Kvalitu školy treba merať.

PhDr. Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní

Nový zákon o výchove a vzdelávaní priniesol niekoľko zásadných zmien v našom vzdelávacom systéme a pripravil procesy reformných zmien v oblasti vzdelávania a výchovy. K zásadným novinkám patrí aj vytvorenie Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania. O jeho poslaní, úlohách i stave už uskutočnených prác sme sa pozhovárali s jeho riaditeľkou PhDr. Romanou Kanovskou.

Na zásadnú reformu školstva sme čakali od roku 1989. V posledných mesiacoch sa stojaté vody pohli. Spustili sa procesy zásadných zmien, ktoré sa dotknú zásadných otázok obsahu vzdelávania, jeho organizácie, ale aj kvality, motivácie učiteľov pracovať kvalitnejšie, zrejme aj prajnejšieho financovania školstva atď. Pani riaditeľka, aké miesto má váš ústav v týchto procesoch. Aké je jeho poslanie a zmysel činnosti?

Spolu so spustením reformných procesov v oblasti výchovy a vzdelávania bolo celkom prirodzene potrebné vytvoriť inštitucionálne podmienky pre monitorovanie kvality výchovy a vzdelávania na Slovensku, pre systematické a merateľné sledovanie a vyhodnocovanie úspešnosti a efektívnosti reformných krokov. V Európe snáď už ani nenájdeme krajinu, ktorá by nemala – či už priamo pri ministerstve školstva alebo ako nezávislú súčasť univerzitného prostredia – vytvorenú inštitúciu na meranie a evalváciu výsledkov vzdelávania na úrovni základného a stredného školstva. Zriadením samostatnej, priamo riadenej organizácie ministerstva školstva s názvom Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania sa formálne zavŕšil proces odčlenenia pôvodne vnútornej súčasti Štátneho pedagogického ústavu, teda Úseku certifikovaných meraní výsledkov vzdelávania. Úlohy súvisiace s meraniami výsledkov vzdelávania, či už na národnej úrovni, ako napríklad externá maturita a testovanie deviatakov, alebo merania v medzinárodnom kontexte, pôvodne v rezorte školstva zastrešoval Štátny pedagogický ústav.

Zriadenie samostatného ústavu však vytvorilo podmienky na to, aby sa problematike externého monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania priznala väčšia spoločenská vážnosť, a aby sa zároveň mohli získavať seriózne podklady pre výskumnú a vývojovú činnosť v tejto oblasti. Cieľom meraní, ktoré Národný ústav certifikovaných meraní pripravuje a bude ďalej pripravovať, je poskytnúť dôležité informácie decíznej sfére, ktoré by mali byť jedným z podkladov na hodnotenie kvality škôl u nás. Namerané výsledky vzdelávania po ich dôkladnej analýze by mali mať aj zásadný význam pre zmeny a úpravy obsahov vzdelávania v súlade s najnovšími trendmi vo svete. Účelom meraní bude zároveň poskytnúť školám informácie, ktoré by mali slúžiť predovšetkým na interné hodnotenie kvality školy (jej autoevalváciu). Centrálne zadané merania sú zároveň objektívnym nástrojom externej evalvácie, na základe ktorej sa môžu školy medzi sebou porovnávať a vyhodnocovať kvalitu práce so svojimi žiakmi.

Podľa mojich predstáv je dôležitý koncepčný zámer nového ústavu, teda aby merania prispievali k zvyšovaniu kvality vzdelávacieho systému, k rastu kvality škôl a skvalitneniu učenia sa žiakov. V slovenskom vzdelávacom systéme je značná vnútorná kvalitatívna a druhová rôznorodosť škôl. Z výsledkov medzinárodných meraní vyplýva, že na Slovensku sa prehlbujú rozdiely medzi výsledkami jednotlivých žiakov i škôl, a tie sú do veľkej miery podmienené sociálnymi a ekonomickými faktormi. Efektívne pripravené nástroje merania, či už z hľadiska hodnotenia a monitorovania vzdelávacích výsledkov, alebo z hľadiska merania kvality škôl, budú mať ambíciu empiricky dokumentovať rozdiely vo výkonoch škôl i žiakov a sledovať trendy v tejto oblasti. Analýzy, ktoré budú výstupom meraní, by mali byť účelným nástrojom pre decíznu sféru na uskutočňovanie školskej politiky a korekcií vo vzdelávacom systéme, aby postupne dochádzalo k celkovému zvyšovaniu kvality vyučovania a výchovno-vzdelávacieho procesu. Jedným z cieľov školskej politiky by celkom určite malo byť postupné znižovanie rozdielov vo výsledkoch a kvalite našich škôl a najmä odstraňovanie zaostávania niektorých škôl a žiakov voči národnému priemeru.

Váš ústav zriadilo Ministerstvo školstva SR dňom 1. septembra 2008. Vybudovať novú organizáciu nastaviť parametre jej fungovania nie je jednoduché. Čo sa Vám zatiaľ podarilo zrealizovať?

