Námety na zamyslenie

Odporučenia a námety na zamyslenie pre reformu nášho školstva vyplývajúce z analýzy názorov respondentov rozhovorov o výchove a vzdelávaní z radov učiteľov a osobností.

 

SWOT analýza slovenského školstva

Čas a technológie idú neskutočne dopredu. Naše školstvo nestíha chytať novinky a zapracovávať ich nielen do obsahu vzdelávania, ale často ani metód a foriem práce učiteľov. Vysoké školy nedokážu s predstihom pripravovať svojich absolventov na pôsobenie v školách. Slovenské školstvo, ale nielen ono, nevládze kvaltovať vývojárom v oblasti informačných technológií, materiálov, technológií. Ak prídeme do našej školy ešte stále sa na prevažnej väčšine škôl učí klasicky, učiteľ sa správa, ako jeho predchodca zo starých českých filmov.

Slovenský svet sa však zásadne zmenil, zmenili sa spoločenské vzťahy, model riadenia škôl, komunikácie nadriadených s podriadenými, učiteľov s rodičmi a rodičov s učiteľmi. Zásadne sa zmenila komunikácia žiakov navzájom, ale aj s učiteľmi. Žiaci majú úplne iné vzory a modely správania, ako ich rodičia v ich veku, rodičia a dospelí vrátane učiteľov hľadajú orientačné body vo svojom živote, svet okolo nás je pre všetkých úplne nový, nepoznaný. Nevieme, čo nás čaká, je veľa neistôt, n nepoznáme odpovede na množstvo základných a existenčných otázok. Svet žije v permanentnej neistote, ohrozuje ho kríza, nedostatok surovín, vody. Na druhej strane neskutočne práve týmito surovinami plytvá. Počet obyvateľov rastie geometrickým radom, zdroje miznú ešte rýchlejšie. Rastie priepasť medzi veľmi bohatými a veľmi chudobnými. Tá priepasť nie je len v ekonomike, ona je už aj v našich školách, lebo sa zvyšujú sociálne rozdiely medzi deťmi, ale aj medzi bohatou vrstvou spoločnosti a stále chudobnejšími a chudobnejúcimi učiteľmi.

Spoločnosť je v kríze – vzdelanie má čím ďalej nižšiu hodnotu a silu, víťazí prvá signálna sústava. Napriek tomu sú ľudia stále odkázaní na mozgy a chytrosť múdrych, inak by sa svet zrútil a rozsypal…

Čo sa v našom školstve zmenilo za niečo vyše dvadsať rokov? Na poste ministra sa vystriedalo 15 ľudí, z toho bolo 14 mužov a jedna žena. Patriarchát ovládol riadiacu sféru napriek tomu, že v samotných školách a triedach vládne matriarchát. Zaviedol sa pluralitný systém, uvoľnili sa ruky a tvorivosť, vznikol rad neštátnych cirkevných a súkromných škôl. Tie sa však nesprávajú, štandardne, ale chcú mať výhody súkromného podnikania a súčasne istoty verejných a štátnych škôl. V tom je vážny slovenský rozpor. Slovensko má najhoršie platených učiteľov z celej OECD, má jedno z najhoršie financovaných školských systémov – dlhodobo.

 

SWOT ananlýza slovenského školstva

Silné stránky

• Tradície slovenského školstva
• Vysoká vzdelanostná úroveň žiakov a študentov
• Vysoká kvalita tradičnej prípravy učiteľov
• Možnosť bezplatného vzdelávania
• Vysoká efektívnosť použitia finančných prostriedkov vynakladaných na školstvo

Slabé stránky

• Zastarané metódy a formy práce u časti učiteľov
• Encyklopedické poňatie vzdelávania
• Chýbajúca vízia školy 21. storočia
• Neštandardne slabo financované školstvo
• Chýbajúca materiálna báza vybavenia každého učiteľa zariadeniami na prácu s IKT, chýbajúca sieť podporných digitálnych materiálov a metodík
• Množstvo nesystémových zmien v posledných rokoch
• Klesajúca prestíž významu vzdelania v spoločnosti
• Zaostávanie v celoplošnom využívaní informačných technológií na zvýšenie atraktívnosti i efektívnosti vzdelávania
• Jasná stratégia rozvoja školstva, ktorej by každý rozumel a ktorá by akceptovala moderné trendy vo svete

Príležitosti

• Využitie informačných technológií vo vzdelávaní i vytváraní virtuálnych pomôcok a materiálov, prepojenie databáz, knižníc, informačných a kultúrnych zdrojov
• Široká škála fakúlt pripravujúcich učiteľov, čo dáva nádej na rozšírenie konkurencie a kvalitnejšej prípravy budúcich učiteľov
• Šanca na zavedenie nového efektívneho modelu vzdelávania učiteľov a zlepšenie motivácie učiteľov k vyššej kvalite práce
• Tlak zamestnávateľov na kvalitnú prípravu odborníkov pre prax

Hrozby a ohrozenia

• Sústreďovanie sa na nepodstatné veci, či druhoradé veci v školstve
• Odchod kvalitných učiteľov zo školstva, hrozba rozkladu systému
• Obava, že spoločnosť si neuvedomí dôležitosť kľúčových hodnôt na ktorých stoja úspešné spoločnosti – vzdelanie, tvorivosť, vysoká morálka, spravodlivosť.
• Politizácia školstva pri obsadzovaní dôležitých postov
• Výrazný pokles spoločenskej prestíže učiteľskej profesie
• Starnutie pedagogických zborov
• Nepochopenie významu vzdelania a dôležitosti vysokej odbornosti a kvalifikovanosti modernej pracovnej sily
• Dlhodobo poddimenzované financovanie školstva , nízke mzdy, ako nástroj demotivácie i úpadku školstva a jeho výkonnosti.

 

Znaky dobrej a efektívnej školy

1. Dobrá škola má popri kvalitnom materiálnom, technickom a personálnom vybavení aj svoj vlastný program moderného rozvoja a prosperity, vlastnú víziu rozvoja školy /ponúka vlastné školské a mimoškolské aktivity smerujúce k rozvíjaniu sociálnych, rozumových, emocionálnych, kultúrnych a pohybových zručností/ Už nie je cieľom predkladať žiakom hotové poznatky. Tieto sú prostriedkom k získavaniu zručností, ktoré sa stávajú požadovaným cieľom
2. Rozvíja priaznivú klímu školy tým, že presadzuje pozitívne medziľudské vzťahy medzi deťmi a dospelými a vo vnútri oboch skupín navzájom. Podporuje ohľaduplnú komunikáciu a multikultúrnu orientáciu.
3. Zamestnanci školy sú si vedomí svojho servisného postavenia voči deťom. Plne rešpektujú špecifické črty osobnosti dieťaťa, jeho nadanie, či hendikep.
4. Učitelia premýšľajú o svojej práci a ponúkajú čo možno najefektívnejšie metódy a formy práce podľa vekových osobitostí a špecifických zvláštností jednotlivcov a skupín
5. V škole funguje pozitívna motivácia so širokou ponukou rôznych aktivít, ktoré slúžia na osvojovanie, rozvoj a precvičovanie rôznych sociálnych a profesijných zručností.
6. Dobrá škola sa snaží získavať doplnkové finančné a materiálne zdroje a efektívne ich využívať po dohode so všetkými aktérmi vzdelávacích procesov v prospech detí.
7. Dobrá škola disponuje vysoko odborne a ľudsky kvalifikovanými učiteľmi, motivovanými k stálemu zvyšovaniu vlastnej profesijnej i ľudskej kvalifikácie. Zamestnanci cítia spoluzodpovednosť za chod a fungovanie celej školy.
8. Dobrá škola otvorene a transparentne rieši všetky prípadné sociálno-patologické, či disciplinárne problémy žiakov, či pedagógov. Škola spolu s odborníkmi robí účinné opatrenia na predchádzanie takýmto javom.
9. Dobrá škola je dynamickou, učiacou sa spoločnosťou, ktorá sa permanentne vyvíja po organizačnej i obsahovej stránke. Aktívne reaguje na požiadavky a potreby žiakov ich rodičov.
10. Dobrá škola k sebe priťahuje ďalšie aktívne spolky, združenia i jednotlivcov zo svojho okolia participujúce na výchove a vzdelávaní a rozvíjaní pozitívnych hodnôt mladej generácie. Navonok škola vystupuje ako efektívne komunitné centrum hodnotovej kultúry a vzdelanosti. Ponúka aktivity celoživotného vzdelávania a kultivácie.
11. Dobrá škola má aktívnu podporu rodičov, miestnej správy a samosprávy, podnikateľských a občianskych subjektov. Má rozvinutú dobrú spoluprácu s rodičovskou a ostatnou verejnosťou. Je významnou kultivačnou inštitúciou v mieste svojho sídla.
12. Dobrá škola každoročne dosahuje posun v kvalite svojej práce, v merateľných národných a medzinárodných testoch a meraniach

 

Reforma školstva

 

Obsahová, či kurikulárna reforma je téma, ktorá nás v školstve sprevádza už viac ako 25 rokov.  Vlastne o reforme sa hovorí permanentne. Problémom však je, čo si ľudia pod reformou predstavujú.

Posledná reforma školstva bola ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. V roku 1976 bol prijatý dokument Ďalší rozvoj československej výchovno-vzdelávacej sústavy. Patrí to k dejinám nášho školstva tak, ako aj fakt, že táto reforma bola v súlade s politickým režimom tejto doby orientovaná popri množinovej matematike najmä na silné učňovské školstvo. To bola viac – menej kľúčová téma školstva. Po prijatí dokumentu Ďalší rozvoj československej výchovno-vzdelávacej sústavy sa následne osem rokov tvoril experimentálny obsah novej školy, písali sa a a overovali experimentálne učebnice podľa nového obsahu, tvorili sa metodické príručky, vzdelávali sa učitelia na nový obsah vzdelávania a robili organizačné kroky na priamy ostrý  nábeh reformy. V roku 1984 bol prijatý nový školský zákon, ktorý sa stal nástrojom prebudovania školstva podľa schválenej koncepcie v roku 1976.  Tým sa naplnila logistika procesov reformy. Ak odhliadneme od politického nánosu v obsahu výchovy a vzdelávania, boli procesy reformy nastavené štandardne, a časová os realizácie zmien mala svoju reálnu postupnosť. Napriek tomu, sa napokon túto reformu nepodarilo plne uviesť do praxe. Rok 1989 priniesol najmä nevyhnutnosť demokratizácie školstva i celej spoločnosti, dôležitým sa stalo odpolitizovanie a odideologizovanie školstva. Ďalšími významnými témami sa stala pluralita vzdelávania, sloboda výberu vzdelávacej cesty pre dieťa, zakomponovanie súkromného a cirkevného školstva do školskej sústavy. Potom sa veľa o reforme hovorilo. Nasledovalo niekoľko pokusov pripraviť novú filozofiu reformy školstva. Komplexný materiál, ktorý by bol ideovým východiskom systémových zmien, ktoré by mali slovenskú výchovno-vzdelávaciu sústavu stabilizovať a súčasne pripraviť na pružné reagovanie na zmeny a vývoj v oblasti nových materiálov a technológií i nových požiadaviek trhu práce na absolventov. Žiaľ, napriek tomu, že sa podarilo pripraviť koncepčne silného Konštantína  i Milénium, k realizácii zásadných systémových zmien stále chýbala odvaha striedajúcich sa ministrov i politická vôľa. Vzdelanie a jeho význam v spoločnosti permanentne klesal, hodnotový svet spoločnosti sa postupne presúval k bulvarizácii spoločnosti a rozpadu hodnôt na ktorých má byť dobrý školský systém postavený. Vo vnútri rezortu rástli očakávania. Stále viac sa čakalo na to, kedy sa školstvo začne systémovo vysporiadavať so znižovaním počtu škôl, premenou verejných škôl na cirkevné, či súkromné, na znižovanie spoločenskej prestíže učiteľov, rozpredávanie budov materských, základných i stredných škôl.

Keď sa v roku  2006 spustil systém nových maturít, bolo to prekvapujúce. Až po čase som sa od samotných tvorcov dozvedel, o čo išlo. V normálne fungujúcich systémoch, kde sa chystá veľká systémová zmena sa vypracuje nielen celá koncepcia zmien na základe analýz a medzinárodných porovnaní, ale následne sa definujú strategické ciele, ktoré treba dosiahnuť, merateľné ukazovatele zmien , ktoré potvrdia alebo vyvrátia správnosť cesty, ale najmä sa pripraví  strategický scenár a časová postupnosť reformných zmien. Žiaľ, do roku 2006 sa nič takého pod vedením vtedajších ministrov nespracovalo. Zato sa objavil pokus overiť na troch gymnáziách /Prešov, Žiar nad Hronom, Púchov?/ nový obsah vzdelávania, novú štrukturalizáciu predmetov ich sústredenie do oblastí a niektoré ďalšie prvky.

V roku 2007 sa v Gabčíkove stretlo viac ako sto odborníkov, aby zhodnotili, čo by sa dalo pre reformu naozaj využiť a navrhnúť, ako vlastne ďalej postupovať. Napriek tomu, že v niektorých parciálnych oblastiach, najmä v koncepcii výučby cudzích jazykov bolo pripravených viacero dobrých materiálov, v iných oblastiach boli veci rozpracované pomerne slabo. Výsledkom bol slabo koordinovaný, ale verejnosťou žiadaný proces zmien. Pedagogická verejnosť už bola nervózna zo stáleho váhania. V tejto súvislosti treba asi spomenúť moment, kedy Štátny pedagogickú ústav pripravil nový model maturít a presvedčil ministra Fronca, aby súhlasil s ich spustením. Neskôr mi tento nesystémový krok vyložili tak, že vlastne cez rozhýbanie školstva v oblasti maturít sa pokúšali Fronca prinútiť, aby  sa vážne začal venovať reforme. Ten síce navštívil pár škôl a tvrdil, že diskutuje o reforme s učiteľmi, ale diskutovalo sa skôr o tom, ako pretransformovať čo najviac verejných škôl na cirkevné.

V Gabčíkove bola nádej, že nový minister dostane  silný impulz z rokovania na spustenie systémoch zmien v slovenskom školstve. O Gabčíkove je známe, že sa tam vytvorilo najväčšie vodné dielo na Slovensku a práve tu sa začalo budovať aj najväčšie pedagogické dielo, teda reforma školstva.

Rozbeh maturít zákonite sprevádzali ťažkosti. V čase, keď mali byť najskôr urobené koncepčné zmeny systému školstva, následne nastaviť parametre fungovania školskej sústavy, nastavenie štandardov vzdelávania a následne sa mala spustiť nová maturita sa začalo všetko z opačného konca, ako by ste začali dom stavať od komína. Ťažkosti a problémy pri maturitách zobrali na seba ľudia na Štátnom pedagogickom ústave. Minister ich prosil, aby našli nejaké riešenie  a aby mu pomohli ustáť jeho pozíciu na čele rezortu. Boli veľkorysí, prijali jeho hru a výsledkom bolo odvolanie riaditeľa ŠPU a jedného z hlavných a najskúsenejších tvorcov stratégie maturít. Fronca zachránili, seba obetovali. Ale pravdu povediac, reforme školstva to vôbec nepomohlo.

 

 

2×5 krokov ku kvalitnému školstvu v Českej republike

Predškolské vzdelávanie, základné a stredné školy

1. Rovnaká kvalita vzdelávania pre všetky deti

• Zamedziť rastúcim rozdielom medzi krajmi a školami v podmienkach detí pre vzdelávanie a zmeniť systém financovania materských, základných a stredných škôl zavedením jednotného štátneho príspevku „normatívu“, ktorý bude pre každé dieťa rovnaký.
• Súčasne ale podporiť školy v malých obciach, lebo plnia tiež sociálne a kultúrne funkcie v živote a dejinách obce, dať tak šancu aj deťom z malých dedín nájsť v živote dobré uplatnenie.
• Podporovať individuálny prístup ku každému dieťaťu /pracovať s talentovanými i s neúspešnými deťmi a s deťmi so špeciálnymi potrebami/.

2. Väčší záujem detí o matematiku a technické odbory

• Motivovať deti k záujmu o prírodovedné a technické odbory už od predškolských rokov.
• Podporiť materiálne vybavenie učební pre polytechnické vzdelávanie.
• Posilniť kvalitu technického a učňovského vzdelávania v spolupráci s firmami a daňovo zvýhodniť zamestnávateľov, ktorí sa podieľajú na vzdelávaní.

3. Štát musí školám pomáhať, nie ich strážiť

• Vytvoriť školám podmienky, aby mohli efektívne učiť /ponúknuť materským a základným školám modelové školské vzdelávacie programy ako príklady dobrej praxe, rozvinúť rámcový vzdelávací program a jasne formulovať očakávania štátu týkajúce sa miery vedomostí detí v tzv. štandardoch/.
• Kvalitne pripraviť maturitné skúšky.

4. Učiteľ, ako rešpektované a oceňované povolanie

• Dať učiteľom perspektívu a posilniť ich postavenie v spoločnosti zavedením kariérneho systému, ktorý im ponúkne cesty k profesijnému rastu.

5. Menej byrokracie, viac času na učenie

• Znížiť administratívnu záťaž riaditeľov škôl prostredníctvom revízie nižších, ako zákonných noriem.

 

Vysoké školstvo

1. Profilácia vysokých škôl

• Podporovať diverzifikáciu systému vysokých škôl, vďaka ktorej školy získajú možnosť strategicky sa profilovať a vytvárať profesijne, akademicky, poprípade výskumne orientované študijné programy.
• Nastaviť jednoznačné štandard pre jednotlivé profily študijných programov.

2. Starostlivosť o kvalitu vzdelania

• Hodnotenie kvality vzdelávacích a výskumných aktivít musí byť prirodzenou súčasťou vysokoškolského prostredia.
• V Nadväznosti na zavedenie systému hodnotenia kvality vysokých škôl umožniť inštitucionálnu akreditáciu a ustanoviť akreditačnú komisiu, ako samostatný správny orgán zodpovedný za dohľad nad dodržiavaním štandardov a rozhodovaní o udelení akreditácie.

3. Podpora spolupráce a integrácie škôl

• Uľahčiť spoluprácu verejných vysokých škôl /aj verejných výskumných inštitúcií/ formou konzorcií v oblastiach spoločenského záujmu.
• Vytvárať podmienky pre integráciu medzi súkromnými alebo verejnými vysokými školami.

4. Autonómia a otvorenosť vysokých škôl

• Zlepšiť podmienky pre väčšie zastúpenie zahraničných študentov.
• Otvoriť vysoké školy pedagógom zo zahraničia a z praxe.
• Upraviť postavenie vysokoškolských profesorov

5. Stabilita a rozvoj vysokých škôl

• Dať vysokým školám možnosť strednodobého strategického plánovania a rozvoja zavedením tzv. kontraktačného financovania.

 

 

Čo by učiteľov potešilo  v oblasti regionálneho školstva?

 

Každá vláda definuje svoje kľúčové úlohy na nasledujúce štyri roky v Programovom vyhlásení, ktoré je akousi knihou hlavných úloh zlepšovania spravovania štátu a jeho fungovania v jednotlivých oblastiach. Následne je tento dokument rozpracovaný na parciálne úlohy. Školstvo by malo byť jednou z priorít novej vlády – ale už nie len na papieri, ale reálne. Prinášame témy, ktoré by podľa našich spolupracovníkov nemali chýbať medzi kľúčovými úlohami našich vlád tak, ako sme ich vygenerovali z článkov a analýz uverejňovaných v časopise Rodina a škola v posledných mesiacoch.

 

Námety do rozpracovania programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 – 2020

Vláda považuje školstvo za kľúčovú, strategickú oblasť od úrovne ktorej sa odvíja kvalita všetkých oblastí spoločnosti. Výchovu a vzdelávanie sa v posledných rokoch na viacerých miestach  nepodarilo udržať na kvalitnej európskej konkurenčnej  úrovni, preto vláda pristúpi k zásadným koncepčným zmenám  a výrazne zvýši pozornosť a podporu rozvoju hodnotového sveta detí a mládeže a celému systému výchovných a vzdelávacích inštitúcií a ich podporným segmentom.

Oblasť regionálneho školstva

Ministerstvo nadviaže na analýzu stavu školstva z roku 2013 a spracuje stratégiu dlhodobej vízie podpory vzdelávania a výchovy v spoločnosti s dôrazom na celoživotný rast a obnovu vedomostí človeka. Vzdelávanie bude prepojené s potrebami života a praxe a súčasne sa bude dbať o komplexný rozvoj osobnosti každého dieťaťa. Vláda jasne zadefinuje spoločenský status školstva, teda, či je školstvo, výchova a vzdelávanie oblasťou trhu, alebo spoločenskej nadstavby v rámci ktorej dostane každé dieťa rovnocennú podporu na svoje vzdelávanie a odborný rast. Treba jasne definovať, či budú školy súťažiť o žiakov, čím bude dochádzať k tomu, že budeme mať dobré i slabé školy ( a tým pádom budú mať žiaci v slabých školách smolu, že ich navštevujú), alebo budeme preferovať systém vysokej kvality všetkých škôl (podobne ako Fíni), kde sa zaostávajúcim školám štát a samospráva snažia okamžite pomôcť odstrániť zaostávanie a všetci žiaci budú mať garantovanú vysokú úroveň kvality vzdelávania. Rodina a škola preferuje rovnocenný prístup detí ku vzdelaniu.

Vláda zásadným spôsobom zvýši objem finančných prostriedkov pre školstvo tak, aby sa mohli zvýšiť nielen platy učiteľov, ale aby sa dobehol finančný deficit v celej škále činností rezortu, ktorý vznikol z podfinancovania školstva za uplynulé časové obdobie. Financovanie slovenského školstva by malo byť v tomto a nasledujúcich rokoch permanentne na úrovni najmenej 5 percent z HDP(doteraz bolo školstvo financované na úrovni cca 3, 7 – 3, 8% z HDP).

Rozhodujúcim činiteľom a zárukou kvality školstva sú učitelia na všetkých úrovniach, druhoch a stupňoch škôl a školských zariadení. Vláda si uvedomuje poddimenzovanie ich finančného a spoločenského ohodnotenia a prijme súbor strategických opatrení na zásadné zmeny v tejto oblasti.  Súčasne očakáva, že celá spoločnosť si uvedomí význam učiteľskej profesie, práce školy a podporí všetkých, ktorí sa podieľajú na budovaní kvalitného školstva a výchove a vzdelávaní detí a mládeže.

Kľúčovou oblasťou pre kvalitnú prípravu detí na vzdelávaciu cestu je predškolská výchova. V nasledujúcich rokoch budeme stavať na vysokej profesionalite a odbornosti prevažne učiteliek, ktoré pôsobia v tejto oblasti. Vláda bude presadzovať povinnosť navštevovať materskú školu dva posledné roky pred nástupom dieťaťa do školskej výchovy v základnej škole.

