Nebojte sa odborného školstva, jeho výsledky sú všade okolo nás.

Ing. Oľga Hodálová, riaditeľka Strednej odbornej školy polytechnickej v Nitre

Meno Strednej odbornej školy polytechnickej na Novozámockej ulici v Nitre sa spája so vznikom prvého HTEC CNC centra americkej firmy HAAS na Slovensku. Začiatkom minulého školského roka sa škola stala aj prvým oficiálne otvoreným centrom odborného vzdelávania v rámci Nitrianskeho samosprávneho kraja. SOŠ polytechnická v Nitre je obsahovo zameraná na prípravu absolventov najmä v oblasti technického vzdelávania pre potreby rozvíjajúceho sa priemyslu v Nitrianskom samosprávnom kraji. Ak hľadajú rodičia možnosti štúdia svojich detí, ktoré by im dalo istotu živobytia orientujú sa práve sem, lebo škola ponúka vzdelávanie a prípravu na povolanie v oblasti strojárstva, elektrotechniky a plastov so širokým uplatnením na trhu práce a zaujímavým finančným ohodnotením.

Školu vedie Ing. Oľga Hodálová s ktorou sme sa pozhovárali o jej profesionálnom svete, o ceste školskými zákrutami, o výchove, vzdelávaní, radostiach i starostiach súčasného riaditeľa školy i o mieste vzdelania výchovy v našom priestore.

Pani riaditeľka, aká bola vaša profesijná dráha?

Hoci som odjakživa inklinovala k pedagogike, dostala som sa k nej takpovediac okľukou. Vyštudovala som Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, Fakultu riadenia, odbor ekonomicko-matematické výpočty a som tiež jednou z prvých absolventov efektívneho riadenia na City University v Bratislave. Cez manažérske funkcie vo výrobných podnikoch a bankovom sektore som sa v roku 2000 dostala do školstva a začala som učiť ekonomické predmety. Teraz viem, že táto „okľuka“ mala svoj zmysel, pretože v terajšej riadiacej funkcii využívam svoje znalosti a skúsenosti nadobudnuté v predchádzajúcich zamestnaniach.

Čím si vás získala pedagogika, výchova a vzdelávanie mladých?

Pedagogiku mám zrejme v génoch, veď mnohí členovia mojej široko rozvetvenej rodiny pôsobili v učiteľskom prostredí, či už ako radoví učitelia alebo riadiaci pracovníci. Toto povolanie je mojím koníčkom, zároveň aj profesionálnym naplnením a každodenná práca mi prináša radosť. Výchovu a vzdelávanie mladých ľudí vnímam ako šancu formovať nastupujúcu generáciu, pripraviť ju odborne aj morálne pre život. Vzdelanie je najvyššia devíza, ktorú môžeme odovzdať. Vklad do budúcnosti. Cesta k prosperite celej spoločnosti. Toto sú všeobecné postuláty platné všade vo svete.

Zainteresovaní vedia, že vašim manželom je skvelý glosátor života a okrem iného aj spisovateľ a veselý človek Milan Hodál. Ide s úsmevom aj vám všetko lepšie?

Kolegovia mi často hovoria, že môj úsmev ich upokojuje. Áno, myslím, že úsmev a dobrá nálada patria aj na pracovisko. Pozitívna atmosféra, rozvaha a primeraný nadhľad napomáhajú riešiť každodenné problémy, o ktoré nie je v školstve núdza.

Aký význam pripisujete téme dobrej pracovnej klímy v pedagogickom zbore?

Už som to vlastne naznačila v odpovedi na predchádzajúcu otázku. Je to jedna z hlavných zásad manažérskej profesie. Vytvoriť takú pracovnú klímu, aby sa moji kolegovia do práce tešili, nebáli sa vysloviť vlastný názor, nemali pocit skrivodlivosti… Manažér je dobrý len vtedy, ak má okolo seba odborne a morálne schopný kolektív spolupracovníkov, ktorí dokážu riešiť problémy. Som presvedčená, že sa to dá iba v tvorivej atmosfére, v atmosfére vzájomnej dôvery a úcty k práci aj toho druhého.

