Najobľúbenejší učiteľ roka hovorí o výchove vzdelávaní.

Mgr. Vladimír Káčer, Zlatý Amos 2010

Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy organizuje so svojimi partnermi už 4. ročník populárnej ankety o najobľúbenejšieho učiteľa na Slovensku. Do krajských kôl sa v tomto ročníku dostalo 61 učiteľov, spomedzi ktorých 16 postúpilo do semifinále súťaže. Jej finále sa uskutočnilo 17. apríla 2010 v Košiciach a víťaznú kráľovskú korunu na hlavu dostal Mgr. Vladimír Káčer, riaditeľ Základnej školy a s materskou školou z Ludaníc .

Hovorí sa, že dobrý pedagóg neodovzdáva žiakom iba svoje vedomosti, dobrý učiteľ najmä zapaľuje srdce svojich žiakov pre túžbu po poznávaní. Je ich blízkym priateľom i kamarátom. Je prísny i láskavý, vzorom pre svojich zverencov. Najlepší učitelia vnímajú svoju profesiu ako poslanie.

Ako ste sa do tejto ankety vlastne dostali?

Vďaka mojim žiakom, ktorí ma do tejto súťaže prihlásili som mohol byť súčasťou tejto milej udalosti. Bonusom bolo, samozrejme, moje umiestnenie. Bez svojich žiakov a kolegov by som sa nikdy tak ďaleko nedostal, takže to bolo hlavne ich víťazstvo. Patrí im za to veľká vďaka. Na našej škole sme veľmi dobrý kolektív. Sú to všetko erudovaní a zdatní učitelia, kolektív, ktorý je zložený z mladších i starších. Myslím, že Ámosa mi priali, určite to oslávime spolu.

Ako vnímate svoje ocenenie?

Cena človeka zaväzuje, budem sa snažiť byť príkladom pre žiakov i učiteľov. Príkladom v tom, ako sa správať, ako pracovať, ako sa celkovo chovať. Myslím, že dnes chýbajú deťom jednoduché, dobré príklady a vzory. Pre ne by mali byť vzorom hlavne ich rodičia, ak zlyhajú, musíme túto rolu splniť my učitelia.

Ste už skúseným pedagógom a určite môžete posúdiť, aký je súčasný stav v slovenskom učiteľstve, ako učí naše školstvo naše deti?

Budem veľmi otvorený. Stretávam sa s učiteľmi, pred ktorými sa hlboko skláňam aj ja. Sú výborní. Ale stále je tu viac a viac učiteľov, ktorí si síce odpracujú svoje hodiny, ale už ich ťažko prinútite, aby robili aj čosi viac. U mnohých nových učiteľov akoby chýbala chuť i schopnosť priblížiť sa k deťom a mládeži. Sú akýsi príliš odmeraní. Ako by sa báli že im tie deti nevrátia to, čo by im oni chceli dať. Hoci u nás v škole nemáme s týmto problém, všeobecne sa sním možno stretnúť.
Na našej škole funguje veľmi veľa krúžkov a rôznych aktivít, snažíme sa vždy všetko pripraviť do najmenších podrobností. S deťmi pracujeme aj po vyučovaní, v tom je naša sila. Mojim krédom vždy bolo: Deti, ja vám dám všetko, čo môžem, ale ja chcem, aj niečo naspäť! Tak sa rodia dobré výsledky detí. Ja si myslím, že ich to čaká aj v živote. Aj keď im niekto niečo ponúkne, vždy bude aj od nich niečo očakávať a žiadať.

Aký význam pripisujete v súčasnosti výchove a vzdelávaniu vy osobne?