Ministerstvo v spolupráci s ďalšími ústrednými orgánmi sa zaväzuje zásadne znížiť administratívnu záťaž škôl a učiteľov úpravou legislatívy a noriem iných rezortov, ktoré zaťažujú zamestnancov škôl neprimeranými činnosťami, ktoré ich odpútavajú od priamej výchovno-vzdelávacej činnosti.

Ministerstvo sa zaväzuje presadzovať rovnaký prístup ku vzdelaniu všetkých detí a podpore kvality všetkých škôl a školských zariadení s pružným odstraňovaním nedostatkov v zaostávajúcich zariadeniach pre ktoré budú k dispozícii odborníci a špecialisti pripravení pomôcť riešiť problémy konkrétnych škôl. Cieľom pre rodiča nemôže byť hľadanie najlepšej školy pre svoje dieťa (najmä počas povinnej školskej dochádzky), ale istota kvality v každej škole. Vláda bude presadzovať dôraz na starostlivosť o slabých a sociálne odkázaných žiakov tak, aby sme  odstránili slovenskú závislosť výsledkov detí, ktoré sú podľa meraní PISA značne determinované vzdelaním rodičov a sociálnym zázemím žiakov.

Ministerstvo sa zaväzuje akceptovať slobodu vyučovacích metód a foriem práce učiteľov, ktoré korešpondujú s princípmi humanizmu a demokracie.

Ministerstvo sa zaväzuje v spolupráci s kompetentnými inštitúciami analyzovať stav ovládania štátneho jazyka a súčasne kľúčového jazyka trhu práce Slovenska žiakmi na konci základných a stredných škôl a spracovať súhrn podporných nástrojov na to, aby sa každý žiak dokázal jazykovo uplatniť na trhu práce Slovenskej republiky.

Ministerstvo podporí reštrukturalizáciu priamo riadených organizácií tak, aby boli funkčnými špičkovými podpornými a analytickými centrami tvorby obsahu vzdelávania a odborných koncepcií v školstve podľa jednotlivých segmentov. Racionalizuje ich činnosť tak, aby nerobili aktivity, ktoré im neprináležia (organizovanie súťaží, výstav a pod.). Zvýši odbornú úroveň a kvalitu personálneho obsadenia týchto inštitúcií s cieľom robiť kvalitnú analytickú a koncepčnú činnosť v záujme vysokej kvality školstva.  Vedecký potenciál sa sústredí na zlepšenie obsahu vzdelávania na jednotlivých druhoch a stupňoch škôl tak, že sa jasne zadefinuje percentuálne zastúpenie predmetov spoločensko-vedného, prírodovedného, jazykového zamerania pre jednotlivé druhy a stupne škôl a význam výchovných predmetov. Kľúčovými predmetmi budú štátny jazyk, dejepis a matematika vo všeobecnom základe na ktorom bude postavená sieť predmetov a výchov, ktoré patria k spoločnému všeobecnému základu.

Ministerstvo bude venovať mimoriadnu pozornosť kvalite prípravy učiteľov na fakultách pripravujúcich učiteľov, pristúpi k plánovaniu počtov prijímaných študentov podľa aktuálnych a perspektívnych potrieb škôl. Súčasne vláda zabezpečí uskutočnenie odborného auditu kvality fakúlt pripravujúcich učiteľov a zasadí sa o vyššiu úroveň odbornej praxe študentov počas štúdia. Zavedie systém fakultných cvičných škôl . Obdobne sa bude postupovať aj pri stredných školách, ktoré pripravujú absolventov pre pôsobenie vo výchove a vzdelávaní.

Ministerstvo podporí vznik centier excelencie a pomoci pre učiteľov, vráti sa k modelu okresných a krajských pedagogických stredísk, ako centier odborného rastu, stretávania sa učiteľov a ich podpory. Centrá excelencie a pomoci budú metodicky a odborne pomáhať školám, ktoré nebudú dosahovať požadované výsledky a budú zápasiť so slabými výchovno-vyučovacími výsledkami. Ministerstvo bude spolu so zriaďovateľmi a vedeniami škôl i predmetovými komisiami na školách venovať mimoriadnu pozornosť ďalšiemu vzdelávaniu učiteľov pre ktoré zabezpečí dostatok materiálov, kníh, časopisov a odborných pomôcok.

Vláda podporí vytvorenie systému hlavných odborníkov pre jednotlivé predmety v štátnom vzdelávacom programe (obdobne, ako funguje v zdravotníctve systém hlavných odborníkov), vybaví ich kompetenciami ako hlavný tím poradcov pre obsah vzdelávania na našich školách.

Ministerstvo podporí vybudovanie siete inovačných pedagogických centier (sídla na vybraných školách v každom kraji), kde sa bude pracovať na pedagogických experimentoch, overovať nové metodické a didaktické postupy.

 

Ministerstvo bude podporovať posilnenie spolupráce škôl s kultúrnymi inštitúciami (žiak by mal počas povinnej školskej dochádzky podobne ako v Rakúsku absolvovať návštevu všetkých druhov a typov umení. Ministerstvo v spolupráci so zriaďovateľmi bude podporovať premenu škôl na miestne centrá vzdelávania, športu a kultúry pre žiakov, ale aj rodičov a ostatných obyvateľov nielen popoludní, ale aj počas víkendov a najmä prázdnin (ak máme počas roka cca 192 vyučovacích dní, školská budova vrátane športovísk je počas roka 173 dní zatvorená a nevyužitá)

 

Ministerstvo v spolupráci s odborníkmi bezodkladne zmení stratégiu učebnicovej politiky  (okrem iného bude zavádzať súbežne s printovou formou najmä pre odborné školstvo elektronické učebnice s tým, že budú k dispozícii na webovej stránke ŠIOV tak, že autori budú priebežne aktualizovať informácie – hlavne v predmetoch ako sú technológie a materiály pre stavebníctvo, strojárstvo a iné…)

 

Ministerstvo podporí, aby sa postupne tvorili pod dohľadom odborníkov strategické elektronické materiály – napr. digitálna pedagogická encyklopédia, nový pedagogický slovník, encyklopédia slovenských a svetových pedagogických osobností atď.

 

V spolupráci s učiteľskými združeniami a nezávislými odborníkmi ministerstvo podporí prípravu a prijatie Etického kódexu učiteľa.

 

Ministerstvo bude  podporovať zlepšenie komunikácie medzi učiteľskou verejnosťou navzájom a rodičovskou a učiteľskou verejnosťou tak, že vyčlení prostriedky na podporu vydávania pedagogickej tlače, odbornej pedagogickej literatúry, Učiteľských novín,  vytvorenia kvalitných pedagogických portálov, metodík, syntetických pedagogických diel, vydávanie prekladovej pedagogickej literatúry. Ministerstvo zabezpečí informačnú rovnosť pre všetkých ktorých sa školstvo týka- teda učiteľov, rodičov a žiakov a nebude preferovať iba niektoré médiá (napríklad elektronické informácie).

Ministerstvo bude systematicky pracovať na výchove kvalitných metodikov, didaktikov, autorov učebníc a učebných textov v printovej a elektronickej forme. Kým nebude digitalizované celé školstvo vláda bude vydávať potrebné materiály v printovej i elektronickej forme, aby sa zabezpečila rovnocennosť v prístupe k materiálom.

Ministerstvo sprehľadní a zjednoduší riadenie školstva, zreorganizuje jeho štruktúru tak, aby sa zefektívnil a zjednotil model jeho fungovania. Vráti do kompetencie ministerstva školstva školy, ktoré prešli pod ministerstvo vnútra, bude analyzovať možnosť spravovať a riadiť materské školy z centrálnej úrovne. Zavedie model prípravy riaditeľov škôl všetkých úrovní na výkon ich činnosti.

Ministerstvo zabezpečí vytvorenie portálu, kde budú sústredené informácie o všetkých projektoch v školstve podporených z prostriedkov EU. V každom projekte sa bude pravidelne v mesačných intervaloch aktualizovať plnenie úloh, budú jasne zverejnené výsledky za aké finančné prostriedky sa dosiahli aké ciele. Pri každom projekte budú zverejnené kľúčové osoby zodpovedné za realizáciu a riadenie projektov.

Ministerstvo vyhodnotí model kultúrnych poukazov na záujmovú činnosť žiakov a prijme opatrenia na zlepšenie starostlivosti o deti a mládež v mimo vyučovacom čase, na rozvoj záujmovej činnosti detí predovšetkým s ohľadom na rozvoj technických zručností deti a zapojenie sa každého dieťaťa do športových aktivít. Zváži možnosť presunu finančných prostriedkov, ktoré sa dnes míňajú na vzdelávacie poukazy s vysokými nákladmi na prevádzku tohto systému priamo do rozpočtu škôl so záväzkom ich proporcionálneho využitia pre každého žiaka.

V oblasti pôsobenia rád škôl prijme opatrenia na ich  vyňatie spod politického vplyvu na miestnej  a regionálnej úrovni, podporí ich odpolitizovanie a posilnenie samosprávnosti. Pripraví nové pravidlá ich fungovania s posilnením kooperácie so všetkými školami a zamestnávateľmi v mieste sídla a regiónu školy.

Ministerstvo spracuje analýzu a na jej základe model obslužnosti regiónom, miest a obcí vzdelávacími službami a navrhne racionalizačné opatrenia v sieti škôl vyplývajúce z analýzy.

Ministerstvo v spolupráci so zamestnávateľmi bude presadzovať model duálneho vzdelávania v oblasti odbornej výchovy a vzdelávania a súčasne bude presadzovať, aby boli kľúčovými vzdelávacími inštitúciami pre nezamestnaných  na trhu práce predovšetkým odborné školy, ktoré budú plniť kľúčové úlohy aj v oblasti certifikácie vedomostí a zručností. Tieto sa budú postupne transformovať v spolupráci so zamestnávateľskými zväzmi a združeniami a samosprávnymi krajmi  na centrá celoživotného vzdelávania.

V oblasti financovania školstva sa ministerstvo zaväzuje vyhodnotiť normatívny systém a na jeho základe pripraviť nový model financovania školstva.

Štátna školská inšpekcia bude každé dva roky spracovávať stručnú správu o stave vzdelávania a výchovy na Slovensku. K správe budú navrhnuté opatrenia na skvalitnenie úrovne výchovy a vzdelávania tak, aby sa priebežne zvyšovala úroveň práce škôl, učiteľov, žiakov a aby si spoločnosť uvedomovala svoj podiel zodpovednosti na kvalite vedomostí detí a mládeže.

Vláda sa zaväzuje zlepšiť komunikáciu a koordináciu činnosti všetkých zainteresovaných centrálnych orgánov a ministerstiev v oblasti výchovy, vzdelávania, zdravia, bezpečnosti, uplatňovaní absolventov na trhu práce. Výsledkom komunikácie musí byť dobrá koordinácia činnosti a strategické plánovanie cieľov smerujúcich k úspešnému uplatneniu sa každého absolventa strednej alebo vysokej školy v živote.

Ľubomír Pajtinka

 

 

K dobrej škole patrí komplexnosť

Aj školstvo žije v období konkurencie a súťaženia. A práve kvalita môže byť hlavným rozlišovacím znakom škôl. Prirodzene, nemôžu platiť trhové pravidlá ako v ostatných službách a hospodárstve, ale súperenie v kvalite je žiadanou vecou.

Po roku 1989 získali školy a školské zariadenia viac slobody, ale tým prevzali na seba aj viac zodpovednosti. O kvalite školy nerozhoduje len ministerstvo, stav riadenia školstva, centrálne vydávaná legislatíva a pravidlá fungovania školstva, ale aj samotné vedenia škôl vrátane pedagógov. Kvalita nadobúda na význame v školstve viac ako kedykoľvek predtým. Vzdelávacie inštitúcie musia demonštrovať, že sú schopné ponúkať kvalitné vzdelávanie svojim „zákazníkom“. Rozlišovací znak Aj školstvo žije v období konkurencie a súťaženia. A práve kvalita môže byť hlavným rozlišovacím znakom škôl. Prirodzene, nemôžu platiť trhové pravidlá ako v ostatných službách a hospodárstve, ale súperenie v kvalite je žiadanou vecou. Ešte donedávna považovala väčšina riadiacich pracovníkov v školstve kvalitu a jej meranie len za jeden z mnohých problémov výrobnej sféry. Boli presvedčení, že kvalita je len vecou školskej inšpekcie a kontroly. Pojem kvality je v školstve stále vnímaný dosť nejednoznačne. Aj v mnohých pedagogických dokumentoch sa síce kvalita spomína na mnohých miestach, avšak zvyčajne bez toho, aby bolo definované, čo sa ňou rozumie. O tom, čo sa pod pojmom kvalita školy, školstva rozumie, diskutujú odborníci na vzdelávanie na celom svete.   Parametre a podmienky dobrej školy Všeobecne platí, že najlepšie súkromné, či štátne organizácie sledujú úroveň kvality svojho fungovania, snažia sa monitorovať svoje slabé i silné stránky. Hľadajú cesty, ako dosahovať najvyššiu možnú kvalitu svojho výkonu, lebo tá im zabezpečuje najlepšie profity. V škole je množstvo činiteľov, ktoré sú podmienkou na dosahovanie kvality. Sú to napríklad: – profesionalita pedagogického zboru, – vysoké morálne hodnoty učiteľov, – materiálne a technické vybavenie školy, – motivácia žiakov a učiteľov dosahovať výborné výsledky, – vyvážené curriculum, – dobrá vnútorná klíma školy, dobré medziľudské vzťahy, – dostatok finančných prostriedkov a ich efektívne používanie, – dobrá organizácia práce školy a výchovno-vyučovacieho procesu, – aktivita pedagógov, ponuka ďalších výchovných a vzdelávacích aktivít pre žiakov a širokú verejnosť, – schopnosť manažmentu školy permanentne vyhodnocovať kvalitu práce školy a pružne prijímať opatrenia na zlepšenie. Podpornými prostriedkami pre kvalitnú prácu školy sú napríklad: – kvalitný a dobre organizovaný systém školstva v ktorom škola pracuje, – záujem verejnosti o prácu školy a jej výsledky, – aktívna účasť rodičov na spolupráci so školou, – spolupráca školy a podnikateľského prostredia, – potrebnosť školy v regióne… Škola, ktorej záleží na svojej kvalite, na tom, že pedagogická a odborná verejnosť sleduje jej výsledky a podľa nich si utvára názor na jej prácu, sa permanentne snaží reagovať na všetky podnety, ktoré prichádzajú z vonkajšieho i vnútorného prostredia upozorňujúce na úroveň jej práce. Je to veľmi dôležité, pretože ak vedenie školy ignoruje názory rodičov, pedagógov, žiakov či ďalších, ktorým záleží na dobrom mene školy, stráca ich priazeň. Mnohí vedúci pracovníci v školstve dnes pripúšťajú, že význam kvality v školstve je vyšší, ako sa to preferuje dnes. Podmienky kvality Kvalita môže vznikať iba v dobre organizovanej a vedenej škole, ktorá sa nachádza v dobrom školskom systéme. Má dnes Slovensko dobrý školský systém? Majú školy šancu dosahovať dobrú kvalitu? Medzinárodné porovnania ukazujú, že slovenské školstvo sa nachádza medzi podpriemernými. Ukázalo to meranie kvality 42 školských systémov PISA. To v plnej nahote odkrylo, že naše školy sa nachádzajú v nekvalitne manažovanom systéme, so zle nastavenými parametrami a väzbami jeho fungovania. Banalizácia výsledkov vedením ministerstva školstva iba ukázala neschopnosť priznať, že naše školstvo nedokázali v posledných volebných obdobiach riadiť a usmerňovať tak, aby absolventi našich škôl boli konkurencieschopnými na medzinárodnom trhu práce. Pred 10 – 15 rokmi ešte náš školský systém stačil konkurovať najlepším. Dnes je v podpriemere, žiaľ, bez toho, aby si to tí, ktorí sú zodpovední za stav školstva, uvedomovali, resp. aby to boli schopní verejne priznať. Otázkou je, či sú schopní urobiť hlbokú analýzu tohto stavu, zistiť príčiny, prečo k tomu došlo, zhodnotiť najslabšie články systému a na tomto základe naprojektovať systémové kroky, prostredníctvom ktorých by sme mali šancu začať útok na vrcholné pozície v medzinárodnej školskej lige. V tej dnes vedie Fínsko, Kórea, Japonsko. Slovenská realita Slovenský školský systém opúšťa každoročne 25 až 30 % absolventov stredných škôl, ktorí končia na úradoch práce ako nezamestnaní. Zamestnávatelia sa sťažujú, že absolventi škôl nemajú tie kompetencie, ktoré od nich očakávajú. Treba si jasne povedať pravdu o tom, že náš školský systém je v kríze. Zlé financovanie, prepúšťanie učiteľov, rušenie škôl a súčasne zriaďovanie nových cirkevných na súkromných, odchod kvalitných učiteľov zo školstva, odchod študentov za kvalitnejším a lacnejším vzdelaním do zahraničia, zlý obsah vzdelávania, nevhodná štruktúra škôl, roztrieštený súbor odborov a odborných zameraní, nerovnosť šancí detí pri vzdelávaní, neriešenie rómskej otázky v oblasti vzdelávania, konzervativizmus, chýbajúca moderná školská stratégia a politika, chýbajúca vízia školstva atď., to všetko je súčasný stav, v ktorom sa nachádza slovenský školský systém. Len v Čechách študuje na vysokých školách vyše 15 000 študentov zo Slovenska, v Rakúsku, Nemecku, vo Francúzsku, v Anglicku, USA sú ďalšie tisíce. Pritom na Slovensku rozširujeme počty vysokých škôl. Dnes už máme 29 vysokých škôl na Slovensku, ktoré prijímajú na štúdium takmer každého, kto sa prihlási na štúdium a takmer každý má veľkú šancu aj toto štúdium dokončiť. Devalvujeme kvalitu. Atribútom práce sa stáva v školstve podpriemer a priemer. Žiak a študent sa stal tovarom – koľko kusov, toľko peňazí. To predsa nemôže prinášať kvalitu. Experiment, ktorý tu na mladých ľuďoch spustilo ministerstvo školstva, môže mať pre Slovensko katastrofálne dôsledky. Uprednostňovanie cirkevných škôl, súkromných škôl, škôl s vyučovacím jazykom maďarským na úkor verejných škôl a štátnych škôl sú dnešnou tvrdou realitou, ktorá prináša ďalšie problémy do školského systému, čím sa vzďaľujeme Európe. Východiská Podmienkou kvality v školstve sú kvalitný školský systém s modelom štandardného európskeho finančného zabezpečenia, kvalitní učitelia, moderný obsah vzdelávania, ale aj prajná klíma v spoločnosti pre vzdelanosť, múdrosť a tvorivosť. Školské systémy, ktoré majú tendenciu permanentne monitorovať stav svojej úspešnosti a efektívnosti, majú nastavené modely permanentného monitorovania hlavných indikátorov výkonnosti systému a mechanizmy pružnej reakcie na stagnujúce prvky.   Predpoklady školského systému, školy, ktorá permanentne buduje svoju kvalitu: – mať víziu svojho smerovania, filozofiu budúcnosti, – permanentne komunikovať o kvalite svojej školy, porovnávať sa s najlepšími, – záujmy žiakov a rodičov a spoločnosti musia byť v centre záujmu, – podpora skvalitňovania pedagogického zboru a pedagogických zamestnancov v systéme, – zavádzať inovácie vo vnútri škôl a školského systému, – jasne koncipovať organizačnú štruktúru školy, vzdelávacej sústavy a ich jednotlivých článkov, presne definovať kompetencie, práva, povinnosti, – odstraňovať bariéry medzi jednotlivými článkami systému, – budovať efektívne tímy, – budovať mechanizmy pre monitorovanie a hodnotenie úspešnosti školy a školskej sústavy, – zainteresovať všetkých do riešenia problémov, motivovať všetkých, aby mali záujem zdokonaľovať systém, v ktorom pracujú, – zaviesť systematickú komunikáciu v škole, v školskom systéme medzi jednotlivými inštitúciami a záujmovými skupinami, – rozvíjať zručnosti pre riešenie konfliktov a problémov a vyjednávania, – poskytovať dostatok slobody a autonómie a dovoliť primerane riskovať, – monitorovať a prijímať názory učiteľov, žiakov, verejnosti, vyhodnocovať ich, analyzovať a prijímať kroky na realizáciu dobrých myšlienok a riešení, – budovať vzájomnú úctu a dôveru medzi pedagógmi, žiakmi, študentmi, rodičmi a širokou verejnosťou.

Načo nám je vzdelanie?

Nejeden zamestnávateľ pri nástupe nového zamestnanca tvrdí: Teraz zabudnite na všetko, čo ste sa učili v škole, tu začínate od piky. Škola a prax sú stále v na vojnovej nohe. Prax hovorí- absolventi sú zle a slabo pripravení, školy hovoria – zamestnávatelia nám nedokážu zadefinovať, aký profil by mal mať absolvent toho – ktorého odboru štúdia…Praktici tvrdia, že absolventi našich škôl majú dobré teoretické vedomosti, ale nevedia ich vôbec používať v praxi.

Čo s tým robiť? Základným kritériom hodnotenia kvality školy je samozrejme schopnosť absolventa v praxi používať nadobudnuté poznatky, skúsenosti, kompetencie. Vo fínskej škole dokonca používajú jednoduchú metódu na to, aby jasne zadefinovali užitočnosť poznatkov, ktoré majú byť zaradené do obsahu vzdelávania – základnou otázkou je – ako dokáže absolvent školy daný poznatok, či informáciu využiť v praxi. Ak je to nepoužiteľná informácia, z obsahu sa jednoducho vylučuje.

Jestvuje však aj otázka, či je poznatok užitočný iba vtedy, ak ho dokážeme v praxi hneď aplikovať? To, že je pre ekonóma firmy dôležité, aby poznal ekonomické ukazovatele, aby dokázal urobiť účtovnú uzávierku, je samozrejmé. Potrebuje mať ale prečítanú slovenskú literárnu klasiku, alebo ovládať funkcie formálnej logiky? Iste, priamu súvislosť s jeho prácou tu asi nenájdeme, ale mozog nie je počítač a rozhodnutia, ktoré generuje, nie sú len výsledkom priamo aplikovateľných poznatkov, ale naopak, sú výsledkom poznatkov z rôznych odborov i keď zdanlivo málo, či vôbec nesúvisiacich s tým, čo robíme.

Americký psychológ Jerome Brunner tvrdí, že každý nový  poznatok bez ohľadu na odbor ľudskej činnosti nám následne slúži na vyhodnocovanie toho, čo sa okolo nás deje. Svet vraj vnímame na základe podobností a rozdielov, ktoré medzi vlastnou skúsenosťou a realitou identifikujeme. Človek, ktorý je napríklad sčítaný, alebo má bohaté životné skúsenosti spravidla reaguje aj v neštandardných situáciách tak, ako by ich už bol niekedy zažil, je lepšie zorientovaný a vie, ako sa v danej situácii k problému postaviť. Znamená to napríklad, že znalosť morálnej dilemy Razkoľnikova z románu Zločin a trest môže byť tým najlepším vodítkom pre vyhodnotenie situácie pri konflikte na pracovisku.