Je všeobecne známe, že v posledných rokoch, možno aj desaťročiach poklesol záujem o stredné odborné vzdelávanie. Dotýka sa to predovšetkým odborov a odvetví, kde sa vyžaduje aj fyzická práca, či fortieľ. Čo myslíte, prečo k tomu došlo?

Je chybou, že sa v posledných rokoch stratila hrdosť na fortieľ, na remeslo. Pritom vedieť vytvoriť niečo vlastnými rukami, čo iní nedokážu, či už špičkovo obrobiť súčiastku alebo poskladať výrobok je predsa originálne, prospešné, jedinečné, v konečnom dôsledku aj slušne ohodnotené. A je to šanca uplatniť sa v praxi. Toto si mnohí mladí ešte neuvedomujú. Možno sú aj pod vplyvom mylného názoru rodičov, že ten môj sa bude mať predsa lepšie ako „úradník s maturitou“. Pritom aj u nás žiaci študijných odborov získavajú maturitu rovnocennú s tou „gymnaziálnou“, veď kritériá sú rovnaké, zadávané aj hodnotené sú centrálne. Taktiež absolventi všetkých učebných odborov môžu u nás v nadstavbovom štúdiu zmaturovať a rovnako pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Verejnosť má stále málo informácií o tom, že mnohí špičkoví manažéri priemyselných firiem vďačia za svoj úspech práve tejto prirodzenej ceste.

Čo považujete za najväčšie prednosti štúdia na vašej škole?

Určite skutočnosť, že naše vzdelávacie centrum pracuje pod dohľadom svetového vývojára CNC technológií firmy HAAS Automation. Rovnako aj fakt, že žiaci majú možnosť na škole i vo firmách pracovať s najnovšími technológiami a so špičkovými zariadeniami. Venujú sa im učitelia a majstri odborného výcviku na výbornej profesionálnej a ľudskej úrovni. Vyučujeme s využitím interaktívnej didaktickej techniky, simulátormi skutočných strojov a zariadení i na skutočných strojoch a zariadeniach. Vývoj technických odborov, ktoré vyučujeme, sa neustále zrýchľuje a predstavuje technológiu budúcnosti. Našim krédom je zážitkové učenie a individuálny prístup k žiakom. V príprave na povolanie ich učíme myslieť, tvoriť aj zdolávať prekážky.

Práve reálna skúsenosť je to najcennejšie, čo ponúkame, pretože poskytuje presnú spätnú väzbu a umožňuje žiakom správne ohodnotiť vlastné výsledky a svoj progres, poznať možné úskalia a ľahšie sa vyhnúť zlyhaniu v budúcnosti.

Strojárstvo, ktoré má medzi vašimi odbormi na škole silné postavenie malo na Slovensku veľmi silnú tradíciu. V povojnovom období bolo Slovensko strojárskou veľmocou strednej Európy. Čím sa stalo, že sa kdesi stratila hrdosť na túto profesiu i záujem o jej výkon?

Je to pravda. Slovensko bolo strojárskou veľmocou. Stredná a staršia generácia si iste pamätá, že strojárske fabriky, či prevádzky, boli v každom väčšom meste. Pracovalo v nich množstvo ľudí a bolo takmer pravidlom, že v každej rodine bol nejaký strojár. Toto remeslo sa v rodine odovzdávalo z otcov na synov. Boli tu špičkoví sústružníci, frézari, nastavovači, obrábači kovov… Po roku 1989 sa začala reštrukturalizácia nášho priemyslu. Bola však, podľa môjho názoru, necitlivá. Mnohé veľké strojárske fabriky zanikli, strojári sa museli rekvalifikovať a prerušil sa proces výchovy dorastu. Tam zrejme treba hľadať počiatky útlmu a poklesu záujmu o túto profesiu. V súčasnosti je prax „hladná“ po strojároch . Je tu šanca vrátiť strojárstvu jeho niekdajšie postavenie.

Aký je v súčasnosti záujem o odbory, ktoré otvárate? Ktoré z nich sú trojročné, otvárate aj kratšie vzdelávacie kurzy?

