Mgr. Melánia Dubíniová, školská inšpektorka v Banskej Bystrici

Bez poézie by sme boli iba veci tohto sveta….

Mgr. Melániu Dubínyovú poznám dvadsať rokov. Prvý krát som ju stretol na Chalupkovom Brezne, najväčšom pedagogickom podujatí umeleckej tvorivosti učiteľov u nás. Učila na materskej škole tejto horehronskej metropoly a očarovala poroty svojim umeleckým prednesom. Časom sa stala nielen metodičkou pre predškolskú výchovu, ale aj porotkyňou na prehliadke umeleckej tvorivosti učiteľov. Vedela so zaujatím rozprávať o prednese, o básňach, citovo obohacovala svojich poslucháčov a obdivovateľov. Dnes je z nej členka organizačného výboru najväčšieho podujatia učiteľov u nás a súčasne pracuje ako školská inšpektorka pre materské školy na Školskom inšpekčnom centre v Banskej Bystrici. A stále pracuje s umením a obohacuje ním nielen Brezno a jeho okolie, ale aj svojich zverencov, ktorým sa venuje v príprave na umelecké súťaže a prehliadky.

V akej rodine ste vyrastala a kam siahajú vaše korene?

Ja a môj brat sme mali veľké šťastie, že sme vyrastali v úplnej a snáď to nebude znieť ako klišé, ale aj harmonickej rodine. Moji drahí rodičia boli pracovití, slušní a svojím okolím vážení ľudia. Keďže obaja pracovali v sociálnej oblasti, pomoc, akási bazálna úcta, slušnosť, boli u nás doma samozrejmosťou. Ale aj radosť a humor. Keďže pochádzam z horúceho, úrodného juhu, z Levíc, kde je vinohradníctvo priam životným štýlom, pracovitosť bola pre mňa samozrejmosť.

Ako vás vychovávali vaši rodičia? Ktoré hodnoty boli pre vás v rodine najdôležitejšie?

K môjmu detstvu neodmysliteľne patrí moja úžasná stará mama, ktorá mi otvorila srdce, lebo cítila, že sme spriaznené duše. Prázdniny strávené u nej na dedine boli pre nás rajom, kde sa všetko môže stať. V ňom boli každodenné veci oveľa viac, než sme videli vlastnými očami. Prvá mi povedala, že kvety a stromy plačú, keď sa im ublíži. Bola to múdra, pracovitá žena s neobyčajným zmyslom pre krásu. Nikto nemal také vzrušujúce zásuvky ako ona, plné škatuliek fotografií, ozdôb ale aj iných pokladov. Pamätám sa, že keď v kinách koncom 6o. rokov premietali film s legendárnou skupinou Beatles Žltá ponorka, v zapadnutom dedinskom kine sme so starou mamou nemohli chýbať. Letnú kuchyňu mala vyzdobenú plagátikmi, reprodukciami obrazov. Jej najobľúbenejší bol a to som sa dozvedela oveľa neskôr, že je to obraz od slávneho Šagala. Neviem, či vedela kto je Šagal. Pravidelne navštevovala operety a divadelné predstavenia v neďalekom Ostrihome a keď to bolo nutné, tak aj na bicykli. Pamätám sa ,že jej dom bol plný ľudí a smiechu. Keď som mala sedemnásť a ona sedemdesiat, bola mojou najlepšou priateľkou…

Aké miesto mali vo vašej rodine vzdelanie, vedomosti, literatúra a umenie vôbec?

Rodičom veľmi záležalo na tom , aby sme s bratom mali dobré, zmysluplné vzdelanie. Veľa sa snami rozprávali, hrali, zaujímali sa o naše úspechy , ale aj prehry, naše záujmy. Dodnes s bratom vieme, že keď nás život pri všeličom prichytí , máme zázemie, kde nás pritúlia…Doma sa vždy veľa čítalo, rodičia majú pomerne rozsiahlu a myslím si, že aj kvalitnú knižnicu. Dostojevskij, Tolstoj, Saroyan či Coelho, to sú istoty. Mamička, dáma v najlepších rokoch(79)dodnes pravidelne navštevuje knižnicu a číta v troch jazykoch v slovenčine, češtine a maďarčine. Má prehľad a zdravý životný nadhľad. Literatúra je vlastne tá najdostupnejšia forma umenia. Ako študentka som bola členkou pohybového divadielka ANIMATO. Bolo to autorské divadlo a upozorňovali sme v ňom na absurdnosti ako úplatkárstvo, ľahostajnosť, pokrytectvo…Zdá sa, že tieto témy sú stále aktuálne.