Byť vzdelaným tiež znamená, že človek prešiel dlhým procesom učenia sa. Mal by sa dokázať rýchle zorientovať v novom prostredí, v ktorom si treba osvojiť rad nových vecí. Mal by byť schopný pracovať s najrôznejšími zdrojmi a mal by mať trpezlivosť a schopnosť venovať sa určitému problému do jeho hĺbky.

Vzdelanie /podobne ako umenie/ v istom zmysle presahuje každodennosť. Vytvára nám podporné znalosti o ktorých nikdy nevieme kedy a kde ich budeme potrebovať. Napriek tomu, alebo práve preto by sme sa mali snažiť svoje poznanie zveľaďovať na všetkých frontoch.

  

Vízia  kvalitného školstva

Súčasnosť je poznamenaná nádejou, že sa podarí pohnúť pedagogickými ľadmi a cez školskú reformu vrátiť našej výchovno-vzdelávacej sústave stratené pozície. Na medzinárodnom poli, ale najmä na domácej pôde. Očakáva sa, že výsledkom bude opäť kvalitné školstvo so zmysluplným obsahom, dobrými vyučovacími metódami a prajnou atmosférou celej spoločnosti pre túto oblasť. Školy, učitelia asi najlepšie vedia a cítia, že v školstve treba urobiť zásadné systémové zmeny tak, aby mala škola zmysluplné poslanie a plnila svoje spoločenské ciele.

Možno povedať, že v Európe nenájdeme školský systém, ktorý by v posledných 15 – 20 rokoch neprešiel zásadnou prestavbou buď v celej šírke, alebo v niektorých oblastiach. Pojem reforma je v súvislosti so školstvom v Európe i u nás mimoriadne často skloňovaný termín. Kľúčovým termínom školských prestavieb je kurikulárna reforma. Paradoxom je, že nejestvuje jednoznačná definícia tohto pojmu. V rôznych krajinách a u rôznych odborníkov sa možno stretnúť s rôznym výkladom. Jedni ju vnímajú úzko a spájajú čisto s obsahom vzdelávania, inokedy sa možno stretnúť s tým, že pod tento termín je zahŕňaná aj výchova, organizácia školskej sústavy, jej jednotlivé zložky. Vo väčšine krajín je však pod termín kurikulárna reforma zahŕňaná hlavne obsahová stránka zmien.

Ak by sme trochu zjednodušovali, mohli by sme povedať, že reforma je zásadná systémová zmena, ktorej cieľom je dosiahnutie lepšieho výsledku práce vo výchove a vzdelávaní, ako bol stav a situácia pred touto zmenou. A keďže ide o reformu v obsahovej oblasti, očakáva sa, že prestavba obsahu sa uskutoční tak, aby poznatky, informácie, zručnosti, ktoré žiaci nadobúdajú v školských laviciach budú lepšie a systematickejšie využiteľné v ich osobnostnom i profesionálnom rozvoji. Reforma samozrejme zasiahne  nielen obsah vzdelávania, má ďaleko širšiu dimenziu.

Ak sa robí zásadná systémová zmena, treba mať jasno v tom, k akému výsledku sa chceme dopracovať. Súčasne ale musíme poznať kľúčové problémy, slabé stránky systému, ktorý chceme reformovať. K tomu sa môžeme dopracovať len cez kvalitnú analýzu. A keďže sa takáto na Slovensku v posledných rokoch neurobila, jej náhradou musia byť poznatky a zistenia z medzinárodných porovnaní PISA 2003, 2006, analýz Svetovej banky, OECD, štátnej školskej inšpekcie…

 

Kľúčové problémy súčasnej školy, alebo najslabšie články školského systému:

 

• Obsah vzdelávania
• Metódy a štýl práce škôl
• Atmosféra vzdelávacieho prostredia
• Kvalita pedagogickej práce
• Kvalita prípravy pedagógov
• Kvalita ďalšieho vzdelávania učiteľov
• Materiálne a technické vybavenie škôl
• Výška financovania školstva a platy učiteľov
• Stabilizovaný školský systém s mechanizmami jeho permanentného monitorovania kvality a zdokonaľovania

 

Pri definovaní cieľa sa nemožno vyhnúť ani otázke, pre akú školu sa ide robiť reforma. Reforma síce zasiahne školu súčasnosti, ale  s perspektívou vízie školy o 10 až 15 rokov. Problémom je, že na Slovensku sa doteraz nerozvíjala v dostatočnej miera téma vízie školy budúcnosti. Dnes je totiž potrebné vedieť, akú úlohu, akú funkciu a ciele bude plniť škola budúcich rokov. Vieme, aké bude mať parametre, aké miesto v celom spoločenskom systéme? Kam sa posunú technológie a kam posunú prácu školy? Aké bude postavenie a úloha učiteľa? Už dnes vieme, že sa  zásadne posúvajú zdroje, z ktorých žiaci nadobúdajú nové informácie.  Výrazne sa posilňujú mimoškolské zdroje poznatkov a podiel školy sa znižuje.

Najťažšou otázkou je, aké učivo bude pre žiaka najpotrebnejšie, či kľúčové? Vieme odhadnúť, čo urobí so školstvom vývoj v oblasti informačných technológií? Futurológovia sa vo všeobecnosti snažia v hrubých rysoch naznačiť niektoré veci.

Kam má smerovať vzdelávací systém v budúcnosti?

Ako bude organizovaná škola, aká bude dĺžka povinného vzdelávania, akú formu a náplň bude mať práca učiteľa? Na čo by mala škola v budúcnosti reagovať? A čo očakáva od školy a školstva občan? Občan očakáva, že za ním odvádzané finančné prostriedky v podobe daní štát poskytne dobre organizovanú , efektívnu, medzinárodne porovnateľnú  pružnú vzdelávaciu sústavu, ktorej jednotlivé články budú na seba logicky nadväzovať. Očakáva, že štát bude koncipovať túto službu tak, aby pokrývala všetky jeho očakávania tak, aby absolventi škôl a školských zariadení boli dobre pripravení na trh práce, aby sa na ňom vedeli pohybovať tak v pozícii zamestnancov, ako aj zamestnávateľov.

Občan očakáva, že vzdelávanie sa bude uskutočňovať v priateľskej atmosfére, v estetických , materiálne a technicky dobre pripravených priestoroch a dobre pripravenými učiteľmi. Očakáva atmosféru radosti z poznávania. Očakáva , že informácie poznatky, ktoré sa bude v škole učiť budú zodpovedať najnovším  výsledkom vedy a a ľudského poznania. Očakáva, že v prípade potreby si bude môcť svoje vedomosti kedykoľvek v škole rozšíriť, spresniť, či doplniť. Škola musí mať usporiadaný svoj systém tak, aby občan kedykoľvek, keď o to prejaví záujem vedel kde, a kto mu je schopný poskytnúť požadovanú vzdelávaciu službu. Škola je dnes na ceste k inštitúcii celoživotného vzdelávania, žiaci pritom budú tvoriť iba jeden zo segmentov vzdelávaných subjektov. To je jednoducho perspektíva, ktorej sa nevyhneme.

 

Čo má robiť školstvo, aby jeho očakávania naplnila?

Štát musí mať v oblasti školstva jasne koncipovanú stratégiu, ako naplniť očakávania občanov v oblasti výchovy a vzdelávania. Systém, ktorý má poskytovať vzdelávacie služby občanovi musí byť moderný, konkurencieschopný, pružný, schopný permanentne poskytovať vzdelávanie v ktorejkoľvek oblasti o ktorú občan prejaví záujem. Treba však myslieť aj na to, že žiadne nové riešenie neprinesie okamžitý efekt a výsledok. Zmeny budú stáť veľa úsilia a námahy, pričom sa treba pripraviť na dlhodobý proces bez konca. Permanentné zdokonaľovanie obsahu, metód, foriem práce školy.

Slovensko potrebuje štátnu vzdelávaciu doktrínu. Jasnú dlhodobú stratégiu svojho rozvoja, ktorá sa nebude meniť podľa toho, kto vyhrá voľby, ale podľa toho, čo potrebujú hospodárske a spoločenské záujmy Slovenska, jeho obyvatelia. Vzdelávacia politika má prinajmenšom takú úlohu v štáte, ako má obrana, či zahraničná politika a bezpečnosť štátu.

Škola a trhové prostredie

Škola je súčasťou trhového priestoru. Otázkou je, či sa má preto správať  , ako podnikateľský subjekt, alebo verejná služba? V tejto súvislosti je potrebné, aby sme si vyjasnili, či je vzdelanie súkromným, alebo spoločenským majetkom.

Ak by sme chceli na túto otázku odpovedať čo najuniverzálnejšie, potom musíme povedať, že vzdelanie je súkromným vlastníctvom človeka dosiahnutým v značnej miere za verejné finančné prostriedky. Samozrejme platí, že spoločnosť by sa mohla neviem koľko usilovať investovať do vzdelania, ak by oň nemal záujem konkrétny človek, ak by doň nevložil vlastnú motiváciu, pracovitosť, úsilie, systematičnosť, odriekanie si, vzdelanie by nikdy nenašlo nositeľa. V škole má žiak veľkú príležitosť urobiť významný krok k svojmu úspechu v živote. Túto šancu musí dostať každý, ale každý má aj právo povedať, že túto šancu nebude využívať, resp. že ju bude využívať minimálne.

Výchova a vzdelávanie tvoria výbavu človeka, ale súčasne musí byť aj liekom na problémy. Na čo by teda mala súčasná škola vo svojom obsahu reagovať?

Škola musí reagovať

Na čo by mal obsah vzdelávania okrem všeobecne jasných základných vedomostí reagovať? Okrem všeobecných kompetencií podľa odporučení EU treba, aby špecificky reagoval na problémy:

• vysokú mieru nezamestnanosti / Slovensko má najvyššiu mieru nezamestnanosti v EU/
• zlý zdravotný stav obyvateľstva /Slovensko je na 1. mieste v Európe v počte srdcovo – cievnych ochorení, na 1. mieste v počte rakovinového ochorenia hrubého čreva/
• slabý, nedobudovaný vzťah mladých k svojmu štátu, histórii /Slováci v prieskumoch vykazujú najnižšiu mieru patriotizmu, vzťahu v vlastným dejinám, osobnostiam a pod./
• vysokú mieru kriminality a nerešpektovania zákonov a poriadku
• neriešený problém života rómskeho etnika / najvyššia miera nezamestnanosti, najhoršie sociálne podmienky sú práve u tohto etnika/
• najvyššiu mieru závislosti kvality vzdelávania od sociálneho zázemia žiakov a vzdelania rodičov / na Slovensku je spomedzi krajín OECD, ktoré sa zúčastnili PISA 2003 najvyššia miera tejto závislosti. Ukázalo sa, že čím je dieťa zo sociálne slabšieho prostredia, čím má menej vzdelaných rodičov, tým má horšie vzdelávacie výsledky/
• nízku mieru jazykovej adaptability maďarskej a rómskej menšiny prejavujúcu sa v slabom zvládaní komunikácie v slovenskom jazyku, tým spôsobené nízke uplatnenie na slovenskom trhu práce
• bulvarizáciu života spoločnosti a stratu hodnotového sveta, vymývanie mozgov médiami
• nízku mieru úcty k životu a jeho hodnotám, váženie si vlastného zdravia a zdravia ľudí okolo seba
• klesajúcu kultúrnosť a kultivovanosť prejavujúcu sa vo vzťahu k umeniu, pamiatkam, ale aj vo vzťahoch a komunikácii.

 

Nášmu storočiu budú podľa prognostikov dominovať 3 trendy:

• technologický pokrok
• globálne otepľovanie
• starnutie populácie.

 

Technologický pokrok

To, ako budú vyzerať nové technológie dnes nevedia odhadnúť ani najlepší prognostici. Jestvujú predpoklady, ktoré oblasti vedy výskumu budú zrejme najviac „zasiahnuté“ pokrokom a technickými zmenami a presný vývoj nemožno presne definovať.  Odhaduje sa, že sa veľa vecí dotkne aj školy a školstva. Aké dopady budú mať zmeny v oblasti nových technológií na výchovu a vzdelávanie?

Možno predpokladať, že sa bude postupne meniť pozícia školy v spoločnosti a jej spoločenské poslanie. O tom, že sa bude dynamickejšie meniť obsah, o tom netreba diskutovať. Ale už dnes badať nový trend – škola prestáva byť kľúčovou inštitúciou a miestom, kde sa žiak dostáva k novým poznatkom a informáciám. Už dnes jestvujú zistenia, že žiaci získavajú viac nových informácií a poznatkov z mimoškolského prostredia. To znamená, že po prvý raz v dejinách učiteľ nie je jediný, kto ovláda nové poznatky a informácie, ktoré sa má žiak naučiť. Internet, IT všeobecne, nové médiá vytvárajú priestor na nadobúdanie nových poznatkov z neformálnych zdrojov. Ak v tejto oblasti bude dochádzať k ďalšiemu posunu, a to možno reálne očakávať, potom sa musí zmeniť aj práca školy. Nemôže sa hrať na kľúčovú inštitúciu pre poskytovanie nových poznatkov, ale bude dôležité, aby sa viac vo svojej činnosti zamerala na sprevádzanie žiaka svetom nových informácií a poznatkov, viac na riešenie tvorivých úloh, projektov a tém, ktoré budú napomáhať žiakovi získať nové kompetencie nevyhnutné pre osobnostný rozvoj, ďalšie vzdelávanie a kariéru.

Globálne otepľovanie

O globálnom otepľovaní máme stále viac dohadov, ako poznatkov. Faktom však je, že spoločnosť by mala zareagovať opatreniami a výchovou na potrebu ochrany životného prostredia, na lepšiu analýzu a predpoveď počasia a jeho extrémov. Opatrenia by mali smerovať aj do zabezpečenia sídel voči výkyvom počasia. V školách by sa mala zintenzívniť ekologická a etická výchova, a posilniť nadobudnutie kompetencií nasmerovaných na ochranu prírody, predchádzanie jej devastácii atď.

Starnutie populácie

Pred našimi očami prebieha demografická revolúcia. Populačný vývoj charakterizovaný vysokou pôrodnosťou a vysokou úmrtnosťou pomaly strieda vývoj s nízkou pôrodnosťou a nízkou úmrtnosťou.

Hlavným efektom tejto zmeny je rast počtu a podielu starých ľudí na celkovej populácii. História našej civilizácie nepozná takúto rýchlu a masívnu zmenu. K jej hlavným črtám patrí:

• 10 % svetovej populácie je staršia ako 60 rokov, v roku 2050 to bude 20 % a v roku 2150 vyše 33 %.
• Za posledných 50 rokov sa priemerná dĺžka ľudského života predĺžila o 20 rokov.
• Starí ľudia sú čoraz starší. Medzi starými ľuďmi rastie podiel osemdesiatnikov /teraz spomedzi starých ľudí nad 60 rokov predstavujú 11 %, v roku 2050 to bude 19 %
• Počty 100 ročných ľudí postupne vzrastú až 15 krát. Predpokladá sa, že zo súčasných cca 145 000 na 2,2 milióna v roku 2050.
• Tri štvrtiny šesťdesiatnikov žijú v mestách. V Afrike je podiel 60-tnikov 5 %, v Európe 20 %. V niektorých európskych krajinách bude podiel 6O tnikov 25 až 50 %.
• V súčasnosti na jedného dôchodcu pripadajú 3 až 4 ľudia v produktívnom veku Do roku 2050 však v niektorých krajinách bude na jedného dôchodcu pripadať jeden pracujúci človek.

 

Tento vývoj bude mať mimoriadny dopad na budúcu štruktúru ekonomiky, ale aj služieb, zdravotníctva a školstva. Starnutie ovplyvní ekonomický rast. Počet ľudí v produktívnom veku sa bude všeobecne znižovať. Pri klesajúcom počte ľudí v produktívnom veku môže dôjsť k neúmernému poklesu investícií do vzdelania. To by sa mohlo nepriaznivo prejaviť na produktivite práce.

• USA, Japonsko, a EU produkujú v súčasnosti až 50 % svetového HDP
• Štáty s relatívne mladou generáciou- Brazília, Turecko, India, Indonézia čaká rast HDP.

 

Predlžovanie priemernej dĺžky života asi prinesie:

• posúvanie dôchodkového veku
• menej štátnych dotácií na penzie
• zmenu v prerozdeľovaní štátneho rozpočtu
• snahy o posilnenie celoživotného vzdelávania a produktivity človeka aj vo vyššom veku

 

Predpokladá sa, že svetová populácia vzrastie do roku 2050 z terajších 6,5 miliardy na 9 miliárd ľudí.

 

Globálne výzvy, na ktoré musí reagovať školský systém pred časom pripomenul slovenský prognostik Ing. Ivan Klinec. Ľudstvo sa bude musieť vyrovnať na prahu nového tisícročia s 15 výzvami. To je výsledok analýz a úvah  expertov z celého sveta, ktorí sa venujú prognózovaniu budúcnosti:

1. udržateľný rozvoj
2. voda
3. populácia a zdroje
4. demokratizácia
5. globálne dlhodobé perspektívy
6. globalizácia informačnej technológie
7. medzera medzi bohatými a chudobnými
8. zdravie
9. kapacita pre rozhodovanie
10. mier a konflikt
11. ženy
12. transnacionálny zločin
13. energia
14. veda a technológia
15. globálna etika

 

1. Otázkou je, ako môže byť dosiahnutý udržateľný rozvoj pre každého
2. voda –  dnes žije okolo 450 miliónov ľudí v 29 krajinách sveta s nedostatkom vody, tento počet sa môže zvýšiť až na 2,5 miliardy. Otázkou je, ako zabezpečiť dostatok čistej vody každému bez konfliktu?
3. svetová populácia rastie najmä v chudobnej časti sveta, kde je problém s potravinami a životnou úrovňou. Viac ako 1 miliarda ľudí na svete žije v biede. Otázkou je, ako môžu byť uvedené do rovnováhy populačný rast a zdroje
4. demokratizácia – trend k demokracii by mal byť zárukou mieru medzi ľuďmi. Otázka – ako sa môže skutočná demokracia vytvárať z autoritatívnych režimov?
5. globálne dlhodobé perspektívy – mnoho politikov rozmýšľa iba po najbližšie volebné obdobie a krátkodobé udržanie sa pri moci. Otázka – ako sa môže politické rozhodovanie stať viac citlivým ku globálnym dlhodobým perspektívam života na zemi?
6. globalizácia informačných technológií – jednou z najmocnejších síl zmeny je dnes internet. Viac ako miliarda ľudí je už fakticky zosieťovaná. Otázka – ako môžu byť globalizácia a konvergencia IKT prospešná pre každého?
7. medzera medzi bohatými a chudobnými – v priebehu budúcich 25 rokov sa môže zvýšiť počet ľudí žijúcich z 1 – 2 dolárov denne  z 2 na 4 miliardy. Otázka – ako môže etická trhová ekonomika podporiť redukciu medzery medzi bohatými a chudobnými?
8. Zdravie – infekčné choroby sú príčinou asi 30 % úmrtí na svete. Za posledných 20 rokov bolo identifikovaných viac ako 30 nových vysoko infekčných chorôb. Pre mnohé nejestvujú žiadne lieky a liečba. Otázka – ako možno redukovať hrozbu nových a novoobjavujúcich sa chorôb a imúnnych mikroorganizmov?
9. kapacita pre rozhodovanie – vzrastajúca komplexnosť vyžaduje väčšiu mieru informovaného rozhodovania, efektívnu reakciu a rýchle výsledky. Otázka – ako sa môže zdokonaľovať kapacita pre rozhodovanie v nadväznosti na zmeny práce a inštitucionálne zmeny?
10. mier a konflikt n- otázka – ako môžu zdieľané hodnoty a nové bezpečnostné stratégie redukovať etnické konflikty, terorizmus a použitie zbraní hromadného ničenia?
11. Ženy – vzdelané ženy vychovávajú zdravšie deti, majú nižšie percento pôrodnosti a efektívnejšie prispievajú k pracovnej sile. Zlepšenie štatútu žien by mohlo byť najlepšou, efektívnou stratégiou, ktorá by reagovala na väčšinu ostatných globálnych výziev
12. transnacionálny zločin – organizovaný zločin sa stal globálnou štruktúrou. Nepozná hranice. Otázka – ako možno zabrániť organizovanému zločinu, aby sa stával silnejším a sofistikovanejším globálnym podnikom?
13. energia – svetová spotreba energie sa za posledných 20 rokov zvýšila o 50 % a do roku 2050 sa opäť zdvoj až strojnásobí. Otázka – ako možno bezpečne a efektívne uspokojiť rastúci dopyt po energii?
14. veda a technológia – otázka – ako sa môžu urýchliť vedecké a technologické objavy pre zdokonalenie ľudských podmienok?
15. globálna etika – otázka – ako môžu byť etické aspekty viac rutinne zahrnuté do globálneho rozhodovania?

 

Toto sú závery správy celosvetového projektu Milénium koordinovaného Americkou radou pre Univerzitu OSN. Na jej príprave sa podieľalo okolo 1800 osôb.

 podľa:

/Futurológ hlási: Raj nebude, Euroreport plus, júl – august 2006 str. 48 – 49. rozhovor s Ing. Ivanom Klincom/

 

Dôležité je sledovať najhorúcejšie problémy sveta, ktoré sú nastavené na dlhší časový horizont. Dnes sa robia rôzne scenáre v oblasti energetiky, lebo ropa sa raz vyčerpá, resp. jej cena vzrastie do nemilosrdných čísiel. Čo ju nahradí? Ropa je dnes zdrojom medzinárodného napätia a konfliktov, podobne ako voda. Vážny problém je terorizmus. Ako ohlas na to sa tvoria medzinárodné monitorovacie systémy, podobne ako sa monitorujú prírodné nebezpečia – cunami, uragány a pod.  Novou výzvou je, ako zabrániť hromadeniu a zneužívaniu informácií. Novou hrozbou sú elektronické zločiny. Naša spoločnosť by mala pracovať na variantných scenároch svojej budúcnosti. Dnes žijeme jedno scenárovo a to je nebezpečné. Treba pracovať na štúdiách budúcnosti Slovenska, lebo inak sa vytvárajú rôzne mýty a demagogické tvrdenia. Narastá neistota, čo je silný fenomén doby. Treba mať pripravené alternatívne riešenia pre svoju budúcnosť. Perspektívnymi oblasťami sú nanotechnológie, biotechnológie, klonovacie technológie, umelá inteligencia, singularita, osídľovanie vesmíru, predlžovanie dĺžky života človeka. Dnešný ekonomický rozvoj nie je zdravý – rastie skupina bohatých  a veľká a skupina ľudí má existenčné problémy. Tu treba hľadať istú zmierovaciu cestu, aby mal každý človek zabezpečené životné podmienky pre svoj život a mohol dôstojne žiť. Sme v etape civilizačnej transformácie od industriálnej spoločnosti k spoločnosti informačnej. Vstupujeme do sveta globálnej konkurencie, ktorá si vyžaduje investície do moderných technológií, vzdelania, zvyšovania produktivity, efektívnosti. Mali by sme sa pozerať na to, ako vyzerá a má vyzerať moderný kapitalizmus informačného veku a tomu prispôsobiť aj výchovu, vzdelávanie a politiku štátu.