Veľký záujem sme zaznamenali o študijný odbor programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení. Z tohto dôvodu sme boli nútení požiadať zriaďovateľa a Ministerstvo školstva o zvýšenie plánovaného počtu tried prvého ročníka. Otvorili sme totiž až dve triedy v danom odbore. Primeraný záujem bol aj o študijný odbor mechanik nastavovač a mechanik elektrotechnik. Trojročné odbory ako elektromechanik, obrábač kovov a technicko-administratívny pracovník pre strojárstvo sú doposiaľ menej populárne. Pre tieto učebné odbory bolo možné vytvoriť len jednu kombinovanú triedu v rámci štyroch prváckych tried. Tak ako v minulom školskom roku aj teraz sme rozbehli intenzívne rekvalifikačné kurzy CNC programovania.

Akí žiaci k vám prichádzajú? Aká je ich pripravenosť, aký je skutočný záujem o profesiu?

V súčasnosti k nám, do lukratívnych študijných odborov, ktorých absolventi sú nadpriemerne ohodnotení doma aj v zahraničí, prichádzajú žiaci s veľmi dobrým prospechom. Ich celkový tohoročný priemerný prospech je presne 2,22. Zaujímajú sa o danú problematiku, aktivizujú sa nielen na teoretickom, ale aj praktickom vyučovaní. Prekvapením je aj priemerný prospech žiakov nastupujúcich do učebného odboru technicko – administratívny pracovník so zameraním na strojárstvo, ktorý je presne 2,46. Obzvlášť si ceníme, že o školu prejavili záujem aj žiaci mimo nášho regiónu, dokonca máme aj prvé dievča medzi programátormi CNC strojov.

Ako sa uplatňujú vaši absolventi v praxi? Máte informácie o ich vývoji v profesii aj po viacerých rokoch?

Tým, že sme obsah školských vzdelávacích programov prispôsobili požiadavkám trhu práce, dochádza aj k lepšiemu uplatneniu našich absolventov. Zistili sme, že 70-80 % z nich sa každoročne zaradí do pracovného procesu alebo pokračuje v štúdiu na vysokých školách. Ich profesijný vývoj monitorujeme a máme informácie, že mnohí z nich už pôsobia aj v riadiacich pozíciách. Z radov absolventov roku 2014 boli v krátkom čase takto povýšení už dvaja.

S ktorými zamestnávateľmi máte najintenzívnejšiu spoluprácu?

Dlhodobo spolupracujeme hlavne so strojárskymi a elektrotechnickými firmami, so spracovateľmi plastov, s profesijnými združeniami, komorami i s drobnými živnostníkmi. Sú to predovšetkým zamestnávatelia ako Mühlbauer, Marel Food, Templar Metal, P+P Kovo, VUSAPL, GU, Kufferath, Menzi Muck… Tu žiaci spoznávajú technologické postupy a získavajú prehľad o možnostiach zamestnania vo svojom odbore. Neoceniteľné sú aj stáže pre odborných učiteľov teoretického a praktického vyučovania. Okrem toho organizujeme odborné exkurzie doma i v zahraničí.

Neprehliadnuteľná je aj materiálna a sponzorská pomoc zo strany spomínamých firiem, aj keď často ide len o odpadový materiál a vyradené pracovné pomôcky. Bez nej by sme sa mnohokrát nezaobišli. Podľa ich názoru by táto pomoc mohla byť ešte výraznejšia v prípade priaznivejšieho legislatívneho prostredia.

Najintenzívnejšiu spoluprácu máme prirodzene s firmami HAAS a Teximp, pod záštitou ktorých pracujeme.

Aká je spolupráca so zamestnávateľskými združeniami?

Už roky trvá veľmi dobrá spolupráca medzi SOPK a našou školou. Spolupráca s komorou nám poskytuje najaktuálnejšie informácie o strategických zámeroch rozvoja hospodárstva na makroekonomickej i regionálnej úrovni a umožňuje bližšie sa kontaktovať s firmami v nitrianskom kraji. Spoločne sme pripravovali zriadenie centra odborného vzdelávania a prípravy, ktoré je už v súčasnosti realitou. Zamestnávateľské združenia sa pravidelne vyjadrujú k témam na záverečné a maturitné skúšky a k vyjadreniu im zasielame aj naše školské vzdelávacie programy.

