Základom je ľudské dobro, láska a dôvera.

Mgr. Marta Kravecová, učiteľka Trnavá Hora

Marec je nielen mesiacom, kedy si pripomíname Medzinárodný deň žien, ale aj Deň učiteľov. Mesiac, kedy by sme sa mali viac zamýšľať nad poslaním matiek i výchovy a vzdelávania. Jednou z vynikajúcich osobností pri ktorej sa skĺbili obe pozície do celoživotného poslania je aj Ing. Marta Kravecová. Je to o to vzácnejšie, že pôsobí na vidieku, v ťažších a náročnejších podmienkach. Napriek tomu je dôkazom, že na Slovensku máme mnohé osobnosti, ktoré svojou nenápadnou a trpezlivou prácou vytvárajú zázemie pre náš ďalší rozvoj. Žije so svojou rodinou v Trnavej Hore neďaleko Žiaru nad Hronom. Je učiteľkou anglického jazyka a vychovala spolu s manželom šesť detí.

Marta Kravecová s manželom Pavlom Kravecom

Kde ste začínali s učiteľskou prácou, ako si spomínate s odstupom času na prácu so žiakmi?

Svoju učiteľskú púť som začala na Cirkevnej základnej škole v Žiari nad Hronom. Začiatky boli pre mňa emočne veľmi silné. Po dvanástich rokoch strávených na materskej dovolenke som sa dostala do iného pracovného prostredia- do sveta detí a školy, predtým som pracovala s dospelými. Bola som vďačná za túto zmenu, lebo úprimnosť, bezprostrednosť, radosť a mnoho iných pozitívnych vlastností, ktoré som každý deň objavovala na deťoch, ma posúvali dopredu a pomáhali obnovovať vydanú energiu. Upevnilo sa vo mne presvedčenie, ktoré som získala pri výchove svojich detí, že každé z nich je jedinečné a má nezastupiteľné miesto v živote. Povzbudzovala som ich, aby poznávali svoju hodnotu a objavovali svoje možnosti, pretože, keď sa niekto úprimne snaží, môže veľa dokázať. Povzbudenie pri neúspechoch bolo najlepším liekom a odporúčala som takto postupovať aj ich rodičom.

Aké je súčasné slovenské školstvo, ako ho vidia bežní učitelia?

Problémy boli, sú a budú súčasťou fungovania každej spoločnosti i nášho každodenného života. Človek viac vníma tie, ktoré sa ho bytostne dotýkajú, potrebuje sociálne istoty, a tak sa vzdelávanie odsúva mnohokrát na druhú koľaj a zabúda sa na to, že len dobre vychovaná a vzdelaná generácia môže kráčať správnou cestou. Netrúfam si hodnotiť súčasné školstvo, na to máme odborníkov, ale som presvedčená, že ho držia „bežní učitelia“, ktorí chápu a žijú svoje povolanie ako poslanie. Určite veria, že tie všeobecne známe nedostatky- učebnice, pomôcky, učebne, školské budovy, sa budú urýchlene riešiť, ale tiež dúfajú, že budú oslobodení od zbytočnej administratívnej práce, aby mohli takto získaný čas využiť na zlepšenie výchovno-vzdelávacieho procesu.

Ako sa žije v rodine pedagogičky, najmä, ako sa v takejto situácii staráte o výchovu detí?

Môj manžel hovorí a ja sa k nemu pridávam, že veľmi rád žije v našej rodine. Jej fungovanie je celkom dobre zabehnuté, pretože každý člen vie čím má prispieť, aby život v našom plnom dome bol dobrý a harmonický. Veľká rodina znamená viacej starostí a námahy, ale zároveň aj znásobenie radosti. Výchova v nej je tiež určite jednoduchšia, pretože staršie deti s mladšími neriešia len školské úlohy, ale odovzdávajú si aj svoje poznatky a informácie, obhajujú svoje argumenty, učia sa prispôsobovať, vzájomne lepšie komunikovať a tým sa aj vychovávať. Rodič teda často robí len úlohu pozorovateľa, aby vedel zasiahnuť pri nezrovnalostiach a skontroloval, či bol problém doriešený.

Ste pedagóg- zanechalo to nejaké stopy na výchove vašich detí?