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania vznikol ku dňu nadobudnutia účinnosti nového školského zákona. Vznikli sme v priamom procese vykonávania úloh, ktoré sme si „odniesli“ zo Štátneho pedagogického ústavu. Vybudovať organizáciu pri plnom zabezpečovaní funkčnosti takých úloh – ako sú externá maturita, testovanie deviatakov a všetky medzinárodné merania – skutočne nebolo jednoduché. S veľkou dávkou uspokojenia však môžem dnes, s odstupom viac než štyroch mesiacov našej existencie konštatovať, že nový ústav sa nám podarilo formálno-právne, personálne a ekonomicky vytvoriť tak, že všetky naše kľúčové úlohy bez problémov a plynulo zabezpečujeme. Za najdôležitejšie v tejto prvej etape našej inštitucionalizácie považujem to, že sme splnili všetky formálne náležitosti pre náš vznik – máme vytvorené vlastné interné normy, štatút, v ktorom sme definovali poslanie a ciele nášho ústavu, máme vyprofilovanú organizačnú štruktúru. Vybudovali sme si vlastné ekonomické zázemie a rozpočet, čo skutočne nebolo v poslednom štvrťroku rozpočtového obdobia jednoduché. Z právneho hľadiska sme vstúpili do zmluvných vzťahov, ktoré sme mali s našimi subdodávateľmi uzavreté ešte v rámci Štátneho pedagogického ústavu, čo predstavovalo veľa precíznej práce v oblasti právnej agendy. Z personálneho hľadiska bolo potrebné korektne „presunúť“ zamestnancov pôvodného úseku ŠPÚ do nového ústavu. Som veľmi vďačná svojim kolegom, že sa k tejto etape svojho pracovného pôsobenia a určite neľahkého rozhodnutia zmeniť zamestnávateľa postavili veľmi profesionálne.

Z hľadiska našich odborných úloh sme v tomto období už stihli ministerstvu školstva predložiť vykonávací projekt Maturity 2009, Celoplošného testovania žiakov 9. ročníka ZŠ, uskutočnili sme stretnutia s riaditeľmi všetkých stredných škôl k novej legislatíve a príprave maturitnej skúšky v tomto školskom roku, momentálne finalizujeme maturitné testy a testy pre deviatakov. Ministerstvu školstva sme predložili správu o výsledkoch medzinárodného merania TIMSS 2006 – testovania žiakov 4. ročníka z matematiky a prírodovedy. Pripravujeme odborný seminár k stavu a rozvoju funkčnej gramotnosti žiakov ZŠ, kde predstavíme výsledky národného merania čitateľskej a matematickej gramotnosti žiakov 9. ročníkov, a to som vymenovala len to najdôležitejšie…

Akú má ústav štruktúru, koľko zamestnancov a čo bude nasledovať v nábehovej fáze jeho zrodu?

Momentálne má ústav 32 zamestnancov. Organizačnú štruktúru som prispôsobila plneniu našich kľúčových úloh, pričom chcem zdôrazniť, že oddelenia ústavu predstavujú funkčné tímy odborníkov pre danú oblasť rezortného výskumu. Mimoriadne dôležité a snáď i špecifické pre naše pracovné vzťahy je to, že pracujeme tímovo, túto formu kooperácie ustavične zdôrazňujem a snažím sa ju prirodzene podporovať. Myslím si, že tento duch spolupráce a solidarity je jednou z neoceniteľných devíz pracovných a ľudských vzťahov v našom ústave. V organizačnej štruktúre máme vytvorené oddelenie tvorby testov v oblasti nižšieho stredného vzdelávania, ktoré pripravuje a koordinuje celoplošné testovanie deviatakov, ďalšie oddelenie tvorby testov v oblasti sekundárneho vzdelávania zabezpečuje tvorbu testov pre externú maturitu. Oddelenie projektovania a uskutočňovania meraní v oblasti sekundárneho vzdelávania zabezpečuje manažment, logistiku a kontrolu kvality vo všetkých etapách prípravy testov pre externú maturitu. Samostatné oddelenie hodnotenia výsledkov vzdelávania štatisticky spracováva výsledky meraní, vyhodnocuje ich a pripravuje analýzy. Oddelenie medzinárodných meraní zabezpečuje realizáciu meraní podľa programov, ktorých sa Slovensko zúčastňuje, a to sú napr. projekty OECD – PISA, TALIS a projekty IEA – PIRLS, TIMSS. Samozrejme, popri týchto oddeleniach, ktoré zastrešujú plnenie našich odborných úloh, máme oddelenia zabezpečujúce servisné činnosti, ako ekonomika a hospodárska správa.