Na odborných školách býva zvyčajne problém so zabezpečením kvalifikovaných učiteľov odborných predmetov a najmä majstrov odborného výcviku. Aká je situácia u vás?.

Momentálne máme 100 % kvalifikovanosť pedagogického zboru. Ale starosti môže spôsobiť aj situácia, ak sa vyskytne rozpor medzi kvalifikáciou učiteľa a jeho skutočnými schopnosťami. Môže absentovať jedno alebo druhé. Aj my sme sa pred niekoľkými rokmi „pasovali“ s týmto problémom. Nebolo iného východiska, len osloviť organizácie poskytujúce vhodné školenia zamerané na ovládanie najmodernejších strojárskych technológií a samozrejme, zainvestovať aj nemalé finančné prostriedky. Vytypovali sme kvalifikovaných odborných učiteľov a majstrov odborného výcviku, ktorí školenia absolvovali. Všetko ostatné záviselo od ich vlastného úsilia a samozrejme aj „zapálenia sa pre vec“. Celý proces zaškolenia mal „pod palcom“ zdatný študent technickej fakulty, ktorý paradoxne, ešte sám nespĺňal odborné kvalifikačné predpoklady. Dnes je už vo vedení školy a patrí k najlepším učiteľom. Zastrešuje aj rekvalifikačné kurzy pre iné organizácie, na ktoré máme veľmi pozitívnu odozvu.

Aké profity majú vaši pedagógovia?

Okrem adekvátnej dĺžky dovolenky a základného úväzku učiteľa, zostáva stále dôležitým profitom učiteľskej profesie aj pružný pracovný čas. Hodnota voľného času je totiž tiež ekonomickou kategóriou. Opätovne som si to uvedomila pred mesiacom, kedy pri mojom úsilí získať skúseného odborného pedagóga, „zabral“ práve tento benefit. Silne zastávam názor, že po plnohodnotnom pracovnom výkone, ktorý je v pedagogickej činnosti značne vyčerpávajúci, musí dôjsť k regenerácii síl. Z vlastnej skúsenosti viem, že poctivá príprava na vyučovanie ako tvorivá práca je u každého špecifická.

Mnohí kolegovia pokladajú za prednosť aj našu organizačnú kultúru a tiež obľubujú spoločné akcie, ktorých je počas roka dostatok.

V posledných mesiacoch sa intenzívne hovorí o duálnom systéme vzdelávania. Pomôže nová filozofia v odboroch, ktoré otvárate?

Problematika duálneho systému vzdelávania nám je veľmi blízka. No tento systém môže mať viacero podôb, závislých od pomeru praktického vyučovania k teoretickému, ale aj od pomeru prerozdelenia praktického vyučovania medzi školou a firmou. Optimálny model by mal zabezpečiť aj kvalitnú teoretickú základňu absolventa, ktorá by mu poskytla dostatočný všeobecný aj odborný rozhľad a orientáciu ako odrazový mostík pre jeho ďalší profesionálny rozvoj. Myslím tým, že okrem kritéria úspešnosti absolventa pri napĺňaní predstáv konkrétneho zamestnávateľa, by mala byť rovnakým kritériom aj adaptabilita tohto absolventa na širšom trhu práce, pretože svet je „veľký“, stále sa mení a vyvíja. Optimálny model by mal taktiež zabezpečiť rovnaký prístup absolventa odbornej školy k vysokoškolskému štúdiu, inak stratia naše odbory svoju atraktivitu pre tých najschopnejších študentov. S najväčšou pravdepodobnosťou by sa tak znížil aj celkový záujem o odborné štúdium. Som toho názoru, že podiel teoretického vyučovania v študijných odboroch by nemal klesnúť pod hranicu 70 % a v učebných odboroch pod hranicu 50 %.