S učením nemali naše deti problémy, takže na tomto poli som sa nemusela prejavovať. Každý z nás si však prináša do svojho života nejaké „pracovné deformácie“. Ja nie som výnimkou a deti sa snažia reagovať s nadhľadom na tie moje- očakávam na otázku okamžitú odpoveď, ak ju nedostanem, zopakujem otázku a som dokonca ochotná pomáhať i s odpoveďou, vidím všetky detaily a zaregistrujem zmeny v usporiadaní vecí, niekedy sa objavila prudšia reakcia po vyčerpávajúcom dni.

Čo dnes robia vaše deti? Ste ako rodičia spokojní s ich životnými dráhami?

Máme „tri tance“ ako hovorí naša teta zo Záhoria, to znamená tri dievčatá a troch chlapcov. Najstaršia dcéra študuje psychológiu na Európskej univerzite v Ríme, druhá ide v jej šľapajach a tiež študuje psychológiu na UCM v Trnave. Tretia- najmladšia- je vo štvrtom ročníku španielskeho bilingválneho gymnázia a často pri spoločných diskusiách vzdychne: „Sedieť medzi dvoma psychologičkami je veľmi náročné!“. Chlapci sa vydali na rozdielne životné dráhy. Najstarší syn vyštudoval elektrotechniku na Technickej univerzite v Bratislave, pracuje v počítačovej firme, je ženatý. S manželkou aj ich dvomi deťmi bývajú u nás a my sa tešíme, pretože sa rozrastáme. Stredný syn ukončil leteckú dopravu na Žilinskej univerzite a tretieho syna oslovila zvuková technika, ktorej sa chce venovať. Od malička sme podporovali záujmové činnosti našich detí- klavír, gitara, výtvarná výchova, cudzie jazyky, aby získali nové skúsenosti a zručnosti. Často sme rozprávali o ich plánoch a predstavách do budúcnosti a spoločne sme skúmali, na čo sa hodia. Ak dieťa študuje a robí to, čo ho zaujíma a napĺňa, dostalo vzácnu devízu do života a rodič je spokojný. V našej rodine tento proces stále trvá, pretože naša najmladšia dcéra ešte hľadá svoju cestu.

Kto má u vás vo výchove v rodine hlavné slovo?

V našej rodine sme na výchovu vždy dvaja, lebo cítime, že je pri nej potrebný pohľad muža- otca, ktorý ju vidí vcelku, má prirodzenú autoritu a vníma ju rozumom, i pohľad ženy- matky, ktorá vidí detaily a vníma ich srdcom. Keď sme však chceli zodpovedne vychovávať, museli sme sa na to aj pripraviť a preto sme siahli po odbornej literatúre, diskutovali sme s inými rodičmi, počúvali sme ich skúsenosti a poúčali sa z ich omylov.

Aký štýl výchovy preferujete vo výchove- ste liberál, demokrat či diktátor?

Myslím si, že najautentickejší je štýl výchovy vlastným príkladom. Deti sú úžasní pozorovatelia a aký model výchovy a fungovania rodiny zažívajú, taký s najväčšou pravdepodobnosťou budú realizovať vo svojej rodine. My sme sa už o tom presvedčili, lebo takýto dôkaz nám poskytuje rodina nášho syna.

Užijú si vaše deti veľa humoru, keďže máte k nemu veľmi blízko?

O zábavu a veselosť je u nás vždy postarané, pretože naše deti majú k tomu prirodzený sklon. Typické sú naše nedeľné obedy, pri ktorých sa spomínajú vtipné príbehy a zážitky. A keď prídu ich kamaráti, v dome je stále je veselo a nikto sa nenudí.

Aké miesto sa vo vašej rodine pripisuje vzdelaniu a výchove?

Na prvom mieste a základom je dobrá výchova. Jej prirodzenou nadstavbou je vzdelanie, ktoré je predpokladom, aby si deti mohli naplniť svoje sny a túžby. Podporovali sme teda deti, aby absolvovali vysokoškolské vzdelanie a prípadne si odskúšali svoje schopnosti aj v zahraničí.

Ktoré kľúčové hodnoty vo svojej výchove v rodine i škole preferujete?

Preferujem hodnoty duchovné a mravné, pospájané láskou, úprimne a pravdivo pretavené do vzájomných vzťahov, pretože tí , ktorí sú nám zverení v rodine i v škole, veľmi rýchlo odhalia nesúlad medzi slovom a skutkom.

Ako ste boli vychovávaná vy? Používate niečo z výchovných metód svojich rodičov aj vy?