Slovensko, ako malý štát umiestnený v stredoeurópskom kultúrnom a geopolitickom priestore musí mať tiež svoje futurologické preferencie vecí. K nim by malo patriť:

• demografický rozvoj / zvýšenie počtu obyvateľov je do budúcnosti dôležitou úlohou pre rodinnú politiku a výchovu. Európa je jediným kontinentom, kde počet obyvateľov klesá, preto je pre Slovensko silná rodinná politika výzvou. Na to, aby sa počet obyvateľov nášho štátu je potrebné, aby mala každá rodina v priemere najmenej 2,3 detí. Žiaľ, súčasná situácia nie je z tohto pohľadu prajná. Na Slovensku, ale aj v iných krajinách sa diskutuje o právach gayov, lesbičiek,  transvestitov, ale to sú podružné, bulvárne, halierové témy oproti téme – život a podpora zdravej rodiny. V tom je zvrátenosť a rozklad morálnych hodnôt dnešnej slovenskej spoločnosti. Strategickou témou je demografické prežitie slovenskej rodiny a hľadanie morálnej a ekonomickej rovnováhy života detí v rodinách. Klasická rodina je tou kľúčovou témou doby.
• Energetická samostatnosť a zabezpečenie je inou vážnou témou pre obsah vzdelávania. Štát a občania s ním sa musia snažiť zabezpečiť energetické zdroje pre svoj život a prácu.  A to nielen cestou dovozov energie, ale najmä jej šetrením, efektívnosťou využívania, tvorbou nových energetických zdrojov. Treba hľadať nové alternatívne zdroje energie a tam treba nasmerovať časť tvorivého potenciálu mladých ľudí, ktorým treba poskytnúť adekvátne vzdelanie a vytvoriť priestor na tvorivé hľadanie. Vírenie myšlienok.
• Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne je východiskovou bázou všetkých progresívnych cieľov ktorejkoľvek ekonomiky, Vzdelanie je strategickou surovinou doby a bez šedej kôry mozgovej našich ľudí by sme sa mohli vystaviť ne bezpečiu úpadku. Preto musí byť kvalitné vzdelanie základom, hlavnou surovinou, na ktorej sa bude rozvíjať slovenská spoločnosť.
• Rozvoj duchovného a kultúrneho potenciálu je spojený s budovaním sveta postaveného na silných mravných hodnotách. Štát a občan nemôže žiť a stavať na bulváre a holých zadkoch.
• Istota zdravého národného života je spojená s upevnením vlastnej identity a pestovaním národnej kultúry. To je totiž hlavný a určujúci PIN kód doby, ktorú žijeme. V tejto oblasti máme v posledných 18 rokoch najväčší zmätok a je čas na poupratovanie.
• Dobrý imidž a medzinárodné postavenie, zdravá ekonomika a diplomacia sú zárukou silného medzinárodného postavenia Slovenska.
• Naši žiaci potrebujú poznať kľúčové témy zdravého a perspektívneho rozvoja spoločnosti, v ktorej po svojom štúdiu preberú rozhodujúce pozície. Ak by sme ich to nenaučili, môžeme sa rozlúčiť so svojou budúcnosťou. Svet žije v permanentnom napätí a hrozbách. Slovensko a Slováci nie sú výnimočným ostrovom pokoja. Sme súčasť európskej civilizácie v dobrom i zlom.

  

Škola je inštitúcia, ktorá , ak dobre funguje, musí reagovať na všetko, čo dieťa ako žiak potrebuje, čo ho ohrozuje, čo mu treba. V obsahu vzdelávania aj vo výchovnej práci.

Snahou tvorcov povinného obsahu je poskytnúť žiakom cez jednotlivé predmety, či skupiny predmetov nazývané oblasti taký vedomostný potenciál, ktorý im zabezpečí základ pre ich ďalšie vzdelávanie i uplatnenie sa na trhu práce, ale im umožní aj život v spoločnosti. Okrem toho, má každá škola zvyčajne istú slobodu v tom, aby svojim žiakom poskytla ďalšie špecifické informácie, vedomosti,  ktoré vyplývajú z osobitosti regiónu, kde sa škola nachádza.

Úlohou a cieľom reforiem kdekoľvek na svete a samozrejme aj u nás je reagovať na kľúčové problémy systému . Znamená to, že aj dlho diskutovaná téma zásadných systémových zmien, ktoré treba u nás uskutočniť, aby školstvo, výchova a vzdelávanie boli efektívnou bázou pre prípravu mladých ľudí na svoj osobnostný rozvoj a kariéru , musí byť odstránenie problémov, ktoré toto brzdia, či znemožňujú. Ambíciou nášho školského systému / a každého dobre vedeného školského systému / je priblížiť sa svojou kvalitou tým najlepším školským systémom na svete   

Ľubomír Pajtinka

 

Reformy v oblasti výchovy a vzdelávania

Svet má jednu istotu. Od čias, čo je ľudstvo ľudstvom, existujú školy a nebudem ďaleko od pravdy, ak povieme, že čo bude svet svetom školy tu budú s ním. Ľudia už v staroveku pochopili, že jednou zo životných potrieb je učiť sa, osvojiť si hlavne v detstve a mladosti čo najviac z poznania sveta. Aby mal potom človek po celý svoj život na čom stavať a ďalej sa zdokonaľovať. Tak, ako sa vyvíja ľudské poznanie a naša skúsenosť, tak sa musí zákonite vyvíjať aj obsah, ale i metódy a formy práce školy. V jednotlivých krajinách v istých časových intervaloch prehodnocujú obsah vzdelávania a nastavujú fungovanie školského systému v súlade s  najnovšími trendmi. Zvyčajne sa to nazýva reformou školstva, ktorá sa definuje, ako zásadná zmena systému s cieľom dosiahnutia zásadne efektívnejšieho a kvalitnejšieho výkonu, ako pred jej začiatkom.

 

V škole sa kladie základ budúcich úspechov

Cieľom práce školy je vychovať múdreho, dobrého a zdravého človeka. Na to musí byť použitý všetok ľudský, materiálny organizačný, finančný i technický potenciál, ktorý má škola a jej učitelia k dispozícii. Aká je naša škola? Darí sa jej pripravovať toho múdreho, dobrého a zdravého človeka? Využíva všetok potenciál na tieto činnosti? Je dobre finančne, materiálne a personálne zabezpečená? Ako ukazujú medzinárodné porovnania kvality vzdelávacích systémov a medzinárodné indikátory kvality vzdelávacích systémov, žiaľ, nie. Naša škola v posledných rokoch klesla zo špičky, kam slovenské školstvo v minulosti patrilo do priemeru a pri poslednom meraní PISA 2006 dokonca vo všetkých parametroch do svetového podpriemeru. Je to vizitka práce minulých ministrov školstva, ale aj istého nezáujmu spoločnosti o otázky kvality práce školstva. To je mimoriadne alarmujúce zistenie. Lebo, zatiaľ čo sme do centra svojej pozornosti v posledných rokoch posunuli peniaze, majetky, privatizácie, biznis, zabudli sme na deti a kvalitu vzdelávania. Vo svojej štátnej politike a často i v rodinnom prostredí. Na deti nemáme čas, deti, to je podobne, ako školstvo  oblasť spotreby, oblasť ktorá nám odčerpáva prostriedky a nenosí peniaze. Pre múdre vlády i rodiny sú však deti oblasťou investovania, oblasťou, na ktorú sú mimoriadne citlivé. Dobre vzdelané, teda i múdre, zdravé a dobre vychované dieťa je základom pre úspech spoločnosti. Hovorí sa, že školstvo je najvýznamnejší výrobný rezort. Napriek tomu, že  v školách sa nestavajú domy, nevyrábajú autá, neskladajú počítače. V škole sa však kladie ten vzdelanostný a osobnostný potenciál na základe ktorého sa u človeka rozvíjajú všetky kompetencie, aby tieto činnosti raz dokázal vykonávať. V škole sa kladú základy budúcich úspechov človeka a samozrejme i úspechu spoločnosti, rodiny, štátu.

 

Reforma začala

Prebiehajúci školský rok je rokom, kedy sa spúšťa proces prestavby školy. Tá je nasmerovaná na zmenu obsahu vzdelávania, zmenu metód, foriem a štýlu práce školy, na zmenu atmosféry vzdelávacieho a výchovného prostredia, na posilnenie kvality učiteľskej práce, zmenu kvality prípravy a ďalšieho vzdelávania učiteľov, zlepšenie materiálneho a technického vybavenia škôl. Na zmenu v efektívnosti práce školy a mala by priniesť aj väčšiu radosť z učenia sa žiakom, na zmysluplnosť učenia sa novým veciam. To v praktickej rovine okrem iného znamená, že školy a učitelia musia preniesť svoju pozornosť od tém, či je žiak prezutý v správnych papučiach, či je urobený správny zápis v triednej knihe, či sú správne vyčiarknuté voľné políčka na vysvedčení, či sa dozor prechádzal po chodbe so žiakmi alebo nie, či má žiak úbor správnej farby na telocviku k témam skutočne pedagogickým. Treba zdôrazniť, že ide o proces, nejde o jednorazovú aktivitu. Novou témou reformy je totiž pripraviť školy na permanentný proces seba zdokonaľovania sa. A zmenu. V rámci tohto procesu sa stáva dôležitým prvkom meranie kvality školy. Na to slúži meranie kvality žiakov na konci základnej školy a na konci štúdia strednej školy /maturita/. Do budúcnosti sa ráta so zavedením merania aj v 4. ročníku základnej školy. Práve pre zvýšený význam a zmysel priebežných meraní na základe ktorých bude potrebné stanovovať opatrenia na zlepšovanie výchovno – vzdelávacích výsledkov bol vytvorený nový Ústav certifikovaných meraní. Ide o inštitúciu, ktorá bude objektivizovať merania a navrhovať úpravy nielen v oblasti obsahu vzdelávania, ale aj práce školy, učiteľov, možno aj riadenia školstva. Podobné inštitúcie sú dnes bežnou súčasťou kvalitných školských systémov vo svete.

V centre musí byť aj efektívnosť

Odborníci prirovnávajú učenie sa žiaka v našich zemepisných šírkach k stredne ťažkej až ťažkej práci dospelého človeka. Keď sme porovnali dĺžku času a počty hodín ktoré sedí žiak v školských laviciach u nás a vo Fínsku, kde majú podľa PISA v súčasnosti najefektívnejší školský systém, zistili sme alarmujúci údaj. Zatiaľ čo vo Fínsku sedia v školských laviciach vo veku od 7 do 14 rokov  5 523 hodín, na Slovensku máme za to isté obdobie žiaka v škole viac ako 7 095 hodín. Vzdelávame žiaka o vyše 1500 hodín dlhšie a jeho výsledky sú podpriemerné, zatiaľ čo Fíni ho majú skoro o dva roky v školských laviciach kratšie a sú na špičke vzdelávacej moderny. To hovorí za všetko. Reforma školstva je aj o týchto otázkach. Samozrejme, je aj o učiteľoch a veľmi silne o učiteľoch, o ich kvalite, materiálnom a technickom zabezpečení finančnom ohodnotení, spoločenskej prestíži, ale aj o novej atmosfére práce školy, tvorivo – humanistickej filozofii .  Vo Fínsku je učiteľská profesia druhou najprestížnejšou a to napriek tomu, že nie je platená najlepšie. Na jedno miesto na  školách, kde pripravujú učiteľov sa hlási sedem študentov. Naše pedagogické fakulty dnes ledva naplnia počty avizovaných študentov, ktorých môžu prijať.

Dobrá škola – dobrí učitelia a veľa trpezlivosti

Keď sme sa pýtali Fínov, ako sa im podarilo dosiahnuť takú vysokú kvalitu školstva povedali, že jestvujú tri dôvody prečo majú dobré školstvo: Po prvé – učitelia, po druhé – učitelia a po tretie, tiež učitelia. A dodali – prestavbu sme začali v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Vyžadovalo to najmä veľa, veľa trpezlivosti.

Na Slovensku sa nám v oblasti práce učiteľa podarilo za posledné dve desaťročia urobiť niekoľko závažných chýb.

V prvom rade sa dosiahlo, že profesia učiteľa je finančne  výrazne poddimenzovaná a spoločensky nedocenená, čím sa dosiahol efekt, že zo školstva odišlo odhadom 35 až 40 tisíc kvalitných pedagógov. V polovici deväťdesiatych rokov sme zrušili Okresné pedagogické strediská a Krajské pedagogické ústavy a namiesto nich vytvorili štyri Metodicko pedagogické centrá, ktoré mali zabezpečiť komplexné ďalšie vzdelávanie učiteľov. Žiaľ, rozbili sme dobre fungujúci systém a nahradili sme ho málo funkčným modelom, ktorý na dôvažok bol poddimenzovaný počtom odborných zamestnancov na celoživotné vzdelávanie učiteľov. V tom istom čase sa na Ministerstve školstva zrušil útvar, ktorý mal na starosti sledovanie stavu učiteľstva na Slovensku. Znamená to, že  nikto nesledoval, aká je sociálna, materiálna a odborná situácia učiteľov, aký je ich morálny stav, aké sú kľúčové problémy, ktoré ovplyvňujú kvalitu ich práce.

Škola musí aj vychovávať        

Prednedávnom v ktoromsi médiu bežala diskusia o tom, či majú byť v spoločnosti platení lepšie policajti, alebo učitelia. Diskusia však bežala len o výške platov. Paradoxne má však táto téma aj iný rozmer.  Učitelia a policajti sú naozaj spojenými nádobami. V múdrych štátoch totiž vedia, že čím dáte človeku lepšie vzdelanie a výchovu, tým máte menej problémov s jeho kriminalitou. Veď aj slovenské štatistiky jasne odhaľujú, že najvyššia miera kriminality je u ľudí s najslabším vzdelanostným základom. Nuž teda, ak chceme mať lepšiu spoločnosť, menej zločinu a kriminality, potom musíme mať lepšie školstvo. A dá sa to povedať aj inak, čím budeme lepšie platiť učiteľov a požadovať od nich najvyššiu kvalitu, tým budeme potrebovať menej policajtov. A budeme to mať i lacnejšie. Veď zatiaľ čo ročný pobyt jedného väzňa v nápravno výchovnom zariadení štát vyjde na vyše11 617 euro /350 tisíc korún/, normatív na jedného žiaka strednej odbornej školy štát vyjde pri súčasnej ekonomickej podvýžive školstva od 1290 do 2380 euro / 38 862 – 71 699 korún/. Jasne sa ukazuje, že ak budeme viac investovať do vzdelania, bude to i efektívnejšie. A investície treba aj do výchovy, do mimoškolských, či mimo vyučovacích aktivít detí. V nedávnej minulosti sa začal uplatňovať čudný model financovania tzv. vzdelávacích poukazov. Teda krúžkov a popoludňajších aktivít. Na jedného žiaka je vyčlenených mesačne 2, 65 eura, teda 80 korún, čo ročne predstavuje 26, 55 euro/ 800 korún/. Je preto celkom logické, že školské areály počas prázdnin, ale aj popoludní  počas roka , či cez víkendy zívajú prázdnotou. V tomto školskom roku budú školy prázdne 173 dní. Pritom by mohli byť centrami pre prácu s deťmi a mládežou najmä počas voľných dní. O to viac mladých nájdete túlať sa s partiami po uliciach, krčmách, baroch. Škoda, lebo ako sa žartom hovorí, zatiaľ čo chyby lekárov ležia zvyčajne dva metre pod zemou / a preto si lekári dávajú veľký pozor na to, aby neurobili chybu/, chyby našej výchovy chodia denne po našich uliciach.

 

Duchovná obroda spoločnosti

Výchovná činnosť školy má svoje slabé miesta aj v budovaní hodnotového sveta dnešných mladých ľudí. Z nášho bežného rebríčka, ale aj z médií sa v tichosti vytratili pojmy čestnosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, priateľstvo, láska… Akoby nikdy neboli na Zemi. Ale vytratili sa aj ďalšie, nemenej dôležité hodnoty, vzťah k rodičom, vzťah k hodnotám, kultúre, vzťah k národu, štátu… Zrazu zisťujeme, že založiť samostatný štát bolo síce významnou vecou, ale nemenej dôležitou je jeho uchovanie, budovanie, rozvoj. Dnešná generácia mladých ľudí dostávala síce v posledných rokoch v školách výchovu k európanstvu, ale zabudli sme jej dávať vlastenectvo, dostávala síce výchovu k ľudským právam, ale zabúdame ju vychovávať k občianskym povinnostiam.

Reforma školstva mala a má v každej krajine, kde sa s ňou začalo svojich stúpencov i odporcov. Je to celkom prirodzené. Dôležité je, aby realizované kroky mali svoju logiku, nadväznosť a jasne definované spätné väzby. V súčasnosti nastáva etapa, kedy je možné začať systémovo zakomponovávať do zmien aj niektoré dobré programy na ktorých v minulosti pracovali skupinky a organizácie, ktorým záležalo a záleží na dobrom slovenskom školstve. Máme na mysli napríklad projekty  Schola ludus, Škola, ktorej to myslí, Centrá odborného vzdelávania a podobne.

Ukazuje sa, že kvalitné vzdelanie je najlepším liekom pre človeka i ľudstvo na globalizačné výzvy 21. storočia, ale aj súčasnú hospodársku krízu.  Znalostná ekonomika nie je prázdnym heslo, ale stále naliehavejšou témou doby.        

Ak sa chceme  vrátiť do európskej pedagogickej špičky, musíme sa pripraviť na dlhý proces, musíme pracovať profesionálne, s tým, že škola a učiteľ musia mať inú spoločenskú prioritu, ako v posledných rokoch. A potom, budeme potrebovať veľa, veľa trpezlivosti. Napokon aj to je kompetencia, ktorú musíme učiť nielen žiakov, ale aj nás dospelých. Je to nevyhnutné, lebo, ako povedal už dávno Franklin, investície do poznania prinášajú najvyšší úrok.

 

Nové veci sú často vecou odvahy, ale aj dobrej vôle.

Zatiaľ čo  vedeckí pracovníci z rôznych ústavov, či ministerskí úradníci neustále zdôrazňujú, že treba merať kvalitu škôl, k tomu, aby sa veci pohli aj bez  povelu zhora sa odvažuje málokto. V istom moravskom meste si už v roku 2005  miestny primátor zavolal jedného odborníka na pedagogiku a dobré riadenie škôl a riaditeľov základných škôl v ich mestečku a začali premýšľať nad kritériami, podľa ktorých by bolo možné definovať výsledky a prácu školy ako výbornú, tvorivú a progresívnu. Myšlienka vznikla z faktu, že školy nepracujú rovnako kvalitne a preto sa to musí odraziť aj v ich financovaní a podpore i ocenení tých, ktorí si to naozaj zaslúžia.

Všetko sa vraj začalo celkom náhodou. Vedenie magistrátu sa rozhodlo zapojiť do programu Zdravé mesto a primátor požiadal miestne občianske združenie, aby pomohlo napísať projekt. Ako hlavný cieľ projektu bolo vytýčené presadiť, aby školy prešli systémovými zmenami v súlade s najnovšími trendmi vo svete. Zmeniť bolo treba predovšetkým vzťah medzi učiteľmi a žiakmi. Problémom bolo , že ich učitelia nebrali ako partnerov, zosmiešňovali ich, nedovolili im hovoriť do chodu školy, nikto nebol  zvedavý na to, ako sa im v škole páči, nikto sa ich nepýtal, či je vyučovanie zaujímavé, pútavé, tvorivé. Zmeniť sa mal aj vzťah mesta a škôl. Nejde totiž len o to, koľko škola ušetrí za vykurovanie, ani o to, koľko detí sa dostane do gymnázií a aké majú známky. Radnica chcela o svojich vzdelávacích inštitúciách vedieť oveľa viac.

Mesto oslovilo známeho odborníka profesora Karla Rýdla, ktorý sa dlhodobo venoval téme hodnotenia kvality škôl vo svete. Tento spolu s riaditeľmi škôl zostavil zhruba dvadsať kritérií, ku ktorým majú školy smerovať a ktoré možno preukázateľne merať.

Kľúčovou osobou týchto procesov sú riaditelia škôl. Ich školy sa hodnotili podľa toho, či majú svoju víziu, plán ďalšieho rozvoja, či sa učitelia vzdelávajú, ako dokážu popísať svoje úspechy vo výročnej správe, na internete. Jeho úlohou je taktiež zabezpečiť finančné prostriedky, písanie projektov, získavanie grantov. Práve tomuto kritériu sa riaditelia bránili najviac. Odmietali brať túto úlohu na seba, ako jediných zodpovedných. Hovorili, že nevedia písať projekty a hlavne tvrdili, že peniaze im má dať štát a zriaďovateľ. Argumentovali, že oni tu predsa nie sú na to, aby sa niekde doprosovali. Riaditelia napokon na toto kritérium pristúpili, keď si zvyčajne povedali, že je iba jedným z mnohých a ak ho nesplnia, nič hrozného sa nestane. Neuvedomovali si, že práve bez splnenia tohto kritéria bude škola len ťažko prosperovať. Školy boli hodnotené aj podľa toho, ako dokážu hospodáriť s peniazmi od štátu a mesta.

Žiakov a rodičov najviac zaujímala klíma v školách. Teda, aké vzťahy v nich vládnu a ako dobre dokážu učitelia učiť. Hodnotiť sa napríklad začala aj spokojnosť detí. Profesor Rýdl si spomína, že keď sa riaditeľov pýtali, či sú ich žiaci v školách spokojní, všetci tvrdili, že áno. Väčšinou však hovorili len o svojich dojmoch alebo želaniach. Pri meraniach tejto položky však treba povedať aj fakty a argumenty. Spokojnosť detí sa dá totiž zisťovať nielen dotazníkmi, rozhovormi alebo obrázkami na túto tému. Hovorí o tom napríklad aj to, či chodia na nepovinné hodiny, alebo, či majú priestor na to, aby si mohli sami vymýšľať veci, ktoré by chceli s učiteľmi nad rámec povinného programu robiť. Je napríklad úžasné, ak prídu žiaci za riaditeľom s tým, že by chceli ísť počas víkendu na výlet a on im povie – nie je problém, vyberte si učiteľa, preštudujte cestovný poriadok, trasu, pamiatky, ktoré chcete navštíviť a môžete vyraziť.