V niektorých krajinách sú žiaci už počas štúdia finančne honorovaní. Pomohlo by to dnes?

Naši žiaci sú honorovaní za produktívnu prácu vo firmách, ktorú vykonávajú v rámci odbornej prípravy. Sú to ich prvé zárobky. Žiaci v hmotnej núdzi majú možnosť požiadať o prospechové štipendium. Som presvedčená, že opätovné celoplošné zavedenie systému prospechových štipendií, by bolo pre všetkých ozajstnou motiváciou a zároveň aj veľkou pomocou. Najlepších je treba za výsledky oceniť a ďalších motivovať, aby sa aj oni stali najlepšími. Pomohla by aj podpora žiakov študujúcich v tých odboroch, ktoré sú pre trh práce prioritné. Mám na mysli finančnú pomoc vo forme preplácania stravných lístkov, cestovného, pracovného oblečenia, učebných pomôcok, či príspevok na internátne ubytovanie. Takéto stimuly by zaiste tieto odbory všeobecne spopularizovali.

Ako hodnotíte spoluprácu so základnými školami – sú vám nápomocné pri proforientácii žiakov na vaše odbory?

Máme spoluprácu s mnohými základnými školami, avšak rôznorodé skúsenosti. Už v roku 2006 sme na škole usporiadali prvý informačný deň pre výchovných poradcov regiónu. Propagačnú náborovú činnosť robíme na každej škole, ktorá nám to umožní. Áno, stretávame sa aj s odmietavým stanoviskom vedenia základnej školy. Skúsenosťami sme dospeli k záveru, že táto spolupráca v súčasnosti stojí len na osobnosti konkrétneho výchovného poradcu, jeho vlastných preferenciách, informovanosti, záujme i osobnej zodpovednosti.

Čo podľa vás najviac destabilizuje odborné vzdelávanie u nás?

Úroveň odborného školstva je otázkou celého radu činiteľov, ktoré nie sú len v pôsobnosti rezortu školstva, ale aj ostatných rezortov a samotných regiónov. Sú to otázky financovania, materiálno-technického vybavenia, investícií, nedostatku odborných učiteľov a tiež motivácie zamestnancov v školstve. Prirodzený podiel patrí aj médiám, kde stále stagnuje propagácia odborného vzdelania a rovnako absentuje podpora tvorivého myslenia detí a mládeže. Chýba nám hlavne popularizácia zmysluplnej produktívnej ľudskej činnosti, jednoducho úcta k poctivej práci.

Odborné školstvo sa začne stabilizovať v tom okamihu, keď prestane bytostne zápasiť s nedostatkom finančných prostriedkov. Osobne som presvedčená, že finančný normatív na žiaka, ktorý nepostačuje na zvýšené potreby odbornej školy pre náročnosť prevádzky jej odborov, je práve tým, čo najviac destabilizuje odborné vzdelávanie u nás.

Čo by bolo treba zmeniť okamžite, čo v krátkodobom, čo v dlhodobom horizonte?

Verejnosť často vníma problémy v školstve zúžene – ako problém finančného ohodnotenia učiteľa.

Za prvoradé, ako som už spomenula, pokladám zvýšenie konkrétnych častí finančného normatívu na žiaka. Žalostne nízky je totiž normatív na výchovno-vzdelávací proces aj normatív na prevádzku.

Budem teraz konkrétna. Normatív na výchovno-vzdelávací proces sa pre naše odbory pohybuje v rozpätí od 50 do 59 € na žiaka na rok. Znamená to 5 až 6 € na mesiac, čo činí 25 až 30 centov na jeden pracovný deň. Aký materiál či pomôcku možno zabezpečiť pre žiaka odbornej školy za túto sumu, aby sa mohol celý deň zmysluplne vzdelávať? Bez sponzorstva firiem, improvizácie pedagógov a zdrojov z projektov, by to jednoducho nešlo.