Bola som vychovávaná v kresťanskej rodine, v ktorej bol otec prirodzenou autoritou s pevnými zásadami. Moja mama má veľké srdce a ochotu vždy pomáhať. Učila ma, že každú začatú prácu treba dokončiť a ja to tiež vštepujem svojim deťom.

Máte svoje rodičovské krédo?

Naše rodičovské krédo je: „Láska rozdávaním rastie“. Čím je viac rozdávaš, tým viacej máš, môžeš opäť rozdávať a kolobeh sa opakuje.

Aká je podľa vás dnešná mládež? V čom sú jej silné stránky, v čom slabé? Kde robíme ako spoločnosť chybu pri výchove a vzdelávaní?

Je veľmi otvorená, priama, kreatívna, túži po poznaní. Keď sa nadchne, dokáže dravo ísť za svojim cieľom, ale niekedy má poprehadzovaný rebríček hodnôt. Je preto na rodičoch a spoločnosti, aby im pomohli zorientovať sa v dnešných zložitých a chaotických životných podmienkach, aby si zbytočne nepolámali svoje krídla.

Ako ste si delili prácu pri výchove?

Ako som povedala, prácu pri výchove sme si nedelili, snažili sme sa všetky problémy riešiť spoločne. Som presvedčená, že v rodine by sa mali do všetkých aktivít, vrátane výchovy detí, zapájať obaja rodičia. Posilňuje to rodinu a súčasne ukazuje aj deťom príklad kooperácie a spájania síl pre prospešné veci.

Akou ste mamou? Aké hodnoty boli vo vašej výchove detí kľúčové?

To by mali hodnotiť naše deti, ale tú „starostlivú Martu“ si nesiem celým životom, preto deti mali istotu, že keď sa budú vracať zo školy a ciest, mama je vždy doma a je o nich postarané. Aj moje druhé deti, tie školské, vedeli, že nakoniec vždy mama zvíťazí nad pani učiteľkou. Hlavnými piliermi mojej výchovy sú láska a dôvera.

Aký význam majú v živote človeka tradície a jeho historické korene?

Tradície by mali mať v živote každého človeka veľmi čestné miesto, veď nesú posolstvo života našich predkov. Keby sme ich nezachovávali, náš život by bol ochudobnený, čaro mnohých sviatkov by nebolo také presvedčivé. Všetci ich potrebujeme zažiť, aby pookrialo naše srdce i duša. A keď budú naše deti pri tom zachovajú ich a ponesú pre ďalšie generácie. treba ich teda napĺňať a zachovávať pre ďalšie generácie. Naše historické korene nám pomáhajú lepšie pochopiť nielen minulosť ale i prítomnosť a tak budovať zdravé sebavedomie.

Čo by mali dnešní rodičia robiť pre to, aby vychovávali svoje deti dobre? Čo sú to vlastne dobre vychované deti?

Dokázať im, že sú pre nich veľmi dôležité, naučiť ich poznávať a vážiť si seba samých, dať im istotu, že pri nich stojíte a pomáhate im riešiť ich problémy, ale nadovšetko zahrnúť ich láskou a porozumením. Nezabúdajte, že každá výchova začína ako končí v srdci. Potom vaše okolie bude určite hovoriť, že máte dobre vychované deti.

Čo by ste odkázali dnešným rodičom a učiteľom?

Rodičom odkazujem, aby si aj v dnešnom uponáhľanom svete a vo svojej veľkej pracovnej vyťaženosti našli čas pre svoje deti, pozorne ich počúvali a komunikovali s nimi, tešili sa zo spoločných chvíľ, pretože život ide veľmi rýchlo a ani sa nenazdajú a budú z nich dospelí ľudia. Učiteľom prajem pevné zdravie, aby zvládli ich namáhavú prácu, lebo najlepšie ju vie oceniť ten, ktorý to skúsil.

Čo si želáte ako pedagóg a matka?

Ako pedagóg si želám zlepšenie pracovných podmienok a spoločenského ohodnotenia, veľa usilovných detí túžiacich po poznaní a zodpovedných rodičov. Ako matka si želám, aby rodina ako základná bunka spoločnosti, bola ňou aj podporovaná, aby plnila svoju funkciu a mohli v nej vyrastať zdravé a šťastné deti.

( Ľubomír Pajtinka 2011 in: Rodina a škola)