To, ako dokáže učiteľ učiť sa nedá odpozorovať a zistiť zo známok v učiteľskom zápisníku, či žiackej knižke, ani z úspechu detí pri prijímacích pohovoroch na stredné školy. Kľúčové je, či dokáže deťom vytvoriť taký priestor a podmienky, aby sa každé z nich mohlo učiť tak, ako mu to vyhovuje. O tom, že sa klíma v škole zlepšila hovorí  napríkladaj to, že ubudne porušení školského poriadku a rôznych priestupkov. Práve takéto kľúčové veci sú mimo dosahu zriaďovateľa, starostu, primátora, poslancov. Hodnotiť to môže snáď len školská inšpekcia.

Primátor spomínaného mesta uzatvoril s riaditeľmi škôl gentlemanskú dohodu – sami si určite kritériá a sami si ich vyhodnoťte, ako sa vám ich darí plniť. Nás bude zaujímať len vaše seba hodnotenie.

Dobrá škola robí aj niečo navyše, ako len to, že dobre učí. Okrem iného napríklad ponúka záujmové krúžky a činnosti, do ktorých sa môžu zapojiť všetky deti, aj tie, ktoré majú nejaké hendikepy a obmedzenia.

Zdesenie, nedôvera, nevraživosť. To boli prvé reakcie škôl a učiteľov na túto myšlienku mesta. Školy a učitelia reagovali najskôr revolučne, bojovo, s odporom. Báli sa, že ich chce mesto kontrolovať, komandovať a pridávať ďalšiu prácu. Pomaly, ako sa veci objasňovali, ako sa o nich začalo diskutovať, ako ich podporovali aj rodičia a keď si ich najmä skúsenejší učitelia začali premietať do reálnych aktivít zistili, že to vlastne nie je až taký zlý nápad a že sa to dá zvládnuť a môže to pomôcť kvalite vzdelávania v meste. Primátor zdôraznil, že dôležité bolo nechať rozhodovať o kritériách školy, riaditeľov a učiteľov. Ak by to urobilo mesto, resp. úradníci, stretlo by sa to s odporom, alebo by to bolo považované za nátlak. Úspech prinášalo to, že ich mohli vytvárať sami , vyjadrovať sa k nim. Mesto, ako zriaďovateľ má samozrejme právo vyjadrovať sa k práci svojich škôl a školských zariadení, veď sa spolupodieľa na ich financovaní, opravách budov, podpore, hovorí do výberových konaní na riaditeľov.

Podobne sa postupovalo pred časom aj v Škótsku, kde celoštátne kritériá na posudzovanie kvality škôl  nevznikali vo výskumných ústavoch a v úradníckych kanceláriách, ale na ich príprave sa podieľali nielen riaditelia škôl, ale tiež rodičia a žiaci. V spomínanom moravskom meste radnica povedala: „ Nie sme tí múdri, naopak sme tí najhlúpejší. Sme len radnica, ktorá chce, aby sa deťom v škole dobre učilo. Preto sme oslovili riaditeľov – vy ste tí kľúčoví odborníci, povedzte nám, podľa akých a ktorých kritérií vás máme hodnotiť.“ Škola, ktorá náročnejším kritériám vyhovie bude dostávať na žiaka o 200 korún viac. Jednotlivé čiastky budú tiež závisieť od toho, či je prevádzka školskej budovy drahšia alebo lacnejšia.

Zriaďovatelia by mali všade vyvíjať úsilie, ktoré by za normálnych okolností malo nájsť podporu aj u samotných riaditeľov, učiteľov i rodičov, aby mali stále lepšie školstvo. Dobré výsledky škôl nájdu iste odozvu aj u poslancov pri prerokovávaní rozpočtu a podpore projektov a potrieb škôl. Nemožno totiž čakať, že slabé výsledky školstva vyvolajú dobrú vôľu tých, ktorí rozhodujú o peniazoch. Pre každého riaditeľa školy je jasné, že vyššia kvalita práce školy je otázkou práce s pedagogickým zborom, schopnosť presvedčiť kolegov o možnostiach novej kvality ich práce, ktorá v konečnom dôsledku prinesie vyššiu spokojnosť aj im samotným. Pravdaže, človek je od prírody tvor pohodlný a u niektorých učiteľov je to bolestivý proces. Ale iná možnosť nejestvuje – spokojné, lepšie vzdelané, aktívne , dobré a vychované dieťa je výsledkom tvrdej pedagogickej práce.

Dnešným problémom miest a obcí je, že klesá populačná krivka a to vyvoláva tlak na matematické prepočty – menej žiakov – treba menej učiteľov a menej peňazí. V múdrych štátoch  a v múdrych obciach a mestách sa vzdelávacie a kultivačné inštitúcie nerušia. Hľadá sa cesta, ako využiť voľné priestory a odborníkov na vzdelávanie pre nové kultivačné aktivity Hovoria – treba viac vzdelávania, viac poradenstva, tréningov, cvičení, nadobúdanie nových kompetencií. A objavuje sa ešte jeden nový moment – škola prestáva byť vnímaná len ako inštitúcia pre deti, ale je to priestor, kde sa dá integrovať miestna komunita cez využívanie školských ihrísk, telocvične, knižníc, počítačových učební, stravovacích kapacít.  Slovensko má stále veľký deficit aktivít na poli výchovy a poradenstva – pre rodiny, žiakov, ale aj iné skupiny obyvateľov, ktoré možno umiestniť do školského prostredia.

Ak zriaďovateľ  vyhlási, že klesá počet žiakov a bude treba v meste zatvoriť ďalšiu školu, vyvolá to jediné – zhoršenie atmosféry, zákulisné tlaky, podrazy,  zvyšovanie napätia. Platí všeobecná zásada, že o atmosfére miesta sídla školy rozhoduje aj škola sama. Berme ju, ako partnera v múdrych veciach, ktoré pomáhajú kvalite života miest a obcí.

 

12 posolstiev reformy školstva 

• Vzdelávanie a výchova sú najefektívnejšou investíciou spoločnosti a jednotlivca
• Kto chce byť úspešný, musí sa celoživotne vzdelávať
• Kto túži po vzdelaní a vedomostiach, musí sa chcieť učiť a pre učenie obetovať sily a svoj čas
• Vzdelanie môže byť zaujímavá, a často i zábavná činnosť
• Učiteľ spravidla nie je našim nepriateľom a súperom, ale sprievodca svetom vedomostí a poznania
• Škola musí svojim žiakom poskytovať zmysluplné vedomosti, zručnosti a kompetencie
• Ak si nebudeme vážiť školu, učiteľov, vedomosti, nebudeme si vážiť ani seba
• Vedomosti, zručnosti, kompetencie sú strategickou surovinou doby
• Rodina a škola sú partneri, ktorým záleží na dobrom vzdelaní detí. Pre každé dieťa jestvuje efektívna vzdelávacia cesta
• Učiteľ musí učiť zmysluplné veci, musí dokázať vysvetliť a zdôvodniť, kde a ako je možné novú informáciu, či poznatok využiť v praxi
• Metódy práce učiteľa musia byť prispôsobené potrebám žiaka, jeho vekovým a zdravotným predpokladom a cieľu dosiahnutia čo najefektívnejších výsledkov
• Dobré a úspešné školstvo je základom úspešných národov a štátov. Každý, kto sa zrieka možnosti získať dobré vzdelanie sa sám vystavuje nebezpečiu biedy, chudoby, a neúspechu.

 

Priority novej školy

1.  priorita: žiak má právo na kvalitného učiteľa a vzdelanie. Už na začiatku vzdelávacej cesty treba naučiť žiakov učiť sa.
2. priorita: učiteľ musí dokázať žiakovi vysvetliť praktické využitie poznatku a informácie, ktorú ho učí. Cieľom vzdelávania je nadobudnutie kompetencií pre osobnostný rozvoj a kariéru človeka
3. priorita: budovanie novej atmosféry v triede a škole, budovanie modelu priateľskej školy / koniec okrikovania žiakov a direktívneho vedenia vyučovania/
4. priorita: žiak musí látke porozumieť a učiteľ musí dokázať látku vysvetliť tak, aby sa táto zásada naplnila
5. priorita: učiteľ musí mať k dispozícii širokú škálu podporných didaktických prostriedkov, aby dokázal vyučovať efektívne
6. priorita: škola musí mať pre žiakov pripravené ďalšie rozvojové a kultivačné programy
7. priorita: všetci žiaci sa nebudú učiť všetko. Časť obsahu bude spoločným základom, druhá časť bude mať profilačný charakter
8. priorita: zmena priorít v metódach vyučovania – do popredia pôjdu –kritické myslenie, analytické myslenie, riešenie projektov, konštruktivizmus, tvorivé riešenie problémov
9. priorita: obsah sa musí permanentne inovovať podľa nových výsledkov vo vede a výskume, s tým musí byť spojená nová kvalita vzdelávania učiteľov
10. priorita: nový motivačný model hodnotenia práce žiaka a klasifikácie
11. priorita: posilnenie individuálneho prístupu učiteľa k žiakovi /zníženie počtu žiakov v triedach/. Učiteľ musí s odborníkmi dokázať analyzovať, prečo žiak zlyháva a dokázať pripraviť program nápravy
12. priorita: nová stratégia motivácie žiakov učiť sa a vážiť si vzdelanie a vedomosti
13. priorita: nová úroveň spolupráce učiteľov a rodičov, spoločné hľadanie riešení problémov dieťaťa, hľadanie kariérnej a vzdelávacej cesty
14. priorita: zmena vzťahov vo vnútri pedagogických kolektívov, v manažovaní výchovno-vyučovacieho procesu, prijať etický kódex učiteľa
15. priorita: motivačné hodnotenie práce učiteľa a posilnenie jeho sociálneho statusu v spoločnosti

 

Podporné prostriedky:

• nový model kariérneho rastu učiteľa postavený na raste jeho kvality
• nové učebnice, podporné didaktické prostriedky
• nový model využívania IT vo vzdelávaní a zefektívňovaní vyučovania
• možnosť využitia zdrojov EU na hľadanie nových, inovatívnych procesov učenia
• vytvorenie priestoru na experimenty a hľadanie nových ciest vzdelávania
• analýza zlyhávania slovenských žiakov v PISA a návrhy na zmeny
• reforma prípravy budúcich pedagógov na vysokých a stredných  školách

 

Ako dosiahnuť, aby sa učitelia a ich metódy práce v škole zmenili? To je kľúčová otázka reformy školstva popri zmene obsahu a nových cieľoch vzdelávania

 

a/ všetci riaditelia a  učitelia musia prejsť postupne preškolením na nový obsah vzdelávania

b/ učitelia a školy musia dostať novú výbavu a kompetencie v ovládaní IT a ich využívaní v praxi

c/ učiteľ musí dostať informácie o novom modeli svojho kariérneho rastu a možnostiach jeho využívania

d/ všetci učitelia musia prejsť preškolením na nové metódy vyučovania a nový štýl učenia

e/ pre učiteľov treba pripraviť v elektronickej ale aj printovej podobe metodické pomôcky, príručky, námety na to, ako učiť ľahšie a kvalitnejšie, učitelia musia dostať informácie o tom, ako analyzovať zlyhávanie žiaka vo vzdelávacom procese

f/ školy musia vypracovať nové školské  pracovné poriadky svojich zariadení, kde budú zakomponované nové princípy atmosféry školy

g/ učiteľom sa musí vytvoriť priestor na experimentovanie, hľadanie nových efektívnejších spôsobov vyučovania, musí sa im to oplatiť a musia mať priestor na prezentáciu svojich riešení

 

Aká by mala byť škola 21. Storočia?

 „Éra zlatokopov končí, prichádza doba mozgov“ – aj takto hodnotia súčasní renomovaní prognostici víziu Slovenska i Európy. Kľúčové smerovanie má v centre hodnotového sveta budúcnosti vzdelanie a výchovu spolu s etickou dimenziou bytia.

Slovensko sa pomerne málo venuje prognostike svojho vývoja /napríklad vo Fínsku pracuje na vízii krajiny na najbližších 20 – 30 rokov okolo 900 vyškolených odborníkov – futurológov, u nás ich počet možno spočítať na prstoch jednej ruky/. Na Slovensku nemáme v súčasnosti žiadnu inštitúciu, ktorá by sa venovala strategickému plánovaniu svojej budúcnosti. Prirodzene, v školstve je obdobná situácia. Vážnou témou však je, že škola má pripravovať svojho absolventa na život a prácu v budúcnosti- teda o desať – dvadsať rokov. Tomu by mala za normálnych okolností prispôsobovať obsah vzdelávania, jednotlivé predmety, mala by tomu prispôsobovať svoje priority, materiálne a technické didaktické prostriedky, celú svoju duchovnú dimenziu i atmosféru práce. Žiaľ, v drvivej väčšine prípadov naša škola pracuje s prípravou žiaka pre prítomnosť a neraz jej absolventi majú informácie, kompetencie, poznatky, ktoré už dávno zastarali, alebo veľmi rýchlo strácajú na aktuálnosti. Výsledkom je, že drvivá väčšina absolventov slovenských škôl si nenachádza uplatnenie na trhu práce, končí v radoch nezamestnaných, v lepšom prípade medzi tými, ktorí sa rekvalifikujú na tie kompetencie, ktoré požaduje aktuálny trh práce. To nie je priaznivá situácia.

V krajinách sveta, kde sa zodpovedne prihliada na budúcnosť sa systematicky investuje do vedy a vzdelania. To sú totiž kľúčové elementy budúcej a trvalej prosperity. U nás sa investuje predovšetkým do investorov,a posilnenia výroby, teda do prítomných nástrojov ekonomiky a ekonomického rastu. Investície tohto druhu však majú tendenciu veľmi rýchlo – v priebehu 5 až desať rokov vyčerpať svoju silu a bez vzdelanej populácie a vedeckého výskumu sa vývoj spomalí a zastaví. A je tu ešte jeden nový faktor – v najbližších desaťročiach bude jedným z dominantných trendov obnova lokálnej ekonomiky, kým počas posledných 20 rokov bola dominantná globalizácia. Globálna štruktúra narazila v roku 2008 na limity, nemá už kam expandovať. Ale lokálna ekonomika, keďže bola doteraz nerovným hráčom, je zdevastovaná. Bude sa musieť obnovovať. Mnohí zodpovední sú mysľou pred 10 alebo 20 rokmi.

O čom hovoria svetové prognózy na najbližšie roky? Uvádzajú, že sa skončil industriálny systém. Nehmotná ekonomika nahrádza a dopĺňa hmotnú. To znamená, že ťahúňom by mala byť v najbližších rokoch veda a vzdelávanie. Motorom už nie je priemysel. Nehmotná ekonomika totiž dokáže vyprodukovať väčšie bohatstvo ako hmotná. Napríklad výroba softvéru alebo sociálne siete ako Facebook či Google. Zároveň by mala byť kľúčovým prvkom ekonomického systému etika. Dnešný neetický systém by sa mal transformovať na etický.

Slovenský futurológ Ing. Ivan Klinec hovorí, že keď si zoberieme históriu, zistíme, že poznáme obdobie zlatokopov v Spojených štátoch, ktoré si pamätáme z kovbojok – vtedy si mohol človek zarobiť tak, že si vykopal zlato. Napriek tomu veľká časť zlatokopov získala bohatstvo aj tým, že okradla druhého a zabila ho. Obdobie zlatokopectva potom skončilo, zostalo už len v kovbojkách a prišla éra vynálezcov a podnikateľov, ako boli Edison či Ford. Vytvorili zázrak, na ktorom bola postavená ekonomika, automobilový priemysel či finančníctvo. A tu to bude takisto. Éra zlatokopectva na Slovensku končí. Celosvetovo éra zlatokopectva končí. Pretože, keď sa zrútil komunistický blok, na celom svete sa dalo ľahko a veľmi zbohatnúť. Bolo to spojené aj s globalizáciou, a to všetko dnes končí a prichádza éra mozgov. Tie budú ťahať ekonomiku tak, ako to robili Ford a Edison. A vlastne sa to už aj deje, príkladom sú Steve Jobs či Bill Gates.

Aké scenáre budúcnosti čakajú Slovensko o 30 rokov? Ing. Klinec hovorí: „Scenáre sú rôzne, vytvoril som štyri. Najpozitívnejší hovorí o tom, že Slovensko by sa malo za 30 rokov adaptovať na podmienky civilizácie tretej vlny, čo je informačná spoločnosť. Teda prvá liga krajín, ktoré sú vybavené informačnou technológiou. Slovensko v súčasnosti patrí medzi druhú vlnu, kde sú aj štáty ako napríklad Grécko, Portugalsko, Španielsko či Taliansko, ktoré majú problémy. Stratégiou Slovenska by tak malo byť to, ako sa adaptovať z krajiny druhej vlny na krajinu tretej krajiny. A to je jednoznačne spojené so zmenou priorít štátu. Musia sa nimi stať veda, vzdelávanie, výskum a vývoj, do ktorých by sa mali investovať prostriedky. Zároveň sa musí zmodernizovať veda a vzdelávanie do podoby, aká je vo vyspelých krajinách.“

Čo z toho vyplýva pre oblasť školskej politiky, pre prácu škôl, učiteľov, ale aj samosprávy, rodičov? Predovšetkým fakt, že treba o téme budúcnosti široko diskutovať a premýšľať. A následne zakomponovávať progresívne trendy do centrálnych a miestnych politík, do politík a stratégií rozvoja škôl, ovplyvňovania obsahu vzdelávania. Do týchto procesov musia vstupovať najmä rodičia a žiaci, ako tí, ktorí si „objednávajú“ kvalitné vzdelávacie služby. Mali by presadzovať svoje záujmy a potreby cez samosprávne orgány i cez osobné práva a slobody demokratického fungovania štátu.

Ako dôležitý záver v tejto súvislosti možno konštatovať, že prevaha slovenských učiteľov v celom spektre vzdelávacích inštitúcií a v celej vekovej škále si uvedomuje nevyhnutnosť prispôsobovať svoje pôsobenie i pôsobenie našich vzdelávacích inštitúcií novým trendom. Je to jeden z najpozitívnejších prvkov a zistení, ktorý môžeme konštatovať/o výsledkoch výskumu, ktorý to potvrdzuje píšeme v ďalších riadkoch/. Je to veľká nádej a predpoklad pozitívnych zmien. Tie sa očakávajú predovšetkým na základe postavenia modernej vzdelávacej politiky štátu a škôl. Reforma školstva, ktorá sa začala v roku 2008 u nás síce vytvorila predpoklady pre mnohé pozitívne zmeny, ale nerealizovala sa v súlade v jej zámermi a teoretickými návrhmi, ktoré rešpektovali prognostické vízie moderného vzdelávacieho systému. V súčasnosti sa očakáva vyhodnotenie realizovaných procesov a nastavenie procesov permanentného zdokonaľovania celého školského systému. Správa o ktorej sa intenzívne diskutuje by mala priniesť zásadné návrhy na vytvorenie stratégie zásadných zmien v školstve, ktoré budú korešpondovať so stratégiou ekonomiky Slovenska v budúcnosti.

Pri určení celkovej orientácie vzdelávania je potrebné starostlivo prepojiť a vyvážiť rad zdanlivo protichodných, ale v skutočnosti komplementárnych hľadísk. Ide predovšetkým o rovnováhu individuálneho a spoločenského záujmu, o vyváženie pomeru medzi uznávaním kultúrneho bohatstva a podporou invencií a iniciatív, medzi poznávaním tradícií, výchovnou a vzdelávacou funkciou, medzi rozvíjaním kompetencií a získaním potrebných vedomostí. Predovšetkým však pôjde o rovnováhu základných hodnôt pri formovaní osobnosti a slobody jednotlivcov, ich zodpovednosti k tomu, čo je pre spoločnosť dôležité.

Kurikulárna reforma a jej procesy sa postupne stávajú realitou škôl a nepochybne budú mať výrazný dopad vo všetkých nadväzujúcich systémoch vzdelávania. Kurikulárna reforma a realizácia jej jednotlivých krokov si vyžaduje maximálnu pozornosť a odbornú, finančnú, materiálnu, propagačnú, politickú a spoločenskú podporu.

Vytvorenie a postupné zavedenie koncepcie dvojúrovňového kurikulárneho modelu je nástrojom zvýšenia efektivity vzdelávacej sústavy a všeobecného rastu ľudského, ale aj sociálneho kapitálu. Cieľom reformy nie je iba vytvorenie širokej škály vzdelávacích programov a vzdelávacej ponuky, ale hlavne efektívnejšie vzdelávanie, ktoré bude viesť k rastu vzdelanosti národa a zvýšeniu ekonomického potenciálu.

Kľúčovou postavou tohto procesu sú predovšetkým učitelia. Bez ich angažovanosti v priebehu všetkých etáp reformy nemôže dôjsť k jej účinnej realizácii a proces ostane na úrovni iba formálnej zmeny kurikula. O tom, ako bude vyzerať školstvo o 15 – 20 rokov však budú rozhodovať mnohé činitele, ktorých  preferenciu môžeme dnes iba tušiť. Našou úlohou je monitorovať trendy a pružne v oblasti školského systému na nové skutočnosti reagovať. Pokiaľ možno, s čo najväčším predstihom. Aj o tom je pedagogika budúcej školy, jej riadenie a fungovanie.

 

Čo si myslia o stave školstva a jeho budúcnosti slovenskí učitelia

/výstup kvantifikačnej analýzy názorov 425 čitateľov Rodiny a školy/

 

V uplynulých týždňoch sa redakcia Rodiny a školy so svojimi čitateľmi podujala na neľahkú úlohu. Oslovila svojich čitateľov s prosbou o vyplnenie pomerne rozsiahleho dotazníka /viac ako 70 položiek/, ktorého ústrednou témou bola Vízia školy 21. storočia. Do redakcie prišlo dostali 425 vyplnených dotazníkov, ktoré sme následne spracovali do ucelenej 300 stranovej štúdie  Vízia školy budúcnosti.

 

Z hľadiska v súčasnosti prebiehajúcej diskusie k Učiacemu sa Slovensku ide o mimoriadne cennú informáciu, ktorá monitoruje názorovú hladinu našich učiteľov súčasnosti.

Ako by sa teda dali zhrnúť zistenia z uskutočneného výskumu? Čo si myslí, čo preferuje slovenský učiteľ? Aké sú jeho predstavy a o čom premýšľa?  V nasledujúcich riadkoch je v zhustenej podobe výťah z kľúčových zistení.

Zo 425 učiteľov sme mali najviac respondentov z bratislavského, trenčianskeho a trnavského kraja, viac, ako 80 % tvorili ženy, čo zodpovedá všeobecnej feminizácii súčasného slovenského školstva. Priemerná dĺžka ich  praxe  je  23, 12 rokov. Z hľadiska zastúpenia jednotlivých druhov škôl, boli materské, základné a stredné školy zastúpené rovnomerne, aj keď mali miernu prevahu /41, 9 %/ materské školy.

Reforma školstva je hodnotená predovšetkým ako proces v ktorom treba veľa vecí upraviť. Zámery reformy sú hodnotené ako správne, ale nerealizujú sa dobre  /68 %/. Prebiehajúca reforma ovplyvnila prácu v  troch štvrtinách škôl /78, 5%/.   Takmer 70 % učiteľov je presvedčených, že zavedenie školskej reformy bolo a je pre školstvo potrebné. Necelá štvrtina si myslí, že nie.