Čo sa týka normatívu na prevádzku, tiež budem konkrétna a uvediem len hlavné položky, ktoré je potrebné uhrádzať na to, aby mohla škola vôbec fungovať. Okrem tepla sú to príspevok zamestnávateľa na stravovanie a tvorbu sociálneho fondu, poistenie majetku, ochrana objektov, pravidelné revízie strojov, zariadení a náradia, bežné opravy a služby, komunálny odpad, telekomunikácie, poštovné, BOZP, PO, CO, cestovné, materiál, kancelárske potreby, čistiace prostriedky, a to už nerátam inzerciu, odstupné, reklamu a podobne. Sú to takmer všetko fixné náklady, ktoré nám vyplývajú zo zákona a ktoré musíme bezpodmienečne platiť, nezávisle od počtu žiakov školy. Konkrétne u nás predstavujú tieto fixné náklady až trojnásobok toho, čo pokrýva normatív. Znamená to, že zvyšné dve tretiny si musíme na svoju existenciu zarobiť sami, čo je veľmi stresujúce.

Za naliehavú považujem aj otázku takpovediac „ľudského kapitálu“, ktorú by bolo nutné riešiť v čo najkratšom čase. Je to jednak potreba motivácie zamestnancov v školstve, ale aj prevencia a ochrana pred fyzickým a emocionálnym vyčerpaním.

Stojí za pozornosť, že hoci postupne dochádza k nárastu mzdových prostriedkov, čo je určite správne, nedochádza k diferenciácii finančného ohodnotenia. Aj keď máme v rukách ešte nástroj osobného ohodnotenia, nemáme často dostatok finančných prostriedkov, aby sme ho mohli plne využívať. Nazdávam sa, že školstvo dopláca na „kult služobného veku“. Financie, ktoré sem totiž prichádzajú, sa rozdeľujú podľa dĺžky pracovného pomeru v školstve, nezávisle od pracovného úsilia, kompetencií, osobnostného rastu, kvality výkonu, iniciatívy, pracovných výsledkov… Ak by aspoň s časťou z celého tohto objemu disponovalo vedenie školy a mohlo tak oceniť tých najschopnejších a najpracovitejších, získal by sa priestor na odstránenie nežiaducich disproporcií. V tomto smere si viem predstaviť aj kombinovaný tabuľkový systém, ktorý by pevnou sadzbou zabezpečil určitú mieru „povinného“ platového nárastu podľa odpracovaných rokov a pohyblivú, motivačnú zložku.

Významná je pomoc zo strany ministerstva pri podpore pôsobnosti pedagogických asistentov už aj na stredných školách. Rovnako prospešnou pre žiakov a pedagógov odborných škôl by bola aj možnosť spolupráce so školským psychológom.

Čo sa týka dlhodobého hľadiska, sú potrebné urýchlené investície do modernizácie materiálno- technickej základne škôl.

– Aká je podľa vás vízia odborného vzdelávania do budúcnosti?

• Do odborného školstva smeruje 8 % HDP.

• Pracujú tu spokojní a zanietení zamestnanci, naplno využívajúci svoj potenciál, pre ktorých je práca vlastnou sebarealizáciou.

• Na odbornom raste učiteľov bezodplatne participujú zamestnávatelia.

• Priestory učební a dielní sú príjemné, svetlé, energeticky úsporné.

• Škola je vybavená najmodernejšou technológiou a technikou.

• Vyučovanie je zážitkom a prínosom pre všetky zúčastnené strany, výsledky tohto procesu sú objektívne merateľné ako pridaná hodnota odbornej školy.

• Upravené športoviská, budovy a okolie školy priťahujú záujem verejnosti.

• Školu opúšťajú zodpovední, všestranne pripravení absolventi pre trh práce, ktorí si hneď po skončení štúdia nachádzajú svoje uplatnenie, prípadne pokračujú v ďalšom štúdiu. Rovnako všestranne sú pripravený pre život. Sú schopní osobnostne a profesionálne rásť, s rozvahou riešiť aj zložité problémy, adaptovať sa v rôznych situáciách.

• Učiteľská profesia požíva všeobecnú úctu a uznanie, štatút verejného činiteľa i výsluhový dôchodok.

