzdelávaní a v práci školskej inšpekcie v krajinách Európy sa zaoberali najvyšší predstavitelia inšpektorátov členských krajín SICI a ďalší pozvaní hostia, vrátane zástupcov OECD.

• Prečo je podľa vás inšpekcia stále vnímaná učiteľmi ako regresívny orgán?

Je to pozostalosť z minulosti a nedostatočne propagovaná súčasná práca Štátnej školskej inšpekcie. Niektorí jednotlivci (tzv. odborníci na prácu Štátnej školskej inšpekcie) predkladajú skreslené informácie o jej činnosti bez zoznámenia sa s obsahom jej práce.

• Vo Francúzsku má školská inšpekcia ešte väčšie kompetencie, ako tá naša. Inšpektor, ktorý riadi sieť jemu pridelených škôl má dokonca kompetenciu navrhnúť zvýšenie, či zníženie platu učiteľa. Viete si predstaviť takýto model u nás?

V každom štáte má oblasť školstva svoje historické tradície a jej kontrolné orgány svoje kompetencie. Model školskej inšpekcie v danom historickom priestore je pre Slovenskú republiku dostatočný, za predpokladu ďalších odborných a kvalitatívnych zmien.

• Na severe vo Fínsku inšpekciu v školstve už nemajú. Aj u nás sa ozýva niekoľko hlasov, že ju nepotrebujeme. Čo vy na to?

Vo Fínsku bol kontrolný systém školskej inšpekcie nahradený iným kontrolným systémom v oblasti školstva. K tomuto stavu smeruje aj Slovensko (kontrola zo strany zriaďovateľa, mimovládnych organizácii, rodičov, atď.). Zastávam názor, že pokiaľ štát financuje výchovno-vzdelávací proces musí zabezpečiť aj nezávislú kontrolu jeho priebehu.
Na záver môžem konštatovať, že inovácia Štátnej školskej inšpekcie prebieha postupnými krokmi, nakoľko niektoré nové ciele si vyžadujú legislatívne zmeny. Zavedenie inovačných zmien si však nevyhnutne vyžaduje aj paralelné personálne (doplnenie školských inšpektorov, odborníkov z praxe a odborných zamestnancov), materiálno-technické (technické a softvérové vybavenie) i finančné zabezpečenie v súlade so záväzkom vlády SR vytvoriť lepšie personálne, materiálno-technické a legislatívne podmienky na odborne kvalitný a profesionálny výkon Štátnej školskej inšpekcie.

• V akom stave je v súčasnosti slovenské základné a stredné školstvo?

Stav základného a stredného školstva kopíruje sociálny a ekonomický stav spoločnosti. Tak ako sú nutné sociálno-ekonomické zmeny vo vnútri spoločnosti, je žiaduce urýchlene zmeny realizovať i v oblasti školstva.

• Kde vidíte, ako jeden z najlepšie informovaný človek najväčšie problémy výkonnosti nášho školstva?

Presne zadefinovať profil absolventov jednotlivých typov a druhov škôl, Týmto cieľom prispôsobiť obsah výchovno-vzdelávacích programov a skvalitniť spoluprácu škôl/školských zariadení navzájom ako aj všetkých inštitúcii ktoré majú v programe výchovu a vzdelávanie žiakov a študentov, s dôrazom na rešpektovanie požiadaviek trhu práce.

• V posledných rokoch sa možno stretnúť s opakovanou kritikou kvality prípravy učiteľov na výkon svojej činnosti na fakultách pripravujúcich učiteľov? Stotožňujete sa s týmto názorom?

Naozaj možno konštatovať, že príprava budúcich učiteľov má svoje úskalia. Celý tento problém začína už pri prijímaní študentov na pedagogické fakulty. Povolanie učiteľa stratilo u nás už dávno (z rôznych dôvodov, ale najmä z finančných) na atraktivite a to sa adekvátne prejavuje aj na záujme študentov o pedagogické fakulty. Fakulty robia nábory a nie výber, preto aj kvalita „budúcich učiteľov“ je často slabšia. Skúsenosti ŠI z hospitácií vo veľkej miere potvrdzujú nedostatočnú prípravu učiteľov. Nemožno to však generalizovať, ale často sa stretávame s tým, že začínajúci učitelia väčšinou používajú len také metódy a formy práce, pri ktorých prevažuje frontálna práca s diktovaním poznámok, hodinám chýba potrebná dynamickosť a takmer vôbec nič nevedia o školskej legislatíve. Len výnimočne sú pripravení pracovať s problémovými úlohami a cielene rozvíjať predpoklady na rozvoj kľúčových kompetencií. Treba však povedať, že medzi najlepšie pripravených učiteľov s najdynamickejšími vyučovacími hodinami patria učitelia SJL a CUJ.

• Dôverne poznáte aj odborné školstvo u nás i v zahraničí. Čo mu chýba pre jeho vyššiu kvalitu a efektívnosť?

Nášmu odbornému školstvu chýba najmä prepojenie s praxou a samozrejme určitá „regulácia“ s potrebami trhu práce. Za dobrý krok považujem Metodické usmernenie č. 35/2013 na uplatňovanie kritérií pri určovaní počtu tried prvého ročníka SŠ, ktoré vydalo MŠVVaŠ SR, verím, že toto je len prvý krok a nie posledný v tomto smere.

• Aký je váš názor na duálne vzdelávanie?

Domnievam sa, že je najvyšší čas naštartovať duálne vzdelávanie a vtiahnuť zamestnávateľov do prípravy žiakov.