Súčasný stav školstva v škále 1 až 10, pričom jedna je maximálna nespokojnosť a desať maximálna spokojnosť hodnotí najviac učiteľov známkou 5 /29, 6 %/. Priemer známok je 4,06 %. Ukazuje sa, že stav školstva je hodnotený ako  podpriemerný.

V oblasti finančného ohodnotenia práce učiteľa v tej istej škále hodnotí najviac učiteľov situáciu známkou 5 /21,6 %/, priemernou známkou je známka 5, 95, teda prevažuje miera nespokojnosti nad priemernou spokojnosťou.

Pri hodnotení profesionality a odbornosti hodnotia učitelia svojich kolegov najčastejšie známkou  8 /27,5 %/ a 10 /22, 1 %/. Priemerná známka hodnotenia profesionality kolegov je 8, 03. Učitelia sú teda presvedčení o veľmi vysokej miere profesionality svojich kolegov.

Vysokú mieru nespokojnosti vyjadrujú učitelia s materiálnym podmienkami svojej práce, s vybavením škôl. Až 74, 8 % je presvedčených, že podmienky by sa mali zmeniť výrazne, ďalších 23, 3%  hodnotí potrebu zlepšenia ako mierne naliehavú.

Polovica učiteľov /52, 5 %/ je presvedčená, že by sa malo vrátiť delenie ročníkov základnej školy na 1. – 5.  a 6. -9. ročník . Pri otázke, či sú učitelia za prípadné zrušenie 9. ročníka by s týmto riešením súhlasilo 19, 7 % opýtaných.

Za zrušenie Štátnej školskej inšpekcie je 42, 3 % učiteľov, súčasný systém inšpekcie vyhovuje 24, 6 % učiteľov, presun inšpekcie na okresy by uvítalo 12, 8 %. Kontrolu práce učiteľa len samotnými školami preferuje 18, 6 % opýtaných pedagógov.

Za zachovanie 8-ročných gymnázií sa vyjadrilo 63, 4 %, za ich zrušenie 36, 6 %. O špeciálnych školách sa drvivá väčšina učiteľov /82, %/ vyjadrila, že systém by sa nemal meniť a mali by zostať v tej forme, ako fungujú v súčasnosti.

Pokiaľ ide o učivo, jeho redukciu by privítalo 52, 3 %, terajší štátny vzdelávací program ako vyhovujúci hodnotí 27, 3 %, rozšírenie učiva by navrhlo 20, 4 % učiteľov.

Za povinnú materskú školu od 3. do 6. rokov je viac ako polovica učiteľov /52, 9%/. O tom, že povinná výučba sa začne v budúcnosti v plnom rozsahu už v predškolských zariadeniach je presvedčených 74,8% učiteľov. Až 77,1% je presvedčených, že dôjde k pevnejšiemu prepájaniu materských, základných a stredných škôl.

O tom, aby na školách s počtom žiakov viac ako sto pôsobil špeciálny pedagóg je presvedčených 67, 8 %. Internátne školy preferuje 66, 8 % učiteľov. Z toho by mali byť len pre nadané deti /3,3 %/, len pre znevýhodnené deti /22, 7 %/, a ak si to želajú rodičia, mali byť k dispozícii podľa 73, 5 %/ učiteľov.

V otázke, či by mala škola prevziať viac zodpovednosti za výchovu detí odpovedalo „Skôr nie“ a „Rozhodne nie“ spolu 85 % opýtaných pedagógov.

O tom, že školy by mali mať v budúcnosti rozhodne viac slobody a samostatnosti a malo by byť viac decentralizované riadenie škôl je presvedčených 25,3% učiteľov, skôr áno odpovedalo 43,0 % pedagógov.

Za vytváranie alternatívnych a experimentálnych škôl sa vyjadrilo 53,1 % učiteľov.

Minister školstva by mal byť podľa 89,6% učiteľov pôvodnou profesiou pedagóg, zvyšných 10,4% by preferovalo manažéra – nepedagóga. Pokiaľ ide o pozíciu riaditeľa školy až 93,3 % je presvedčených, že by to mal byť pedagóg.

O tom, že pre odbornú prácu pedagóga v materskej škole stačí stredoškolské vzdelanie, je presvedčených 53,8% učiteľov, magisterský stupeň vysokoškolského vzdelávania preferuje 14,4%. Súčasne však 66,1% súhlasí s tým, aby bolo v pedagogickom štúdiu zachované aj bakalárske štúdium.

Až 80,2 % učiteľov je presvedčených, že učiteľ by mal mať status štátneho zamestnanca, za status verejného zamestnanca je 17,0%. Zásady kreditného systému považuje za zlé 54% učiteľov a 41,2% je presvedčených, že v zákone o pedagogickom a odbornom zamestnancovi treba v tejto súvislosti urobiť zmeny.

Proti zverejňovaniu výsledkov národných meraní je len jedna pätina učiteľov.

O tom že sa organizácia škôl v budúcich 30. rokoch zásadne zmení je presvedčených viac ako 60% učiteľov /skôr súhlasím, resp. úplne súhlasím/. Viac ako polovica /52, 8 %/ očakáva , že sa  za tento časový úsek zmení aj organizácia vyučovacieho procesu, vrátane dĺžky vyučovacích hodín a systému práce škôl. Nemennosť očakáva 8, 8 % učiteľov. Prevažná väčšina učiteľov /67, 8 %/ očakáva aj zásadné zmeny a zmeny /skôr súhlasím a úplne súhlasím/ v metódach práce učiteľov.

S tým, aby boli v priebehu nasledujúcich 30 rokov nahradené súčasné papierové učebnice IT zariadeniami, napr. iPadmi úplne súhlasí 7,5% a skôr súhlasí 41,8 % učiteľov. Úplný nesúhlas vyslovilo len 1,9% učiteľov.  O tom, že sa význam učebníc, ako kľúčového vzdelávacieho média nezníži je presvedčených 28,7% respondentov.

O tom, že sa zásadne zmenia aj metódy práce so žiakmi je presvedčených /skôr súhlasím a súhlasím/ 63,2% opýtaných respondentov. S názorom, že pedagogické zbory nebudú mať pevnú skladbu, že učitelia sa budú v priebehu roka častejšie meniť podľa svojej špecializácie a odbornosti je presvedčených 3,8%,  skôr súhlasí s týmto názorom 27,8%.

O tom, že v nasledujúcich rokoch by mali mať v našom školskom systéme súkromné školy zastúpenie vo väčšom počte je presvedčených len 16,5% /skôr súhlasím a súhlasím/.

Pomerne jasne vyznieva predpoklad učiteľov a stotožnenie sa s tým, že vzdelávací proces v budúcnosti výrazne ovplyvnia IT technológie /83, 8 %/.

O tom, že význam vzdelania budú žiaci vnímať ako významnú súčasť svojej celoživotnej výbavy ku kariére v živote  je presvedčených len 20,7% učiteľov. O náraste významu matematiky, informatickej výchovy a prírodných vied je presvedčených 36,8% opýtaných. Pomerne veľká vzorka /26,1%/ nevedela na túto otázku odpovedať, podobne ako nevedeli odpovedať na  to, či sa stanú kľúčovými predmetmi tie, ktoré sú založené na psychologických a sociálnych vedách /29,2%/.

O tom, že žiaci budú mať vytvorené podmienky na to, aby si sami vyberali skladbu predmetov a úrovne, ktoré v nich chcú dosiahnuť je presvedčených /skôr súhlasím, resp. súhlasím/ 46,2% učiteľov, s tým, že do práce školy a učiteľa budú môcť v oveľa väčšej miere zasahovať rodičia úplne súhlasí  4,0% a skôr súhlasí 24,3% pedagógov.

S názorom, že by škola a jej práca mali v budúcnosti stratiť svoj význam a bude to výrazne iba vecou rodiny skôr súhlasí 5,7% a úplne súhlasí 2,4% učiteľov. Absolútna väčšina je presvedčená o opaku /78,6%/ vyučujúcich. Až 86,7% je presvedčených, že škola a školstvo nestratia svoj význam a zmysel.

S tým, že v budúcnosti môže prísť k tomu, že si budú žiaci vyberať učiteľov u ktorých budú chcieť absolvovať štúdium svojich predmetov úplne  nesúhlasí 21,6% opýtaných, skôr nesúhlasí 32 % učiteľov.

Až 67,2% učiteľov je presvedčených, že počet vyučovacích hodín v škole sa v budúcnosti už nebude zvyšovať.

Všetci učitelia budú vedieť pracovať s laptomi, iPadmi a inými technickými zariadeniami – s týmto názorom súhlasí a skôr súhlasí až 85,6% dnešných učiteľov .

O tom, že sa budú musieť učitelia permanentne vzdelávať je presvedčených 88,0% respondentov. Súčasne však učitelia neočakávajú, že by sa dosiahlo zásadné zvýšenie sociálneho a materiálneho statusu učiteľa – ráta s tým 45,5% učiteľov. Súčasne 72,1% učiteľov je stotožnených s tézou, že učitelia budú musieť byť v budúcnosti viac ako dnes prepojení s praxou, budú musieť poznať legislatívu zo svojej oblasti. Celkovo 68,1% respondentov je presvedčených, že v budúcnosti bude školám viac záležať na tom, aby mali kvalitné pedagogické zbory, že dobré školy budú súperiť s inými školami o najlepších učiteľov benefitmi, akými môžu byť dobré platy a podmienky pre ich život. Takmer polovica učiteľov /40,3%/ je presvedčených, že nové metódy a formy práce učiteľov sa budú viac skúmať, overovať v Centrách excelentnosti a podobne. Pre talentovaných žiakov budú vznikať špeciálne školy a špeciálne programy /81%/.

Pre 38,2% učiteľov sa javí pravdepodobné, že Európa bude mať spoločné kurikulum, ba aj pedagogickú dokumentáciu, blízke systémy vzdelávania a približne rovnaké percento našich učiteľov predpokladá, že dôjde k zjednoteniu nástupu detí do školy a dĺžka jednotlivých stupňov štúdia bude rovnaká.

 

Niekoľko námetov a podnetov na premýšľanie o škole a jej budúcnosti

Poznatky z výskumu, ale aj samotná téma budúcnosti školy nám ponúkajú viacero podnetov na premýšľanie a odporúčaní, ktoré by mohli prispieť k vyššej kvalite školského systému, jeho riadenia, riadenia škôl, vzdelávania učiteľov, koncipovanie moderného obsahu vzdelávania, metód práce so žiakmi na všetkých úrovniach, ale aj stratégie práce so žiakmi.

Ukázalo sa, že slovenskí učitelia, zrejme pod vplyvom elektronických i printových médií, ale aj vlastného záujmu o svet a jeho smerovanie cítia, alebo „intuitívne tušia“, aké trendy čakajú školstvo a ich prácu v nasledujúcich rokoch. Napriek tomu, že sa na Slovensku upustilo od systematického  a celoplošného vzdelávania učiteľov, väčšina z nich sleduje dianie okolo seba, vo svete, sleduje technické novinky, nové poznatky a objavy vo svete, najmä v oblasti informačných technológií, zavádzanie nových, progresívnych technológií do vyučovacieho procesu a z toho sú schopní odvodzovať, čo asi čaká z tohto hľadiska naše školstvo, ale aj školstvo v iných vyspelých krajinách. Napriek tomu viacerí prognostici /napr. A. Toffler, 1992, str. 192/ hovoria, že „ pribúda dôkazov o tom, že jeden z najdôležitejších subsystémov – vzdelanie – je v nebezpečne zlom stave“.

V minulosti bol často vzdelávací obsah postavený tak, aby žiak na základe jeho zvládnutia dokázal pochopiť svoju prítomnosť a využil svoje poznatky v reálnej praxi. V súčasnosti sa vo svete viac presadzuje téza vzdelávať žiakov tak, aby pochopili prebiehajúce procesy okolo seba a aby svoje vedomosti a kompetencie dokázali využiť v budúcnosti. Denne sa vo svojom okolí stretávame s prudko sa rozvíjajúcou budúcnosťou, so permanentnými zmenami na všetkých úrovniach života. Ako napísal Alvin Toffler „zmena plodí tiež zvláštne osobitosti: deti, ktoré v dvanástich už nie sú deťmi, dospelých, ktorí sú v päťdesiatke ako dvanásťročné deti.“ /A. Toffler, 1992, str. 12/. Aj to je súčasť našej doby. Prichádza s teóriou „šoku z budúcnosti“ a potrebou duševne, ale aj vedomostne sa na tento šok pripraviť. „Čaká nás nebývalé zrýchlenie tempa zmien v spoločnosti, vznikne z nebývalého tlaku novej spoločnosti na starú. Je to kultúrny šok vo vlastnej spoločnosti…Z každej strany sa na nás valí zmena a väčšina ľudí je kuriózne nepripravená sa s ňou vyrovnať.“ /A. Toffler, 1992, str. 13/. S očakávanými prudkými zmenami, ktorých súčasťou sme napokon už dnes, rastie význam vzdelania, výchovy, schopnosti pripraviť sa na informačnú explóziu, schopnosť ju analyzovať, spracovať, zakomponovať do svojho života to, čo je zmysluplné, selektovať to, čo je nadbytočné a pripraviť sa na ďalšie zmeny so schopnosťou pozitívne veci využiť na prospech spoločnosti i seba samého. Jedným slovom, či vetou možno povedať, že význam školy, ale samozrejme aj rodiny a spoločnosti ako celku, z tohto pohľadu musí objektívne rásť a bude rásť aj jej zodpovednosť za pripravenosť človeka na život v ďalších rokoch.

Toffler ilustruje procesy, ktoré nás privedú, či privádzajú k šoku z budúcnosti na faktoch: „v rozvinutých krajinách sa celkový objem výroby a služieb zdvojnásobí každých 15 rokov – a tento čas sa ďalej skracuje. Všeobecne to znamená, že tínedžer je v tejto spoločnosti v čase svojej puberty obklopený dva krát väčším počtom novo vyrobených vecí, ako boli jeho rodičia, keď sa narodil. Tiež to znamená, že keď bude mať 30 rokov a možno už skôr, počet nových predmetov sa opäť zdvojnásobí: Za 70 rokov ľudského života k tomu dôjde možno až päť krát. Keďže sa prírastky násobia, znamená to, že kým človek zostarne, bude spoločnosť okolo neho vyrábať tridsaťdva krát viac, ako keď sa narodil.“ /A. Toffler, 1992, str. 19/. Za všetkými týmito zmenami sú nové technológie, nové poznatky, informácie, kompetencie ľudí, ale aj nové myšlienky, nové riešenia. Nové technológie, nové poznatky, nové myšlienky sú generátorom nových technológií, nových riešení, nových postupov. Na to, aby sa človek vyhol šoku z budúcnosti, musí sa stať človek predvídavejším, pripravenejším, teda vzdelanejším, čo si vyžaduje prispôsobiť zmenám prácu školy v jej celom komplexe.

V oblasti teórie pedagogických vied by bolo prospešné rozdiskutovať otázku témy prispôsobovania obsahu, metód a foriem práce školy novým technológiám, materiálom, poznatkom v celom zábere očakávaných poznatkov, ktoré má žiak v štátnom vzdelávacom programe obsiahnuť. Bolo by prospešné, ak by sa dokázali pedagogické vedy vysporiadať s tým, aké množstvo učiva a z ktorých vied, či oblastí a v akom veku je únosné zakomponovávať žiakom do povinnej vedomostnej výbavy. Súčasne by bolo užitočné pomôcť učiteľom spracovať všeobecne použiteľné metódy, ako čo najúčinnejšie s novými informáciami pred žiakov predstupovať a ako ich efektívne v pedagogickom procese žiakov učiť. K tomuto je potrebné kompatibilne navrhnúť súbor didaktických prostriedkov pomocou ktorých by učiteľ dokázal učivo maximálne efektívne vyučovať.

V oblasti teórie pedagogických vied by sa mala venovať systematická pozornosť téme inovácie obsahu vzdelávania, nasadzovania nových informačno – komunikačných technológií vo vzdelávacom procese, časovej dimenzii obmeny nového učiva za zastarávajúce a najmä efektívneho spôsobu  prísunu nových poznatkov učiteľom a odborníkom na stratégie riadenia školských procesov.

Z rozboru názorov prognostikov a futurológov vyplýva vážna úloha aj pre školstvo – viac a systematicky rozpracovávať témy nových informácií a poznatkov, ktoré sa permanentne znásobujú s ktorými sa bude treba v školstve vysporiadať tak, aby škola plnila zmysluplne svoju úlohu a poslanie v ére dynamických zmien. Treba riešiť úlohu, ktoré poznatky a informácie a ako zakomponovávať do povinného učiva, čo a ako ponúkať v nejakej ucelenej podobe ako doplnkové a rozvíjajúce poznatky a informácie do výberových predmetov. Súčasne treba vážne otvoriť otázku prebudovania školských knižníc, hlavne na stredných školách na centrá informácií.

V školskom systéme by sa zrejme mali vybudovať Centrá školských inovácií /v každom kraji aspoň jedno/, ktoré by sa venovali „vývoju“ nových pedagogických nástrojov na zefektívňovanie práce škôl a ich modernizáciu a prispôsobovanie novým podmienkam, ktoré by pracovali s najnovšími informáciami, didaktickými prostriedkami, vyvíjali najefektívnejšie metódy vzdelávania žiakov i učiteľov. Tieto Centrá by mohli súčasne pracovať aj ako expertné poradenské inštitúcie pre školy, ktoré sa ocitnú vo výchovno-vzdelávacích problémoch, kde poklesne kvalita vzdelávania a je potrebná intervencia odborníkov.

V systéme ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov by sa mala vypracovať ucelená koncepcia povinného a záujmového vzdelávania učiteľov. Znamená to, že by malo byť jasne definované ktorými vzdelávacími aktivitami s akým obsahom by mali prechádzať všetci učitelia a ktoré ďalšie vzdelávacie ponuky v súvislosti s pokrokom vo vede a technológiách a spoločenských procesoch by mali učitelia dostávať.

V súčasných technologických procesoch a výrobe sa zvyšuje počet špecializácií, čím súčasne rastie aj početnosť povolaní. To má priamy dopad na vzdelávaciu sústavu, ktorá by mala operatívne zabezpečovať zmenené kompetencie pre výkon jednotlivých povolaní v sústave učebných a študijných odborov. Avšak je tu ďalší nový fenomén – technologické inovácie obmedzujú životnosť jednotlivých povolaní a teda aj životnosť odborov štúdia. To prináša tlak na pružnosť sústavy odborov štúdia, ich obsahu / a s tým spojených učebníc, učebných textov, pomôcok/ . Ešte v druhej polovici minulého storočia sa hovorilo medzi odborníkmi o tom, že človek počas svojho života zmení svoju kvalifikáciu /povolanie/ zhruba šesť až sedem krát. Dnes sa už hovorí o „kariére na pokračovanie“, teda permanentnej zmene povolaní, či náplne činností a operácií, ktoré človek v povolaní vykonáva. K tomu treba pripočítať fakt, že ľudia v súčasnosti strávia na jednom mieste menej času, ako to bývalo v minulosti. Z rôznych dôvodov sa sťahujú, menia miesta svojho pobytu a to vytvára ďalší tlak na ich prispôsobovanie sa. S tým je často spojené aj sťahovanie rodín a aj detí, čím prichádza k častejšiemu striedaniu priateľov a spolužiakov detí. Ale menia sa rýchlejšie a vo väčšom počte aj učitelia, lebo aj oni sú súčasťou sťahovania a pohybu dnešného sveta. S tým súvisí tlak na vedenia škôl, aby dokázali pružne meniť, dopĺňať triedne kolektívy a tímy vyučujúcich, aby dokázali pružne zapracovávať nových žiakov i učiteľov do atmosféry práce školy. Možno konštatovať, že tieto procesy priniesli aj zmeny v ponímaní významu slova „profesia“.

Novým fenoménom sa stáva rozmanitosť. Od školstva sa očakáva, že bude na to reagovať tiež rozmanitosťou ponuky vzdelávacích služieb, ale aj didaktických materiálov, obsahov vzdelávania. Aj preto sa presadzuje tendencia – umožniť žiakovi, aby postupoval vlastným tempom, aby jeho vzdelávacia cesta bola vytváraná takpovediac „na mieru“ jeho predpokladov, záujmov. Preto sa očakáva, že sa treba v školstve pripravovať na ďalšiu decentralizáciu, hlavne vo vnútornom prostredí škôl a ich vzdelávacích programov.

Školský systém sa vo svojom obsahu pre budúcnosť má viac orientovať na príliv informácií a myšlienok a ich triedenie a schopnosť žiakov s nimi pracovať. Úlohou vzdelávania  sa  stane zvýšenie adaptability jednotlivca – aby sa dokázal v meniacich podmienkach rýchlo a účinne prispôsobovať svojmu okoliu. Čím bude väčšie tempo zmien, tým sa musí venovať väčšia pozornosť predvídaniu budúcich udalostí. Žiaci sa musia učiť predvídať smery a tempo zmeny. A musia sa to naučiť aj jeho učitelia. To si vyžaduje posilnenie odborných tímov v oblasti kurikula a ďalšieho vzdelávania učiteľov silnými osobnosťami, ktoré tieto nové výzvy dokážu uplatniť v našom školskom systéme. Celý školský systém sa musí ďaleko viac zamerať na budúcnosť. Školský systém sa musí pripraviť na permanentné vzdelávanie jednotlivcov. Treba vytvoriť podmienky na to, aby bolo vzdelanie dostupné človeku v systéme nielen v čase mladosti a dospievania, ale kedykoľvek to bude pre človek dôležité.

Z výskumu možno vyvodiť na základe získaných a prezentovaných názorov učiteľov odporučenie, aby sa na pôde jednotlivých škôl venovala systematická pozornosť tvorbe školských vzdelávacích programov, diskusiám o smerovaní škôl, o tom, ktoré predmety z voliteľných ako koncipovať s ohľadom na budúcnosť potrieb žiaka. Súčasne by mali školy a ich vedenia permanentne venovať pozornosť odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu svojich pedagógov, modernizácii materiálneho a technického vybavenia, sledovaniu modernizačných trendov v najlepších školských systémoch vo svete. Musíme si začať zvykať na to, že človek sa bude vzdelávať permanentne, teda po celý život. Možno očakávať, že sa bude vyučovať v blokoch a počas štúdia bude možné získať čiastočné kvalifikácie, ktorých kompletizáciou sa bude môcť získať kompletná kvalifikácia pre výkon náročnejších profesií.

Možno očakávať aj zmeny v organizácii tried, učiacich sa skupín, preskupovanie ročníkov, vekových skupín žiakov, preskupovanie predmetov v jednotlivých ročníkoch a podobne. Školy budú viac experimentovať a najmä hľadať nové formy organizácie vyučovania, jeho dĺžky podľa fyziologických zmien u detí, ich schopnosti sústrediť sa na jednu činnosť, treba očakávať viac hravých foriem, zážitkového učenia.