Ja osobne pripisujem v súčasnosti výchove väčší význam ako samotnému vzdelávaniu. V prvom rade musíme deti po príchode do školy vychovať k tomu, aby sa dokázali učiť a pracovať. Keď sa toto všetko naučia, môžeme začať plnohodnotne vzdelávať, ale to sa nám už vzdeláva ďaleko ľahšie a jednoduchšie.
V našej rodine pripisujeme vzdelaniu taktiež veľký význam. Z každej výplaty idú peniaze na knihy, rôzne veci potrebné k vyučovaniu, ale aj na to, čo potrebujú žiaci. S manželkou máme dcéru a syna, syn je už stredoškolák a na ich dobrom vzdelaní nám mimoriadne záleží.

Čo prevládalo vo vašich výchovných metódach, aké ciele ste preferovali a preferujete?

My sme naše deti viedli k tomu, aby boli slušne vychované a myslím, že od toho sa odvíjalo a odvíja aj to, že sa dobre učia. Moje deti trávili so mnou všetok voľný čas, ktorý som súčasne venoval aj žiakom. Stanovanie, výlety, exkurzie, chatárčenie – všade som bral so sebou aj svoje deti. Napokon tiež chodili na školu, kde som učil. Snažil som sa , aby som ich neukrátil o svoje otcovstvo a otcovskú výchovu. Vždy boli súčasťou kolektívu žiakov s ktorými sme robili rôzne aktivity.

Netrpeli tým, že ste učiteľ? Hovorí sa, že učiteľské deti to majú ťažšie…

Manželka je tiež učiteľkou a učíme spolu na jednej škole. Ja som nikdy nechcel, aby som učil svoje deti a nikdy sa to vlastne ani nestalo. Vedenie i kolegovia mi v tomto smere vždy vyšli v ústrety. Tak som snáď svojim deťom, ako deťom učiteľským život v našej škole uľahčil. Neviem, ako by prežívali situácie, ak by som bol ich učiteľom a aký by to malo vplyv na ich psychiku.

Ktorá učiteľská odbornosť dominuje u vás a čo učí vaša manželka?

Ja som učiteľom na prvom stupni a manželka tiež. Dali sme sa dokopy už počas štúdia na vysokej škole v Nitre.
Mne táto vysoká škola dala do života niečo viac, ako len manželku a vzdelanie. Mám pocit, že nás pripravila na prácu s deťmi lepšie, ako to robia mnohé dnešné vysoké školy. Vidno to aj našich pohospitačných pohovoroch, ktoré robievam. Robíme ich veľmi otvorene. Používam taktiku „sendviča“. Najskôr vyzdvihnem pozitíva, potom kriticky zhodnotím slabšie veci a napokon hľadáme pozitívne východiská do budúcnosti. Dávam vždy priestor pre dobré riešenia.

Hodnotový svet dnešných detí je veľmi komplikovaný. Čo preferujete v jeho budovaní vo svojom pôsobení?

Priznávam, že som dosť alergický na to, ak sa deti začnú porovnávať podľa toho, koľko majú doma, či na sebe samých majetku a drahých vecí. Som presvedčený, že s deťmi sa dnes treba veľmi veľa rozprávať. Aj, či najmä s deťmi, ktoré majú svoj hodnotový rebríček kdesi posunutý a treba ich usmerniť. Treba s nimi hovoriť o tom, že na svet sa dá pozerať aj cez celkom iné hodnoty, ako len cez finančný a materiálny mamon.

Vysoké morálno vôľové vlastnosti, pracovitosť, vytrvalosť, zodpovednosť, presnosť, čestnosť, tvrdá práca – to sú podľa odborníkov kľúčové hodnoty človeka, ktorý chce byť v živote úspešný. Pracujete na tom, aby boli vaši žiaci vybavení práve týmito vlastnosťami?

Môžem povedať, že všetky tieto hodnoty, ale aj viaceré ďalšie zvýrazňujeme v našom pedagogickom pôsobení v našej práci s deťmi. Tieto hodnoty musia tvoriť základ pre všetko ostatné. Na to sa niekedy v našej spoločnosti nielen v školstve zabúda.