• Aká je kvalita pedagogických zamestnancov, ktorí na odborných školách rozhodujúcim spôsobom zodpovedajú za odbornú prípravu a nadobúdanie odborných zručností a kompetencií žiakov? Pomerne málo sa u nás v školstve hovorí o práci majstrov odbornej výchovy. Akú hodnotíte túto oblasť práce našich odborných škôl?

Štátna školská inšpekcia kontroluje a hodnotí aj túto oblasť práce v stredných odborných školách. V rámci hospitácií kontrolujeme a hodnotíme prácu majstrov odbornej výchovy ako aj učiteľov praxe v predmetoch praktickej prípravy v študijných a v učebných odboroch. V minulom školskom roku bola táto oblasť škôl hodnotená na dobrej úrovni. K silným stránkam patrilo rozvíjanie pracovných zručností a návykov žiakov, ktoré najvýraznejšie podporovali majstri odbornej výchovy v učebných odboroch. Treba však poznamenať, že v priestoroch určených na praktické vyučovanie neboli vždy vytvorené podmienky na bezpečnú prácu podľa platných technických predpisov, niekde boli prekročené maximálne počty žiakov v skupine na odbornom výcviku i na praktických cvičeniach. Medzi negatíva možno zaradiť skutočnosť, že realizácia odborného výcviku v niektorých študijných odboroch bola viac založená na teoretickom vzdelávaní ako na praktickej príprave.

• Ako vnímate tému reformy školstva v posledných rokoch?

Školská inšpekcia je v priamom kontakte so školami a spolu s nimi sa musíme pripravovať a orientovať vo všetkých zmenách, ktoré so sebou školská reforma prináša. Platnosťou školského zákona (zákona č. 245/2008 Z. z.) prišlo od 01. 09. 2008 k mnohým zmenám. Priniesli „nové“ povinnosti najmä školám a učiteľom. Pomerne v krátkom čase boli školy povinné vypracovať školské vzdelávacie programy a najmä tvoriť učebné osnovy (načo učitelia nikdy neboli pripravovaní). Postupne v krátkom časovom slede prichádzali nové zmeny, najmä zmeny v štátnych vzdelávacích programoch a v nich rámcových učebných plánov. Tieto zmeny sa diali bez serióznej analýzy stavu. Preto sa nemožno čudovať, že prinášali do škôl často nervozitu, nie všetci riaditelia škôl sa stíhali v zmenách rýchle orientovať a preto často zo strany školskej inšpekcie prišlo k ich usmerňovaniu. Štátna školská inšpekcia často podávala návrhy na úpravu predpisov súvisiacich aj s úpravou v štátnych vzdelávacích programoch, nie vždy však boli naše pripomienky akceptované.

• Slovenské školstvo sa nachádza na svojej ďalšej dôležitej križovatke. Ako vnímate súčasnú situáciu v oblasti výchovy a vzdelávania u nás a diskusiu o ich budúcnosti? Z vlastnej praxe viete porovnať kvalitu školstva u nás v minulosti a dnes. V čom vidíte najväčšie posuny?

Netradične začnem tým negatívnym, domnievam sa, že najviac utrpelo práve odborné školstvo. Dopustila sa „nezdravá“ orientácia na gymnáziá a obchodné akadémie. Takmer vôbec sa nezmenili metódy a formy práce učiteľov, aj keď z našich zistení vyplýva, že učitelia vo veľkej miere absolvujú rôzne akreditované ale aj neakreditované vzdelávania. Z nášho pohľadu sa však takto získané zručnosti len veľmi málo prenášajú priamo do výchovno-vzdelávacieho procesu.
Pozitívne možno hodnotiť všetky pripravované kroky k zavedeniu duálneho systému vzdelávania, netreba však zabudnúť na dobrú a dostatočnú prípravu škôl a učiteľov na túto zmenu.

• Štátna školská inšpekcia je aj miestom, kde sa zbierajú sťažnosti od rodičov, či učiteľov na rôzne problémy v školstve. Čo v posledných mesiacoch, či rokoch rezonuje najčastejšie, ako problém?

Štátna školská inšpekcia prešetrovaniu a vybavovaniu sťažností venuje prioritnú pozornosť. Pri riešení sťažností prihliada na zaujmi žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Musí postupovať prísne ale spravodlivo. Pri riešení problémov učiteľ, rodič a žiak spolupracuje so zriaďovateľmi škôl a školských zariadení.

• Kde máme podľa vašich skúseností a analýz najväčšie nedostatky a rezervy v práci škôl?

Podľa môjho názoru najväčšie rezervy sú v príprave riadiacich zamestnancov. Nedostatočná je ich orientácia v školskej legislatíve, zlyháva alebo vôbec nefunguje kontrolný systém v školách, veľký problém je vo vypracovávaní jednotných kritérií hodnotenia žiakov a učiteľov.

• Dajú sa zhrnúť do niekoľkých viet vaše odporučenia a návrhy na zlepšenie stavu školstva na úrovni samotných škôl a školských zariadení?

Skvalitniť prípravu budúcich učiteľov, prípravu riadiacich zamestnancov, ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov „ušiť“ na ich potreby, vychádzajúc z požiadaviek štátnych vzdelávacích programov. No, a v neposlednom rade dostať do praxe fungujúci duálny systém vzdelávania.

• Aké sú vaše najbližšie ciele a čo by ste chceli odkázať slovenským učiteľom a riaditeľom škôl a školských zariadení?

Aby odborná činnosť zamestnancov Štátnej školskej inšpekcie bola prínosom pre všetkých zamestnancov škôl a školských zariadení. Učiteľom a riaditeľom škôl a školských zariadení prajem aby sa do ich zariadení vrátila radosť, úsmev a pocit užitočnej práce.

(Ľubomír Pajtinka 2012)