V učebných plánoch školy budúcnosti by nemala byť žiadna „vata“, teda predmety a témy, ktoré nemajú z hľadiska budúcnosti žiaka opodstatnenie. Ďaleko úspornejšie a efektívnejšie treba už dnes pracovať s počtom odsedených hodín v našej súčasnej škole.  Jednotlivé predmety v hodinovej dotácii na celý rok v štruktúre 33, 66, 99… vyučovacích hodín stratili opodstatnenie. Vyučovacie hodiny a ich počty treba prispôsobovať kľúčovým témam vzdelávania, ich osvojovaniu a precvičovaniu. Vedecké pracoviská by už dnes mali hľadať argumenty pre to, aby zdôvodnili dnešné učebné plány jednotlivých predmetov a ročníkov, ich nadväznosť, logické prepojenie a využiteľnosť v ďalšej vzdelávacej ceste žiaka. Učiteľ musí byť schopný každému žiakovi vysvetliť, prečo mu je daný poznatok, ktorý si má osvojiť potrebný a kde ho bude môcť využiť. Treba pracovať na vyučovaní skupín predmetov a tomu prispôsobovať aj prípravu učiteľov na svoju profesiu na školách pripravujúcich učiteľov. Obsah vzdelávania nemôže byť výsledkom akademických diskusií, ale výsledkom praktických analýz a rozborov o zmysluplnosti poznatkov, ktoré si má žiak osvojiť. Alvin Tofler napríklad tvrdí, že „súčasné učebné osnovy a ich vzduchotesné rozdelenie do jednotlivých predmetov nie je založené na žiadnej premyslenej koncepcii súčasných ľudských potrieb. Ešte menej vychádzajú z nejakého pochopenia budúcnosti – z pochopenia toho, čo bude žiak potrebovať k životu vo víre zmien“/A. Toffler, 1992, str. 197/.

Školy by mali žiakom poskytovať čo najširšiu ponuku voliteľných predmetov vychádzajúcich z potrieb spoločnosti v budúcnosti. Rozsah predmetov by mal byť tak široký, aby popri štandardných predmetoch bolo v škále rad takých, ktoré patria k neočakávaným a prekvapujúcim /Život v kozme, Život človeka pod morom, Nové zdroje energie a podobne/.

Významným momentom práce školy by sama stať opäť otázka výchovy, hodnotového sveta človeka, budovanie systému kľúčových pozitívnych hodnôt človeka…Žiak sa musí učiť nielen jednotlivé predmety, ale aj to, ako bude žiť v budúcnosti. Dobrý systém vzdelávania má záujem na tom, aby si deti vytvorili primeranú koncepciu času a adekvátny zmysel pre budúcnosť. U detí treba budovať vnímavosť k ich možnostiam a pravdepodobnosti budúcnosti. Treba podporovať ich zmysel pre minulosť, ale aj budúcnosť.

 

Prechod od tradičnej k modernej pedagogike

Tradičná pedagogika sa sústreďovala najmä na rozvoj pamäte, logického myslenia. Tvorivé myslenie nebolo v centre pozornosti. V tradičnom vyučovaní sa hlavne vplývalo na rozvoj ľavej mozgovej hemisféry, ktorá je sídlom logického myslenia. Úlohou súčasnej školy je transformovať zastaraný vzdelávací systém, ktorého cieľom bolo predovšetkým odovzdávanie množstva poznatkov, teda rozvíjanie kvantitatívneho myslenia. Išlo hlavne o to, aby žiaci a študenti získali čo najviac poznatkov. Nový vzdelávací systém, ktorého cieľom by malo byť okrem iného rozvíjanie kvalitatívneho myslenia, musí byť zameraný na rozvíjanie tvorivých schopností žiaka. Táto nutnosť vyplýva z potrieb praxe. Každý človek musí často riešiť veľké množstvo úloh, pričom sa od neho vyžaduje istý stupeň  imaginácie, fantázie a tvorivého myslenia. Často sa ocitáme v takých situáciách, ktoré sa nám zdajú na prvý pohľad neriešiteľné. Ak chceme konkrétnu situáciu vyriešiť, musíme vykonať jej podrobnú analýzu. Je nevyhnutné nájsť hlavný problém jej vzniku. Ďalej je potrebné nájsť všetky prostriedky nevyhnutné na jeho riešenie a nakoniec nájsť najoptimálnejšie riešenie vytýčeného problému v danej situácii. Divergentnosť úlohy sa môže prejaviť pri určovaní hlavného problému, ďalej pri určovaní prostriedkov riešenia, ako i pri hľadaní jej najoptimálnejšieho vyriešenia.

Divergentné úlohy umožňujú viac využívať imagináciu a fantáziu. Proporcionálnejšie rozvíjajú ľavú i pravú hemisféru mozgu. Na rozvíjanie tvorivých schopností je možné do vyučovacieho procesu zaradiť rôzne metódy, metodológie v závislosti od toho aké tvorivé schopnosti chceme rozvíjať. Preto by bolo vhodné zaradiť do vyučovacieho procesu okrem rutinných úloh, tvorivých konvergentných úloh aj úlohy divergentné, ktoré v učebniciach značne absentujú. Aby bol žiak schopný riešiť tieto úlohy musí vedieť hľadať vzťahy, vedieť porovnávať, zovšeobecňovať, vnímať, pamätať si, tvoriť alternatívy, hypotézy, postupy a podobne, čomu napomáha komplexný rozvoj všetkých kognitívnych funkcií. Je veľmi ťažké hovoriť o presnom algoritme riešenia divergentnej úlohy. Napriek tomu je však veľmi potrebné ich zaradiť do vyučovacieho procesu. Žiaci si ich môžu osvojovať, naučia sa ich prijímať. Pri ich tvorbe učiteľovi veľmi pomáha navodenie istej situácie, ktorá je na prvý pohľad neriešiteľná.

 

Pri riešení divergentných úloh sú kladené na riešiteľa nároky na niektoré schopnosti. Medzi ne možno napríklad zaradiť:

• schopnosť nájsť problém a formulovať ho,
• schopnosť analyzovať väčší problém a rozložiť ho na menšie problémy,
• schopnosť tvoriť návrhy, hypotézy,
• schopnosť navrhnúť viaceré riešenia na nájsť najoptimálnejšie,
• schopnosť čerpať vedomosti a informácie z najvhodnejšieho zdroja informácií,
• schopnosť zhodnotiť reálnosť výsledku, riešenia problému,
• schopnosť hľadať a nájsť rôzne spôsoby využitia produktu, využitia v praxi,
• schopnosť realizovať riešenie problému v praxi,
• schopnosť hľadať analógie pri riešení problému,
• schopnosť vylepšovať svoje riešenie a zdokonaľovať ho.

 

Nedostatky, ktoré môže reforma zmeniť:

1. žiaci majú dobré vedomosti, v mnohých oblastiach však majú problémy s úlohami založenými na tvorivosti a samostatnom myslení.
2. učitelia stanovujú výučbové ciele výlučne v rovine prebratého učiva, nepovažujú za svoju povinnosť rozvíjať žiakove zručnosti a postoje, taktiež potreby praktického života sú vo výučbe zohľadnene len obmedzene. Mnoho poznatkov sa stáva samoúčelných.
3. Výučba prebieha frontálne, učitelia nie sú zvyknutí poskytovať individuálnu starostlivosť jednotlivým žiakom, nemajú dostatok času, nemotivujú žiakov v súlade s ich možnosťami a potrebami a taktiež aj spôsob hodnotenia nezodpovedá novému trendu.
4. Stále prevažuje stereotypný štýl výučby s dominantným postavením učiteľa. Učitelia do vyučovania zaraďujú všetko učivo , ktoré je v učebnici, a vyžadujú jeho úplnú znalosť. Nedarí sa rozvíja komunikatívne schopnosti a zručnosti
5. Žiaci neradi chodia do školy, čo je v rozpore s koncepciou celoživotného vzdelávania
6. Súčasný spôsob práce nevyžaduje aby školy pracovali ako tím. Vzdelávanie prebieha izolovane v predmetoch .
7. Mnohé školy sú uzavreté bez spolupráce s rodičmi a regiónom
8. Profesná pozornosť učiteľov je zameraná len na obsah

 

Inšpirácie z Fínska

  

Poslanie školy, ciele výchovy a vzdelávania

Poslaním školy je posilnenie hodnotového rebríčka žiaka, podpora jeho ľudského a vedomostného rozvoja. V školách mesta Helsinky je určený takýto základ budovania hodnôt u žiakov:

• každý má právo na dobré učebné výsledky a ako príjemca vzdelávania sa dobre rozvíjať, ako človek potom rásť a vzdelávať sa,
• postupuje sa demokraticky tak, aby mal každý možnosť vyrastať ako zodpovedný člen kolektívu a podieľať sa na spoločnom dianí,
• presadzuje sa rovnoprávnosť, ctia sa ľudské hodnoty a spoločne sa dbá o priateľskú atmosféru, bezpečnosť a dobrú pohodu,
• je ctená fínska kultúra a kultúrne pozadie každého, je podporované vzájomné pôsobenie kultúr,
• nie je dovolená žiadna forma násilia, diskriminácie alebo rasizmu,
• dôležitý je záväzok trvalo udržateľného rozvoja a výchova k prijatiu zodpovednosti za životné prostredie a budúcnosť.

 

Cieľom školy je, aby žiak:

• získal o sebe pozitívnu predstavu,
• naučil sa študovať a pracovať,
• získal kompetencie kontinuálne sa učiť, rozvíjal svoje myslenie,
• naučil sa kriticky získavať informácie,
• naučil sa hodnotiť vlastnú prácu,
• rozvíjal svoju tvorivosť,
• fungoval, ako zodpovedný člen kolektívu,
• správal sa podľa dobrých mravov,
• prijímal rozdielnosť.

 

Voľný čas

Vo Fínsku sa ročne vyučuje okolo 190 dní v roku / na Slovensku je to zhruba o 3 dni menej/, čo sú  najnižšie počty vyučovacích dní v celej Európe. Zámerom Fínska je vytvoriť také školské prostredie, do ktorého budú okrem samotného vyučovania patriť aj ranné a popoludňajšie klubové a krúžkové aktivity. V súčasnosti na jednej tretine škôl nejestvujú žiadne organizované mimoškolské aktivity. Obce to vysvetľujú tým, že sa znižuje počet žiakov. Prognostici vo Fínsku hovoria, že do desiatich rokov sa počet detí v školách zníži o 6O tisíc. Aj vo Fínsku je preto možné pozorovať tendencie znižovať počet škôl. Voľný čas je však vo Fínsku vnímaný, ako priestor na rozvoj záujmových aktivít dieťaťa, rozvoj jeho pohybových, technických a umeleckých predpokladov.    Na prestávku počas vyučovania napríklad chodia všetky deti von až do mínus 11 stupňov celzia. Aj bez dohľadu učiteľov tam nie je rev, krik, pestuje sa uvedomelá disciplína a najmä zodpovednosť. Vo fínskych školách sa venuje veľká pozornosť čítaniu, ale aj rozvoju ďalších záľub a záujmov. Je tu rozvinutá sieť knižníc. Fínske deti si podľa výskumov požičiavajú v priemere jednu knihu týždenne. Od rodičov škola očakáva, aby rodičia aspoň 15 minút svojim deťom denne v rannom veku čítali. Fínski učitelia okrem toho potvrdzujú, že aktívni používatelia PC bývajú zároveň aj aktívnymi čitateľmi

Stredoškolské vzdelávanie

Stredoškolské vzdelávanie má obdobné členenie, ako u nás. Je rozdelené na gymnaziálny a odborný prúd vzdelávania s tým, že cez gymnáziá prechádza asi 40ˇ% fínskych žiakov. Štúdium na strednej škole trvá tri až štyri roky. Strednú školu končia žiaci vo Fínsku opäť národnými skúškami. Školské pomôcky si stredoškoláci platia sami.. Výučba, sociálne platby a stravovanie je bezplatné.

Na stredné školy nastupujú žiaci podľa priemeru na základnej škole. Prijímacie skúšky sa robia iba na špecializované stredné školy. O miesto na všeobecnej strednej škole sa pomocou systému jednotných prihlášok môžu hlásiť aj študenti s vysvedčením vydaným v zahraničí.  V rámci jednotného systému prihlášok na všeobecné a odborné školy sa študenti môžu hlásiť na 5 rôznych škôl. Stačí vyplniť jednu prihlášku a zoradiť školy podľa preferencií. Po odoslaní prihlášky už poradie škôl nie je možné zmeniť. Prijímacie skúšky sa robia dva krát do roka – na jar a na jeseň. Jednotný systém prihlášok sa nevzťahuje na školy, kde sa musí preukazovať talent a nadanie.

Učiteľ – základ úspechu školstva

Okrem rovnoprávneho školstva je považovaný za zdroj úspechu fínskeho školského systému predovšetkým vysoko profesionálny výkon učiteľa. Fínskych žiakov učí zvyčajne prvých šesť rokov jeden učiteľ / u nás do štvrtého ročníka/. Fíni hovoria, že práve tu sa kladie základ vedomostiam žiaka. Práve v tomto období získavajú Fíni náskok pred ostatnými štátmi vo vzdelávaní. Všetci učitelia musia mať vysokoškolské vzdelanie. Na štúdium pedagogiky sa hlásia vo Fínsku najlepší študenti zo stredných škôl a vysoké školy si môžu vyberať.  Na jedno miesto sa hlási v priemere 7 záujemcov o učiteľské štúdium. Profesia učiteľa víťazí medzi vysnívanými profesiami absolventov gymnázií. Učiteľstvo je tak vysoko spoločensky oceňovaným povolaním. A to napriek tomu, že toto povolanie nie je platené nadštandardne. V minulom roku bol priemerný plat fínskeho triedneho učiteľa 2538 euro hrubého mesačne, čo bolo zhruba asi o 100 euro viac, ako bol priemer platov v krajine. Učitelia však majú vysokú morálku, dobrý systém ďalšieho vzdelávania a odborného rastu.

Mnohí učitelia hovoria, že za najdôležitejší predpoklad dobrých výsledkov v triede je vytvorenie dobrej pracovnej atmosféry. Z povinnosti a donútenia sa nikto nič nenaučí. Podstatné je, dať všetkým možnosť, všetkých aktívne zapájať do vyučovania, plnenia úloh, možnosti prezentovať sa. To si vyžaduje dobrú prípravu na vyučovanie. Učiteľ musí byť profesionál v technikách učenia. Učitelia hosťujú aj v iných školách, učiteľ SŠ na ZŠ a pod. Je tam kultúra spolupráce. U nás je učiteľ osamelý bežec. Drvivá väčšina učiteľov hovorí anglicky. Veľký dôraz sa kladie na vzdelávanie učiteľov. Učiteľ musí mať okolo 3OO kreditov – 160 – svoj predmet, 60 –predmety/Fínština, M, Tv/ a 80 až 100 kreditov je voliteľných. Muži tvoria zhruba tretinu učiteľských zborov.

Vo Fínsku nemajú inšpekciu a inšpektorov. Zodpovednosť je na učiteľoch a školách. Je tu menšia orientácia na chyby. Orientácia v hodnotení je na to, čo žiaci vedia. Hodnotiaca škála známok je 4 – 10. Väčšina žiakov má známky okolo 8, pričom 10 je najvyššia známka.

Atmosféra vo výchove a vzdelávaní

Škola je vnímaná ako zdroj zručností, vedomostí a duševnej pohody. Tomu sa podriaďuje všetko, vrátane správania sa pedagógov ku žiakom a a žiakov k svojim učiteľom. Vo fínskej škole nie je ničím neobvyklým, ak si žiaci spolu s učiteľmi zaspievajú, ak sa rozprávajú diskutujú. Fínsko je krajinou disciplinovaných a slušných ľudí. S dodržiavaním pravidiel a uvedomelosťou sa možno stretnúť na každom kroku. Poriadok je základ všetkého. Systém výučby vedie žiakov ku komunikácii a kooperácii,  k vzájomnej spolupráci . Vo fínskej škole stretnete mnoho bosých detí. Nikto ich nenúti, aby boli bosé, ale Fíni hovoria, že deti by sa mali cítiť v škole, ako doma. A doma veľmi často chodia deti bosé. Prečo potom nie aj v škole?

Chodby, triedy i okolie škôl je vyzdobené prácami detí. Snahou je ukázať práce čo najväčšieho počtu žiakov, aby prežili pocit vlastnej prezentácie a úspechu. Toto sa robí aj preto, aby sa žiaci naučili vážiť si svoje okolie.  Vo fínskych školách je rovnako dôležité, ako osvojovanie si učiva aj nadobúdanie sociálnych zručností Veľa času sa v škole venuje osobnostnému rozvoju žiakov, vzájomnému poznávaniu žiakov, utváranie triedneho kolektívu, učenie sa tolerancii. Jeden deň v roku žiak so súhlasom rodičov napríklad pomáha upratovačkám, alebo v kuchyni.

Dobrý život pre všetkých.

Vo fínskej škole je základná filozofia v súlade s vyššie uvedeným titulkom. Deti sa učia predovšetkým to, čo budú v živote potrebovať. Fínsky parlament každé dva roky hodnotí, či štátne kurikulum vyhovuje potrebám spoločnosti a v súlade s potrebami toto kurikulum upravuje. To si vyžaduje naozaj osvietených a zodpovedných poslancov. Fínski žiaci sú disciplinovaní a to napriek tomu, že to nie je dosahované pomocou zákazov a príkazov, ale najmä cieľavedomou výchovnou prácou v rodine i v škole. Nejestvuje iná výchova doma a iná v škole. Priority má rodina i škola obdobné. Učiteľ, škola, vzdelanie majú náležitú prestíž i úctu. Sú považované / na rozdiel od našich zemepisných šírok/ za skutočnú hodnotu a základ budúceho úspechu človeka. Fínska spoločnosť vytvára pre prácu školy také podmienky, aby táto mohla plniť svoju významnú úlohu. Školstvo je vnímané, ako oblasť najzmysluplnejších investícií a nie ako nákladová položka rozpočtu. V tom je zásadný rozdiel medzi Fínskom a Slovenskom.

 

9 vážnych upozornení

Prof. Petr Piťha už vyslovil a napísal viacero veľmi trefných a múdrych vecí. Pred časom v českej poslaneckej snemovni vo Výbore pre vedu, vzdelanie, kultúru, mládež a telovýchovu predniesol k dvadsiatim rokom školstva v nových podmienok Deväť upozornení, ktoré sú veľmi inšpiratívne aj pre nás na Slovensku. Dali by sa veľmi dobre akceptovať a rešpektovať.

Autor vo svojom vystúpení zdôraznil, že netrpí potrebou, aby s ním ostatní súhlasili, ťahaniciam a hádkam sa vyhýba. Podľa jeho slov jeho povinnosťou je vysloviť názor a umožniť ostatným, ktorí môžu niečo ovplyvniť použiť z názorov to, čo považujú za správne. Takto predkladá týchto 9 upozornení:

1. Považujem za správne, keď veci odborné sú riešené odborne, nie politicky. Statika mostnej konštrukcie sa rieši výpočtom, nie celonárodnou diskusiou. Pri zásadných školských otázkach je to podobné.
2. Školy, ako výchovno-vzdelávacie inštitúcie musia mať svoju vnútornú organizáciu a viesť k poriadku. Myslím, že bude potrebné pristúpiť k postihovaniu žiakov i rodičov v prípadoch, keď daný poriadok a organizáciu narúšajú.
3. Učitelia musia mať možnosť učiť a vychovávať. Dnes ju nemajú. Autorita učiteľského postavenia musí byť na jednej strane chránená zákonom a na strane druhej tiež preverovaná. Myslím, že zavedenie a možnosť straty učiteľskej spôsobilosti je vhodným riešením.
4. Základné požiadavky kladené na absolventov musia byť náročné a jednotné. Štátna výstupná skúška /možno nepovinná/ je riešením. Inak dôjde k úplnej inflácii výstupných dokumentov, vrátane akademických titulov a hodností.
5. V školách /samozrejme i všade inde, ale teraz hovoríme o školstve/ musí prebiehať sústavná výchova k základným spoločenskotvorným vlastnostiam. Ide o vytváranie nedefinovanej, ale iste známej slušnosti. Ak sa stratí slušnosť, nezachráni spoločnosť pred jej rozkladom žiadne pozitívne zákonodarstvo.
6. Podľa môjho názoru nemožno otázky školstva ani riešiť, ani ovládať finančnými pákami. Ide o ideovú oblasť a pracuje sa s ľuďmi. Používať metaforu i prax trhových pravidiel ekonomiky je nebezpečné. Žiaci nie sú surovinou a nepodarky nemožno recyklovať. Reklamou vyzdvihovaná úspešná škola ešte nemusí byť školou kvalitnou.
7. Spoločnosť musí zvážiť svoje možnosti. Na vzdelávanie musí dávať toľko, aby mala potrebné a zamestnateľné množstvo pracovníkov. Ak zavedieme numerus clausus na vysokých školách univerzitnej úrovne, v rámci ktorého bude bezplatne študovať potrebný počet najlepších študentov, ostatní budú platiť školné, lebo ide o ich súkromný /nie spoločenský/ záujem, nebude nikto poškodzovaný.
8. Treba zvážiť, či stále diskutovaný nedostatok finančných prostriedkov v školstve nie je v značnej miere spôsobený ich nesprávnou alokáciou, teda rozmiestnením, či rozdelením. V rezorte školstva, podobne ako aj inde sú veľké sumy vynakladané na zbytočné aktivity a programy, ktoré nielen nič neprinesú, ale podrývajú základnú prácu škôl.
9. Posledné upozornenie sa dotýka školstva, ale je platné všeobecne. Ak sa naša spoločnosť nevráti k racionálnemu riešeniu svojich problémov a ak sa nebudeme všetci bez výnimky učiť žiť v slobode, t. j. nezneužívať ju k sebeckému osobnému prospechu, zdiskreditujeme demokraciu a slobodu, ktorých nie sme hodní, stratíme ich. Čakárne na diktátora – liečiteľa sa plnia. Ten vyčkáva na okamih, kedy epidémia kliešťovej boleriózy /typ ixodes irresposabilis/ prejde do štádia pandémie.

 

 V čom spočíva reforma vzdelávania a aké sú ciele vzdelávania ?

Jednoducho povedané, reforma je reakciou na nové vzdelávacie prostredie, ktoré sa vytvorilo v dnešnej škole. Pôsobí naň viacero faktorov a nedá sa jednoznačne povedať, čo najviac prispelo k tomu, že bolo nutné postupne zmeniť ciele aj obsah vzdelávania. Určite to bolo nové spoločenské prostredie, zmena spoločnosti, ktorá je viac orientovaná na konzumný spôsob, je ovplyvnená médiami, ktoré prezentujú tzv. kvalitný život, na ktorý môžeme mať rôzne názory. Ale médiá sú tu a nikto nás rodičov doteraz neučil ako sa vyrovnať s reklamou, ktorá útočí na nás,  ale aj na deti a predstavuje im zaručene najsprávnejšie hračky, najnovšie filmy, najnovšie počítačové hry, ale ukazuje im tzv celebrity, ktoré sa stávajú vzorom pre žiakov a sú to úplne iné celebrity, ako im predstavovali v škole. Nikto nás neučil ako sa vyrovnať s nástupom technológií, mobilov, počítačov, iPhonov a ďalších dôležitých vecí, ktoré nám síce uľahčujú život , ale sú plné nástrah pre deti. Ako sa vyrovnať s facebookom, s chatovaním, ako zabrániť deťom aby nezverejňovali svoje údaje do počítačových sietí.