Na akých zásadách a princípoch ste svoju dcéru Katku vychovávali ako rodič vy?

S mojou dcérou máme veľmi priateľský, rešpektujúci, otvorený ale hlavne láskyplný vzťah .Jej detstvo pozitívne ovplyvnilo hlavne to, že sme pod jednou strechou žili štyri generácie. Najviac ma však teší ,že to čo som ja zažívala s mojou starou mamou, prežíva ona dnes s mojou mamou. Je to zvláštna kvalita vzťahu. Katka je už úplne iná generácia, má akúsi vrodenú múdrosť a to čo ja len tuším, ona už dávno vie. Mám radosť z toho, že nie je povrchná, veľa na sebe pracuje a ostáva citlivá.

Čo považujete pre prípravu dieťaťa na život v činnosti rodiča za najdôležitejšie, či najmúdrejšie? A čo hovoríte na vzťah slovenských rodín k výchove a vzdelávaniu, k múdrosti ?

Pomôžem si citátom R. Steinera: Dieťa v láske prijať, v úcte vychovať, slobode prepustiť. Dieťa potrebuje veľmi veľa lásky, ale nie slepej . V bežnom živote často opakujeme, že deti sú našim šťastím i bohatstvom, že sú pre nás všetkým. Sme pre ne schopní urobiť všetko, čo je v našich silách a možnostiach. Je to naozaj tak? Robíme všetko pre ich prospech? Neoberáme ich o prirodzený im vlastný svet, aby sme ho nahradili svetom našich predstáv v presvedčení, že je to pre ne to najlepšie? Nehľadáme akúsi skratku? K múdrosti je potrebné sa prepracovať, dospieť a aj prebolieť… Ochraňujme ich, ale nechajme ich ísť vlastnou cestou, nevadí , že nebudú ako my, možno však budú lepší v tom ,čo je pre nich prirodzené .Snažme sa o to, aby sme im vytvorili čo najoptimálnejšie podmienky, aby sme im boli zázemím. Nepreťažujme ich, neoberajme ich o detstvo.

Aké miesto má v tejto sfére predškolská výchova dieťaťa? Doceňujeme jej význam u nás?

Tvrdenie, že dieťa predškolského veku má zostať v rodine, je správne, pokiaľ mu rodina zabezpečí naplnenie jeho potrieb. A opäť tvrdenie, že dieťa predškolského veku potrebuje spoločnosť rovesníkov a tú mu najlepšie zabezpečí materská škola, je správne, ak je schopná akceptovať dieťa ako osobnosť. Učiteľky preto musia primerane zvládnuť komunikáciu s dieťaťom, ktorú musí charakterizovať priateľský, pomáhajúci až materský vzťah plný nehy, citu a starostlivosti. Som rada, že väčšina učiteliek to dokáže. Dieťa by sa v materskej škole malo niečo naučiť ,malo by pri tom niečo pozitívne zažiť a byť pri tom aktívne. No najdôležitejšie je, aby sme mu vytvorili pocit bezpečia a dôvery, aby sme ho v týchto komplikovaných krízových časoch dobre ukotvili. Múdrosť, krása, dobro a slušnosť by mali byť kompasom pri správaní sa po celý život.

Ako vnímate postoj súčasnej generácie, či generácií /staršej, strednej a mladšej/ k hodnotám a hodnotovému svetu na ktorom stojí náš život?

Žijeme veľmi rýchlo, povrchne, prvoplánovo. Agresivita, dravý individualizmus šírený médiami a vzory zvlčilého správania sa niektorých ľudí okolo nás sú silní protivníci. Napriek tejto presile by sme sa mali dennodenne pokúšať o nemožné.

Kedy a kde sa zrodil váš vzťah k pedagogike? Kto sa o to pričinil najviac?

Všetko sa to začalo v škole a na svedomí to majú moji učitelia, ktorí boli, nielen múdri, , spravodliví ale boli to dobrí ľudia. Azda predsa len najväčší vplyv na moje smerovanie mala moja prvá pani riaditeľka, ktorá ma prijímala do zamestnania pani Janka Hladíková. Musím sa priznať, že ja som vlastne ani nechcela byť učiteľkou materskej školy. Chcela som byť bábkoherečkou alebo psychologičkou. Osud to zariadil inak. Práve táto úžasná žena ma nasmerovala na moju pedagogickú dráhu, ukázala mi aká je práca s deťmi, tvorivá, že je to vlastne umenie a že vlastne musím byť aj bábkohoherčkou a psychologičkou zároveň. Želám všetkým mladým učiteľkám také panie riaditeľky!