Takáto je moja predstava ideálneho stavu, ku ktorému by sme sa mali chcieť približovať. A je aj na čom stavať, veď každodenný zápas odborných škôl s rozšíreným praktickým vyučovaním o vlastnú existenciu by sa nezaobišiel bez tvorivých a vynaliezavých, ale aj húževnatých, obetavých a trpezlivých pracovníkov, jednoducho „kaskadérov i žonglérov“, ktorí si vedia vždy nejako poradiť a tzv. „navariť dobrú polievku aj z ničoho“.

• Myslíte si, že sa dá k takejto vízii priblížiť?

V silne konkurenčnom prostredí, potrebujú aj naše školy čo najviac odborníkov z praxe, a to nielen na pedagogické pozície. Kľúčové pozície by mali patriť aj nepedagogickým odborníkom. Nepedagogickí zamestnanci v školách s rozšíreným praktickým vyučovaním totiž nemôžu byť len účtovníčky, upratovačky, kuchárky, údržbári a školníci. Chýbajú nám kvalifikovaní a skúsení manažéri pre marketingovú, projektovú, technickú a ekonomickú činnosť. Kvalifikovaní odborníci pre náročnú a zodpovednú prácu, spočívajúcu od kompletného zastrešenia európskych projektov, cez verejné obstarávania, technicko-hospodársku správu, informačné systémy, riešenie zložitých ekonomických a právnych otázok, až po náborovú činnosť a marketing. Takíto odborníci by dokázali lepšie usmerniť prácu dlhoročných administratívnych zamestnancov v školstve aj rozvíjať ich schopnosti.

Naopak, odborní učitelia sa potrebujú dostať do firiem, na prax, na stáže, a prednostne sa konečne začať venovať svojej odbornej pedagogickej činnosti, teda svojmu hlavnému poslaniu.

• Ak by ste to mali zhrnúť, čo všetko by podľa vás odborným školám najviac pomohlo?

Podľa môjho názoru by to mohli byť tieto kroky:

• Zvýšenie finančného normatívu na žiaka v časti výchovno-vzdelávací proces a prevádzka.

• Motivačný systém ohodnotenia pedagogických a nepedagogických zamestnancov v školstve spočívajúci v spravodlivejšom prerozdelení mzdových prostriedkov.

• Školský psychológ

• Viac odborníkov z praxe smerujúcich do školstva a prechodné obdobie na získanie pedagogickej spôsobilosti.

• Odborné nepedagogické činnosti prenechať skúsenému manažmentu.

• Vtiahnutie firiem do tesnejšej spolupráce so školami prostredníctvom daňových stimulov. Spolupráca vo sférach materiálno-technickej podpory, propagácie a reklamy, odbornej praxe, školení a stáží.

• Profesionálna orientácia žiakov nemôže byť len vecou osobnej zodpovednosti výchovného poradcu základnej školy. Zodpovednosť by mala niesť základná škola, mesto, obec.

• Marketingová a náborová činnosť nemôže zostať len v rukách strednej odbornej školy. Je to v záujme regiónu aj zamestnávateľov, ktorí by mali „udávať tón“.

• Naliehavé sú investície na dobudovanie centier a rekonštrukcie škôl.

• K zvýšeniu spoločenského postavenia učiteľa a vnímania učiteľskej profesie je potrebná aj masívna mediálna podpora pozitívneho vnímania vzdelávania a tvorivej práce verejnosťou.

• Myslíte si, že by si absolventi vašej školy znova vybrali vašu školu, ak by sa mali opäť rozhodovať o výbere svojej školy?

Býva takmer pravidlom, že ak školu navštevuje starší súrodenec, mladší k nám príde tiež. A máme prípady, že tu študuje súčasne aj jeden z rodičov v rámci rekvalifikačných kurzov, či externého nadstavbového štúdia. Naši absolventi odovzdávajú o škole pozitívny obraz. S odstupom času radi spomínajú konkrétnych pedagógov a oceňujú hlavne prepojenosť s praxou a nadobudnuté pracovné zručnosti už počas štúdia.

• Vaša škola bola vždy charakterizovaná budovaním dobrej atmosféry práce. Darí sa vám to aj teraz?