Nikto nás neučil ako sa vyrovnať s globalizáciou, ktorá nás zasiahla a odrazu by sa mali problémy celého sveta týkať aj nás.

Na druhej strane s otvorením sa nášho vzdelávacieho systému verejnosti sme už dlhodobejšie pociťovali stav, ktorý sa ozýval aj zo stany žiakov:  „Pani učiteľka a načo mi to bude?“ „Prečo sa to musím učiť? Boli to otázky, ktoré odrazu zaskočili učiteľov, pretože doteraz poznali žiakov , ktorí sa bez reptania naučili to, čo im učitelia povedali. A odrazu sa žiaci začínajú pýtať a učitelia nevedia odpovedať. Naviac pociťujeme stav, že veľa informácií dostávame z rôznych zdrojov, ale rozumieme im? Je v škole vytvorený priestor na to, aby sa aj rozmýšľalo? Učitelia sa často sťažujú, že žiaci majú veľa informácií, viac ako učitelia. Väčšina učiteľov nechce ani počuť o tom, že by sa mali venovať poznatkom, ktoré žaici už získali. A tak miesto toho , aby sa žiaci rozprávali, argumentovali, pozorovali, objavovali, žiaci získavajú veľa poznatkov, majú veľa vedomostí, ale nevedia čo s nimi, nevedia ich použiť. Tomuto stavu sa začína v odbornosti hovoriť ako o nevzdelanosti. Vo vzdelávaní v škole chýba to, čo je základom vzdelávania – zaujímavosť.

Určite by sme mohli takto pokračovať ďalej, je to ale odpoveď aj na to, prečo muselo sa zmeniť vzdelávanie.

Reforma je dlhodobý proces  a vyžaduje si  pochopiť nový prístup k vzdelávaniu.

 

Čo by sme teda chceli zdôrazniť pri novom prístupe k vzdelávaniu? 

V prvom rade by sme chceli zdôrazniť, že celé vzdelávanie je zamerané na ciele  a nielen na obsah.  Výchova a vzdelávanie sa orientuje na rozvoj kompetencií žiakov. Znamená to, že pre nás už  nie je najdôležitejšie, koľko učiva odučia učitelia   za hodinu, či  učebné osnovy stihli prebrať za školský rok, ale bude dôležité, či  si vo vzdelávaní stanovili správne ciele,  či je obsah  vzdelávania správne vybraný, či sa  darí prostredníctvom obsahu  žiakov smerovať k cieľom.

To vyžaduje premyslenie si, čo je potrebné, aby sme vo vzdelávaní dosiahli, či to, čo sa žiak dnes naučil, v budúcnosti využije,  s akým vybavením v oblasti vedomostí, zručností a postojov vstúpi do života a ako ho vzdelanie  ovplyvní, ako sa bude v spoločnosti pohybovať.

 

Zhrňme niekoľko najdôležitejších momentov reformy:

1. Je potrebné mať na zreteli žiaka novej doby v prostredí počítačov, médií.
2. Vo vzdelávaní cieľom nie je už učivo, ale skôr súhrn takých kompetencií, ktoré žiaka pripravia pre riešenie situácií v živote a pri ktorých dokáže efektívne využiť svoje vedomosti a zručnosti. Pritom kladieme dôraz na kvalitné  vedomosti a zručnosti.
3. Väčší dôraz sa bude klásť na výber základného učiva, prostredníctvom ktorého sa dosiahnu ciele a budú sa rozvíjať kompetencie.
4. Veľký priestor sa bude venovať učeniu učiteľom ako projektovať učivo.
5. Predpokladom nového prístupu k vzdelávaniu je užšia spolupráca učiteľov.
6. Pri vyučovaní učitelia budú viac používať nové metódy zamerané na zážitkové učenie, objavovanie pozorovanie, samostatnú prácu, uvažovanie, argumentovanie, hodnotenie, tvorenie. sa použijú nové metódy a organizačné formy vzdelávania, tak ab sa na žiakov neaplikovala ô pásová výroba“
7. Hodnotenie žiakov bude založené na inom princípe, viac sa bude aplikovať hodnotenie, ktoré bude zamerané na zlepšovanie sa každého žiaka a bude ho viac motivovať
8. Naučiť žiakov učiť sa, nie memorovať učivo od slova do slova

Uvedené prístupy k  zmene vyžadujú dlhší čas, avšak neznamená to, že sa musí čakať, znamená to,  že tieto požiadavky  sa musia riešiť, ale sme si vedomí toho, že to   bude  trvať niekoľko rokov, kým budeme môcť povedať, že je naše vzdelávanie efektívne a že sme naozaj dosiahli to, čo sme očakávali.

Efektívne učenie sa odvíja od kvality vymedzenia vzdelávacích cieľov, správnej realizácie  a stáleho sledovania  výsledkov vzdelávania

 

Aké sú ciele vzdelávania v Slovenskej republike? 

Vzdelávacie  ciele vychádzajú  z potreby kultivovať potenciál každého žiaka vo všetkých oblastiach jeho rozvoja, pomôcť k osvojeniu si funkčnej gramotnosti, ktorá umožní celoživotné vzdelávanie, ale súčasne viesť žiakov aj  k vnímaniu potreby  ochrany sveta a kultúry, v ktorej sa spoločnosť  nachádza.

Všeobecné ciele výchovy a vzdelávania sú uvedené v školskom zákone č.285/2008 v §4:

Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi

• získať vzdelanie podľa tohto zákona,
• získať kľúčové kompetencie a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie v materinskom a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti a kompetencie v oblasti prírodných vied a technológií, k celoživotnému učeniu, sociálne a občianske kompetencie, podnikateľské kompetencie a kultúrne kompetencie,
• naučiť sa aspoň jeden cudzí jazyk a vedieť ho používať,
• naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,
• naučiť sa získavať, osvojovať si a rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo na trhu práce,
• naučiť sa pracovať s modernými informačnými technológiami,
• získať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku svojej vlastnej kultúre, jazyku, k národným hodnotám krajiny jeho pôvodu a pobytu,
• získať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd,)
• pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, znášanlivosti, rovnosti muža a ženy a priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a štátom uznávanými cirkvami a náboženskými spoločenstvami,
• naučiť sa zdokonaľovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť,
• naučiť sa kontrolovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty.

 

Ciele vzdelávania, uvedené v školskom zákone a v ďalších pedagogických dokumentoch  sa odvíjajú od zmyslu (účelu) vzdelávania. Svetová konferencia o vzdelávaní pre všetkých (UNESCO, 1993) uznala sedem účelov na učenie sa u ľudských bytostí:

1. prežiť
2. plne rozvinúť svoje schopnosti
3. žiť a pracovať v dôstojnosti
4. zúčastniť sa na rozvoji spoločnosti
5. zdokonaliť kvalitu svojho života
6. robiť informované rozhodnutia
7. pokračovať v učení sa.

Uvedené účely vzdelávania umožňujú aj sformulovať najširší zmysel výchovy – naučiť sa byť.

Naučiť sa byť znamená naučiť sa poznávať, konať, hodnotiť a dorozumievať.

 

Charakteristika cieľov:

1. cieľ naučiť sa poznávať znamená poznávať prírodu a kultúru i vlastnú osobnú prirodzenosť a kultúrnosť, schopnosť využívať viaceré informačné zdroje, technológie ako aj sebakontrolné a sebariadiace schopnosti. Taktiež týmto cieľom sa zdôrazňuje aj  schopnosť poznávať vlastné individuálne postupy a štýly v učení sa. .
2. cieľ naučiť sa konať znamená správne, kvalitne a účinne, cieľavedome zasahovať, inovatívne meniť, dômyselne zdokonaľovať veci okolo seba. Zákonitou sa tu stala požiadavka naučiť sa spolupracovať v tíme so zmyslom pre osobnú zodpovednosť, plánovať so znalosťou poznatkov, organizovať činnosť, spätnoväzbovo kontrolovať a regulovať vlastné i cudzie konanie, motivovať a viesť pracovnú skupinu, projektovať postupy, tvorivo riešiť zadania, zhotovovať diela,
3. cieľ naučiť sa hodnotiť znamená posudzovať kvalitu, efektívnosť, rozhodovať o postupe, vyberať, priorizovať, orientovať sa v hodnotových systémoch alebo modeloch,
4. cieľ naučiť sa dorozumievať a porozumieť si znamená využívať a podeliť sa o skúsenosti vedieť sa vyjadrovať slovami, pohybom, vlastným osobným štýlom, uplatňovať všetky formy sociálnej komunikácie, ktorými sú hovorový jazyk, písomný jazyk, číselný jazyk, grafický, jazyk tela a taktiež zaraďujeme k nim aj jazyk počítačov.

 Ako pristupovať k reforme

 Prvým krokom k zmene je pozitívne myslenie. Ak sme v úvode písali, že smerujeme k efektívnejšiemu vzdelávaniu – slovo efektívnejší  v sebe zahŕňa viacero momentov. V prvom rade je to vytvorenie bezstresovej atmosféry, prostredia, v ktorom sa všetci dobre cítia. Ideálom by bolo, keby sme mohli povedať, že žiak chodí do školy s chuťou, teší sa na zaujímavé formy vyučovania, vie, že môže vyjadriť svoj vlastný názor, že je individualitou, ktorá je rovnocenným ohnivkom kolektívu a má tu svoju aktívnu tvorivú úlohu. Samozrejme, že je to ideálna predstava, ale pozitívne myslenie v tom zmysle, že žiak má vytvorené všetky podmienky, aby sa mohol sústrediť na vzdelávanie, je základnou podmienkou.

  

OECD a budúcnosť školstva

V rámci OECD bolo už v roku 2001 spracovaných 6 možných scenárov školstva budúcnosti. Tieto scenáre boli prerokované v rôznych medzinárodných organizáciách a venovala sa im pozornosť napríklad aj na päťdesiatom zasadaní Fóra Rady International Bureau of Education OSN v Ženeve v januári 2003.

Cieľom upriamenia na scenáre možného vývoja je zvýraznenie pochopenia toho, ako by mohla politika pomôcť vzdelanosti vo vyspelých a iných krajinách sveta. V porovnaní s inými oblasťami bola táto oblasť málo rozpracovaná. Scenáre budúcnosti školstva otázky v nich koncipované treba vidieť z dvoch uhlov pohľadu :

• z hľadiska pravdepodobnosti vývoja
• z hľadiska nevyhnutnosti.

Z hľadiska budúcnosti školstva a vzdelávacích politík treba v prvom rade mať jasno v otázkach nevyhnutnosti toho – ktorého prvku, či riešenia a pravdepodobnosti na základe indikátorov vývoja v iných oblastiach, najmä v oblasti výroby, vývoja a nových technológií, ale aj ohrození. Pre budúcnosť  školstva treba poznať trendy, vízie, treba mať kvalifikované odhady na 15 až 20 rokov dopredu.  Samozrejme platí, že oblasť vzdelávania bude v budúcnosti ovplyvnená sociálnymi, ekonomickými, technologickými, environmentálnymi, kultúrnymi, ale aj geopolitickými a  politickými činiteľmi doby.

Scenáre OECD pre vývoj školstva v budúcnosti boli konštruované v rámci spoločných premenných pre:

a/ očakávania a politickú podporu vzdelávania a vzdelania,

b/ ciele a funkcie školy a školskej dochádzky v budúcnosti,

c/ organizačné štruktúry vzdelávania

d/ geo-politický rozmer sveta

e/ dĺžku využiteľnosti nadobudnutých vedomostí, či kompetencií v rámci školského systému.

Okrem pokusov o zachovanie súčasného status quo v oblasti vzdelávania je možné, že sa  naplní jeden z nasledujúcich scenárov.

Scenár č. 1: silné byrokratické školstvo so silnými centrálnymi inštitúciami

Tento scenár je založený na pokračovaní dominantného postavenia štátu v riadení školstva. Naznačuje pevné riadenie, tlaky na jednotnosť školy. Takýto model je zvyčajne odolný voči radikálnym zmenám a partikulárnym záujmom. V tomto modeli sa veľká pozornosť bude venovať vzdelávacím programom, budú spoločné učebné osnovy a systém hodnotenia. Bude pokračovať byrokratický charakter školy. V triede bude dominovať učiteľ. Očakáva sa zvýšenie využívania informačno – komunikačných technológií vo vzdelávaní v škole i doma, ale nie radikálne. Môže dochádzať k prepojeniu formálneho a neformálneho vzdelávania

Tento model bude asi vystavený tlaku decentralizácie v oblasti miest a obcí, novým firemným záujmom pre pružné prispôsobovanie sa obsahu vzdelávania požiadavkám zamestnávateľov, globalizačným tlakom. Očakáva sa rastúci tlak na profesionálny rozvoj učiteľských kompetencií. Učiteľské zbory všeobecne budú v budúcnosti zrejme starnúť, čo bude bariérou rýchlejších zmien v metódach a formách vyučovania.

Školy v tomto modeli budú vykonávať sériu základných úloh /starostlivosť o deti, spoločný chránený priestor, diferenciácia, triedenie a výber/.

Scenár č. 2: rozšírenie trhového modelu školy

Rozsiahla nespokojnosť vedie k reformovaniu verejného financovania školstva. Dochádza k rýchlemu rastu dopytu po nových kompetenciách žiakov, objavuje sa potreba väčšej rozmanitosti poskytovateľov vzdelávacích služieb. To sú všetko elementy, ktoré orientujú model školy budúcnosti na trhové princípy. Je reakciou na nespokojnosť s centrálne riadeným školstvom s jednotnou štruktúrou a organizáciou. V reakcii na to vlády budú podporovať diverzifikáciu vzdelávacích služieb a vznik nových poskytovateľov vzdelávania prostredníctvom zmeny financovania, stimuly a dereguláciu, čím sa odhalí významný trhový potenciál školy v národnom a medzinárodnom meradla.. Bude fungovať trh škôl, akreditácií, zvýši sa systém verejnej kontroly školstva a poklesne regulácia obsahu a učebných osnov a plánov pre jednotlivé vzdelávacie subjekty. Dôjde k premiešaniu verejného a súkromného školstva, k súpereniu škôl o žiaka už na primárnej a sekundárnej úrovni vzdelávania. V tomto modeli treba počítať s rizikami nerovnosti a najmä verejným školám hrozí miesto na vedľajšej koľaji. Trhový model školstva v sebe obsahuje  výrazne predpoklady nerovnosti medzi žiakmi v prístupe k vzdelaniu. Nastavenie trhových princípov v školstve môže mať rôzne alternatívy. Pri tomto modeli je podstatný záujem trhu. Prináša výrazné zníženie dôvery voči verejným školám. Predpokladá, že budú jestvovať vynikajúce i veľmi slabé školy. Bude na solventnosti rodičov, kam sa ich deti v tomto modeli dostanú.

Školy sa budú orientovať v súťaži s inými na dosahovanie čo najlepších výsledkov, aby mali čo najviac žiakov a teda aj čo najviac finančných príjmov. Školy v tomto modeli budú klásť veľký dôraz na reklamu, marketing a tvrdú prácu. Budú sa hľadať partnerstvá verejného a súkromného sektora. Podstatne sa zníži úloha centrálnej moci a orgánov štátu. Rozvinú sa medzinárodné akreditácie, bude viac súkromných škôl. Školy budú ponúkať rozmanitú škálu doplnkových služieb. Menej úspešné budú školy s odborným zameraním na manuálne zručnosti. Rozvinie sa model vzdelávacích poukazov. Otázkou je, na ktorej úrovni vzdelávania sa tento trhový model môže rozvinúť najviac.

Scenár č. 3: Školy ako hlavné centrá sociálnej starostlivosti

Školy sa budú profilovať ako kultúrne a sociálne centrá v mieste svojho sídla. Bude fungovať vysoká úroveň dôvery verejnosti v ich prácu a bude verejná podpora ich financovania. Očakáva sa rozmanitosť organizačná i obsahová. Škola bude najlepším riešením v boji proti sociálnej roztrieštenosti a kríze hodnôt. Bude prevažovať otázka verejného blaha, zmysluplnosti povinnej školskej dochádzky. Individualizáciu vzdelávania nahradí dôraz na kolektívne výkony a spoluprácu. Škola bude mať významné sociálne a komunitné poslanie nielen v oblasti pred primárneho, primárneho a sekundárneho vzdelávania, ale aj v procesoch celoživotného učenia. Školy sa budú orientovať na výstupný stav vedomostí a zručností žiakov a ich hodnotový svet. Školy budú mať vysokú mieru autonómie bez potreby centrálneho vyrovnávania nerovností medzi nimi. Pri tomto modeli sa očakáva vysoký štandard financovania, ich rovnomerné rozmiestnenie. Veľkú úlohu bude v ich činnosti zohrávať miestna komunita, ale aj spolky, združenia, cirkev. Škola bude pevne previazané so subjektmi z týchto oblastí. Tento model posilňuje interaktivitu, sociálne väzby, vzájomnú podporu a spoluprácu. Tento model bude mať pozitívny vplyv na podporu komunity v oblasti financovania, materiálneho vybavenia a riadenia. Verejné školstvo bude mať absolútnu prevahu Školy budú mať slobodu v rozvoji svojich vzdelávacích ciest ako centier sociálnej solidarity a partnerstiev. Obsah práce školy bude širší, obohatený o mnohé ďalšie sociálne a kultúrne zručnosti, vedomosti, vrátane podpory občianstva. Školy budú oslobodené od tlaku trhu a trhového priestoru. Zníži sa nerovnosť medzi žiakmi, rozšíri rozmanitosť, sociálna súdržnosť. Školy nebudú zaťažené zbytočnou administratívou. Bude sa rozvíjať medzi generačný dialóg, spoločenské aktivity mladých. Medzi stupňami vzdelávania bude plynulý prechod. IKT sa budú silne podporovať najmä s dôrazom na rozvoj komunikácie medzi žiakmi, učiteľmi, rodičmi, komunitou, spolkami, zamestnávateľmi.

Výrazne sa posilní miestna dimenzia vzdelávania podporovaná silným národným rámcom. Zvýši sa spolupráca s odborníkmi z neškolského prostredia, spoločenstvom, rodičmi a ostatnou komunitou. Učitelia budú vysoko váženou a oceňovanou  profesijnou skupinou, komunita sa bude usilovať vytvárať čo najlepšie podmienky pre vzdelávacie a kultivačné procesy. Očakáva sa vysoká flexibilita vzdelávacích a kultivačných programov. Rizikom môžu byť komunity s nízkou súdržnosťou a individualizácia bez zmyslu pre spoločné riešenia problémov.

Scenár č. 4: Školy ako organizácie zamerané na učenie

Tieto školy budú mať vysokú dôveru verejnosti a podporu vo financovaní a zdrojoch financovania. Programom škôl bude silný vzdelávací program a podpora všetkých druhov nadobúdania vedomostí, zručností, kompetencií. V centre pozornosti budú inovácie a experimentálne cesty hľadania nových efektívnejších ciest vzdelávacích procesov. Bude sa hľadať čo najlepší obsah vzdelávania, inovatívne formy hodnotenia žiakov a uznávanie zručností. Školy budú pod odbornou kontrolou, ktorá bude nástrojom ďalšieho zdokonaľovania ich práce Učitelia a ďalší špecialisti, ktorí sa budú podieľať na vzdelávacom procese budú vysoko motivovaní pre kvalitné vyučovanie, ktoré by sa malo uskutočňovať v menších skupinách v dobre vybavenom prostredí škôl i mimo nich na vedeckých a odborných pracoviskách. Veľký dôraz sa bude klásť na využívanie IKT v procesoch učenia a kooperácie. V tejto situácii sa budú školy usilovať o dosiahnutie dobrého mena učiacej sa školy. Rozvíjať a podporovať sa bude celoživotné vzdelávanie a príprava.

Scenár č. 5: Učiace sa siete – siete spoločností

Scenár predpokladá, že dôjde k nespokojnosti so školskými systémami a nízka kvalita škôl privedie mnohé školy a ich vedenia v spolupráci s inými subjektmi k vytváraniu vlastných vzdelávacích sietí. Budú vznikať „sieťové spoločnosti“ s ktorými budú spolupracovať rôzne kultúrne, náboženské a komunitné spolky a združenia ľudí. Do popredia sa dostanú otázky socializácie a budú prijímané opatrenia v záujme zabezpečenia starostlivosti o deti na regionálnej úrovni, iné budú mať cezhraničný sieťový charakter. Tento scenár predpokladá podstatné odstránenie súčasných modelov riadenia a zodpovednosti za školstvo, pretože túto funkciu preberú najmä komunity. Môžu sa však začať objavovať aj nové formy medzinárodnej akreditácie pre elitné siete a skupiny.

Preklenutie „digitálnej priepasti“ a regulácia trhu sa stanú hlavnými úlohami pre verejnú moc. Skupiny zamestnávateľov sa môžu stať veľmi aktívnymi v momente, ak im školy nebudú schopné poskytovať dostatočne kvalitne pripravených absolventov a preberú zodpovednosť za vytvorenie vlastnej vzdelávacej siete. Tento scenár je  modelom podporujúcim excelentnosť neformálneho vzdelávania, pričom bude odmietať oficiálne vzdelávacie štruktúry.

Scenár č. 6.: Exodus – zrútenie sa modelov

V tomto scenári sa ráta s veľkou krízou školstva pre nedostatok učiteľov a záujmu o vzdelávanie. Rýchlo starnúci učitelia, zhoršovanie ich morálky, odchod za prácou do atraktívnejších odvetví, zvyšujúce sa nároky na vedomosti, zložitá práca s deťmi dovedie učiteľskú profesiu do krízy. Bude potrebné prijímať núdzové opatrenia a stratégie, budú sa hľadať cesty na radikálnu zmenu stavu. Posilní sa postavenie národných inštitúcií, ktoré budú hľadať vlastné východiská z krízy. Súčasne sa budú hľadať cesty k medzinárodnej kooperácii, bude dochádzať k „požičiavaniu si učiteľov“, vzájomnej výpomoci. Školy, ale najmä spoločnosť bude musieť investovať mimoriadne prostriedky do revitalizácie systému a pedagogických inovácií. Zostanú izolované vzdelávacie centrá, systém sa rozpadne. Budú medzi nimi tak tradičné, ako aj vysoko inovatívne školy. Veľmi dôležitú úlohu vo vzdelávacích procesoch budú mať informačno-komunikačné technológie.

Spracoval: PhDr. Ľubomír Pajtinka, PhD.