U vás cítiť silný príklon ku kultúre. Ako ju vlastne vnímate, aký jej pripisujete význam v živote človeka? Potrebuje dnes človek ešte poéziu, či umelecké slovo vôbec?

Umenie, akéhokoľvek druhu nás kultivuje, útočí na to čo je v nás dobré a aj nadčasové, ľudské. Pomáha nám to žiť. Umelecký prednes je vlastne výpoveď recitátora, názor prostredníctvom umeleckého textu. Vážim si ľudí, ktorí majú svoj názor, ktorí majú čo povedať. Dokážu odkrývať to, čo je napísané medzi riadkami…dospieť k akejsi múdrosti Takmer štyri roky pracujem s dievčatkom(Radkou Auxtovou). Som na ňu veľmi pyšná, ohromne narástla osobnostne. Keď spolu rozoberáme text, jednotlivé postavy, tak rozoberáme hlavne vzťahy. Sama som niekedy prekvapená ako veľa o tom mladí vedia, ako sa s nimi do hĺbky zaoberajú, filozofujú, uvažujú o živote, o hodnotách.

V poslednom čase sa častejšie hovorí u nás o problémoch školstva, školy a učiteľa. Ako vnímate význam a význam práce dnešného učiteľa pre človeka a spoločnosť? V akom stave sa podľa vás nachádza naše školstvo? Akú pozíciu má výchova a vzdelávanie vo verejnosti?

Pred viac ako 20.rokmi sme prijali chcené zmeny. Spoločenské zmeny sa pohli rýchlo vpred. Za spomínané obdobie sme tu mali niekoľko koncepcií (Duch školy, Konštantín, Milénium..), vždy sme sa na niekoľko mesiacov nadchli, ale realizovali sme len úlomky. Akoby sme tie roky premárnili…A teraz znova…Mnohí učitelia ale aj širšia verejnosť si kladie otázku zmyslu zmien….Výkonnosť ekonomiky klesá, nezamestnanosť a kriminalita stúpajú ,záujem ľudí sa sústreďuje na vlastné existenčné problém.- Najväčším zamestnávateľom absolventov stredných a vysokých škôl sa stali úrady práce. Množstvo kvalifikovaných ľudí sedí doma , alebo v krčme so založenými rukami a čaká štátnu almužnu. Demoralizáciu zvyšuje fakt, že úspešní sú často tí bez vzdelania, ale s hrošou kožou, drzosťou a hrubou silou. Vzdelaní a slušní čakajú na svoju šancu…

Čo by ste zaželali rodičom, učiteľom v ich pôsobení?

Ak by som mala ako mama, dlhoročný pedagóg a aj ako školská inšpektorka pre materské školy odpovedať na otázku, čo považujem v súčasnosti za najdôležitejšie, odpoveď by bola – vzťah k dieťaťu, láska. Ak výchova nie je preniknutá citom, ak učiteľka nedokáže vytvoriť emocionálne väzby medzi sebou a deťmi, vzbudiť v nich istotu, že jej na nich záleží, prejaviť im, že ich má rada, že sa na ňu môžu spoľahnúť v každej situácii, prostredie materskej školy bude len studenou, neosobnou inštitúciou, do ktorej deti budú chodiť len z nevyhnutnosti. Láska k deťom, porozumenie pre ich potreby a osobitosti sú najmenej také významné ako odborné vedomosti a metodické zručnosti. Ide hlavne o to, aby sa v mene vysokej odbornosti a profesionalizmu nevytrácalo, čo ju naozaj robí materskou – teplé ovzdušie citu, lásky a porozumenia, ktoré sú najspoľahlivejším východiskom predprimárneho vzdelávania.

(Ľubomír Pajtinka, 2011 in: Rodina a škola)

Vizitka:

Mgr. Melánia Dubínyová sa narodila..01.10.1960. vo Svodove. Študovala na Strednej pedagogickej škole Leviciach, Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Absolvovala študijné pobyty v Holandsku, Maďarsku. Aktívne spolupracuje so Spoločnosťou pre predškolskú výchovu, Región Brezno a OMEPOM. Venuje sa umeleckému prednesu ako lektorka aj ako porotkyňa. Je členkou organizačného výboru Chalupkovo Brezno.