Ja napríklad vediem gymnastický krúžok dievčat. Učím ich tvrdo trénovať, tvrdo pracovať. Ak im niečo nejde, musíme veci opakovať, vylepšovať, kým to nie je tak, ako treba. Okrem toho si myslím, že je dôležitý osobný príklad učiteľa, každého dospelého vrátane rodičov.

Má pôsobenie na dedinskej škole nejaké výhody pred mestskou?

Samozrejme! Sme menšia škola a ja poznám všetky naše deti po mene. A to ich máme v základnej škole 261. Spolu s materskou školou máme 301 detí. Ja už učím deti mojich žiakov a v tom je čaro dedinskej školy, ak na jednom mieste pôsobíte dlhšie. Poznám ich rodičov, viem aj to, ako sa učili oni, akí boli, čo všetko vyparatili, akým záľubám sa venovali. Cítim, že majú vyššiu mieru zodpovednosti, chodia na rodičovské združenia, sú snáď aj zodpovednejší vo vzťahu k nám učiteľom, aj oni vedia o nás všetko, vedia, čo môžu od nás očakávať. Ten osobný kontakt, dlhšie roky vzájomného poznania sa prinášajú určite pozitíva.

My sme dosť inovatívna škola. V práci s deťmi, ale aj s rodičmi. Vyskúšali sme napríklad spoločné rodičovské združenia za prítomnosti detí, rodičovské združenia s rôznymi hrami a podobne. Keď rodičia za nami prídu, veľa diskutujeme. Vychádzame spolu veľmi dobre, vždy sa na veciach dohodneme. Treba povedať, že aj oni sami sa snažia škole pomôcť materiálne aj finančne, kto ako môže. Niekto dá 5 eur, niekto sto, ale klobúk dolu, pomáhajú škole, teda presnejšie svojim deťom pri skvalitňovaní prostredia v ktorom deti pracujú. Bez týchto sponzorských peňazí by sa nám žilo ťažšie.

Ako ste prijali reformu školstva, oslovila vás svojou filozofiou?

Reforma bola potrebná. Je dobre a páči sa mi, že sa redukuje učivo, do vzdelávania sa pretláča modernizácia. Osobne si myslím že ak sa to dalo, mali sme príprave reformy venovať dlhší čas, možno ešte jeden rok, aj keď sa zdá, že jej príprava sa zanedbala v minulosti. Keďže sme ako poslední v Európe začali robiť obsahové zmeny bola tu asi časová tieseň. Učiteľom sa ťažko pracuje pod stresom. Keby bola začala jej príprava a realizácia skôr, mohli by sme vychytať chybičky.

Zaviedli ste do vyučovania nejaké nové predmety, využili ste slobodu, ktorú reforma poskytla?

Zatiaľ experimentujeme s novými predmetmi, niektoré skúšame jeden rok. Máme teda aj nové predmety, ako je Mediálna výchova, Tvorivé čítanie, Tvorivé písanie….Zvolili sme také predmety, ktorými sa naša škola profiluje. Na škole máme napríklad výborné literárne krúžky, posilňujeme športovú výchovu, posilňujeme telesnú výchovu. Snažíme sa o profiláciu našej školy podľa záujmov a potrieb našich žiakov.

Mnohí sa ma pýtajú, či mám nejaké motto. Musím priznať, že motto nemám, ale mám ciele. Vždy si vytýčim nejaký cieľ a idem tvrdo za ním. Aj toto učíme našich žiakov. Naša škola má na našej webovej stránke uvedené, že sme „škola priateľská k deťom“. A takou aj chceme zostať.

Čo by ste si osobne v školstve ešte želali?

Želal by som si, teraz ako riaditeľ, aby do škôl prišlo viac mladých učiteľov a najmä viac mužov a takých, ktorí majú učenie a učiteľskú profesiu skutočne radi. Lebo naše deti potrebujú skutočne veľa dobrých a kvalitných učiteľov.

( Ľubomír Pajtinka, 2010 in: Rodina a škola)