Dobrá pracovná atmosféra je predpokladom úspešného riadenia a dosahovania cieľov. Je to o to dôležitejšie v čase finančnej podvýživy a zmrazenia veľkých investícií. Potom mnohé problémy riešite cez entuziazmus a zanietenie ľudí. A to môžete dosiahnuť len v optimálnej pracovnej atmosfére. O to sa aj s mojimi kolegami snažíme a myslím, že sa nám to darí. Ale nie je to vôbec jednoduché. Mnohokrát si situácia vyžaduje aj radikálne personálne riešenia. V súkromnej sfére jednoducho, kto sa nestotožní s filozofiou organizácie, ide prirodzene z kola von! V školstve sú takéto riešenia oveľa zložitejšie.

• Na škole ste boli silne orientovaní aj na využívanie informačných technológií. Čo sa vám podarilo v tejto oblasti?

V oblasti CNC programovania momentálne rozširujeme strojové a softvérové vybavenie HAAS – KELLER o ďalšie CNC stroje s programovacími jazykmi SINUMERIC – SIEMENS, FANUC a HEIDENHAIN.

A keďže svet dnešnej mládeže je svetom informačných technológií, máme zriadených už päť učební s interaktívnou technikou, kde naši učitelia využívajú vlastné softvérové programy na výučbu odborných predmetov a cudzích jazykov.

• Vaša škola je veľmi aktívna v budovaní Centra odborného vzdelávania pre využívanie CNC strojov. Prinieslo vám to nové skúsenosti. Ako hodnotíte tento projekt – sú centrá dobrým krokom pre vás i iné školy?

S projektom vytvorenia centra vzdelávania som kandidovala na túto funkciu už v roku 2007. Od toho času sme prešli veľký kus cesty smerom ku skvalitneniu vyučovania, prekonali sme mnohé prekážky a úskalia, ale získali sme aj veľa skúseností. Až teraz, po siedmich rokoch, začínajú dozrievať tzv. „prvé plody nášho úsilia“ v podobe zvýšeného záujmu žiakov s lepšími študijnými výsledkami o štúdium v našom CNC centre, a to už nielen na základe propagácie, ale aj na základe osobných odporúčaní. Úroveň výučby spolu s oficiálnym otvorením centra a jeho medializáciou sa najviac zaslúžili o zvýšenie prestíže školy. Dôležitým prínosom je aj možnosť zapojenia sa do projektov ďalšej modernizácie centra.

Stále však stojí pred nami najdôležitejšia úloha – vybudovať novú prístavbu dielní praktického vyučovania a zrekonštruovať existujúce energeticky náročné a zastarané budovy školy. Je to našou povinnosťou, ak nechceme sklamať prejavenú dôveru našich žiakov a ich rodičov. Túto podmienku nám kladie aj firma HAAS, ktorá trvá na umiestnení HTEC CNC vzdelávacieho centra v moderných priestoroch. Dostali sme sa do situácie, kde si už nevystačíme len s entuziazmom. Verím však, že nájdeme dostatok podpory a pomoci zo strany riadiacich orgánov, aby mohol byť tento náš projekt čo najskôr úspešne zavŕšený.

• Aké je vaše želanie do ďalšej práce v školstve?

Mojím najväčším želaním je dobudovať priestory nášho vzdelávacieho centra a zabezpečiť tak efektívnu prevádzku školy, ale aj prípravu absolventov v adekvátnych priestoroch a podmienkach, porovnateľných s prostredím súčasných firiem.Z tých ďalších želaní, spomeniem aspoň niektoré:

Aby pokračovali naštartované pozitívne trendy, či už na celoštátnej alebo regionálnej úrovni a aby štát našiel zdroje a postupne začal zvyšovať podiel HDP smerujúceho do školstva. Aby v školstve pôsobili spokojní pedagógovia a rovnako tak spokojní žiaci. Taktiež vzájomnú úctu a rešpekt vo vzťahu škola – – rodina a samozrejme, aby sa nestratil nadhľad, pozitívne myslenie a každodenný úsmev.

(Ľubomír Pajtinka, 2015, in: Učiteľské noviny)