V ďalšej etape predpokladám rozvoj našich úloh a taktiež aj personálne posilnenie ústavu, najmä o odborníkov v oblasti testovania na primárnom stupni vzdelávania, keďže plánujeme testovať už žiakov na výstupe zo 4. ročníka ZŠ. Rovnako by som chcela vytvoriť oddelenie pre evalváciu škôl, ktoré by zastrešovalo predovšetkým tvorbu sekundárnych a kvalitatívnych analýz nameraných výsledkov vzdelávania. Nie je však vôbec jednoduché prilákať do rezortu školstva odborníkov so štatistickým a analytickým vzdelaním …

Ako sa budú vyvíjať národné merania vzdelávania? Kam smeruje náš model?

Podľa mojich predstáv by ťažisko pedagogických meraní malo spočívať v testovaní a hodnotení výsledkov vzdelávania žiakov po ukončení príslušného stupňa vzdelávania ISCED. Kľúčovými meraniami zostanú certifikačné testovania na konci vyššieho sekundárneho vzdelávania (ISCED 3) – externá časť maturitnej skúšky a na konci nižšieho stredného vzdelávania (ISCED 2) – testovanie deviatakov. Tieto merania plánujeme v krátkom čase rozšíriť o testovanie štvrtákov (ISCED 1), kde budú testované vzdelávacie výsledky žiakov na výstupe z primárneho vzdelávania. Tieto tri merania by mali z koncepčného hľadiska (účel, obsah, kognitívna náročnosť) vytvárať kompatibilný a jednotný systém. Kľúčovými predmetmi testovania na všetkých stupňoch by z hľadiska priorít štátu mali byť štátny jazyk, vyučovacie jazyky, matematika a cudzie jazyky.

Výsledky jednotlivých celoplošných meraní by sme chceli prepojiť tak, aby vytvárali koherentný systém cyklických vstupov a výstupov. Prepojením a priradením získaných výsledkov žiakov a škôl bude možné tieto výsledky porovnať a vyhodnotiť individuálny vývoj výkonov žiaka (školy) z časového hľadiska. U žiakov, ktorí si vyberú vzdelávanie s maturitou, bude možné sledovať ich vývoj v priebehu celého štúdia, počnúc primárnym a končiac vyšším sekundárnym vzdelávaním.

Na základe tohto merania teda nebudeme školy zaraďovať do rebríčkov len na základe jednorázovo získaných výsledkov výstupných testov, ale budeme môcť zistiť „pridanú hodnotu“ školy vzhľadom na výkonnosť žiakov alebo školských tried. Škola sa teda dozvie, či a do akej miery rozvinula kognitívny potenciál žiakov, čo už vypovedá o jej kvalite. Z „pridanej hodnoty“ sa budú dať určiť trendy na školách a ich vývoj, teda progres, regres alebo stagnácia. Tieto informácie môžu školám pomôcť pri hodnotení vlastnej kvality vzdelávania alebo pri prijímaní zásadných rozhodnutí. Z hľadiska metodologického bude dôležité vytvárať také evalvačné nástroje, ktoré umožnia vykonávať korektné porovnávania a interpretácie nameraných výsledkov.

Na sledovanie účinnosti reformy výchovy a vzdelávania bude predmetom overovania v testoch predovšetkým použitie kľúčových kompetencií v praktickom kontexte situácií z každodenného života. Merania by mali ukázať, do akej miery sú na vyučovaní v školách rozvíjané požadované vzdelávacie ciele a kompetencie ako čitateľská, prírodovedná a matematická gramotnosť. Perspektívne by bolo veľmi potrebné overovať aj ďalšie, nanovo zadefinované kompetencie v Štátnom vzdelávacom programe, a to občianske, kultúrne, podnikateľské spôsobilosti, digitálna kompetencia a pod. Na meranie tejto zložky kognitívnych spôsobilostí (kompetencií) žiakov však bude potrebné vyvíjať rôzne typy testovacích nástrojov. S národným meraním čitateľskej a matematickej gramotnosti deviatakov už máme prvé skúsenosti.

Na to, aby mali merania zmysel, treba zabezpečiť, aby sa po ich vykonaní urobila analýza príčin výsledkov a navrhli opatrenia na zmeny pre školy, obsah vzdelávania, kvalitu vzdelávania a prípravy učiteľov. Ako sa tento proces formuje u nás?

Áno, máte pravdu. Vykonávať akékoľvek merania, ktoré sú mimochodom finančne veľmi nákladné, bez toho, aby ich výsledky boli podrobené ďalším analýzam, nie je efektívne. Musíme si však priznať, že externé merania u nás sú v porovnaní s vyspelou Európou nehovoriac o USA ešte stále v počiatočnej fáze. Testovanie ako také, tvorba štandardizovaných testov, ich korektná príprava, rovnako korektné vyhodnotenie a interpretovanie nameraných výsledkov – je samostatná vedná subdisciplína. Nepoviem žiadnu novinku, že v Británii a v severských európskych krajinách sa testovanie rozvíja už niekoľko desaťročí, kým u nás je ešte pomerne často vnímané ako cudzorodý prvok vo vzdelávacom procese. Na základe našich vlastných skúseností s externou maturitou ešte v Štátnom pedagogickom ústave sme sa postupne učili, akým umením je správne vytvoriť a položiť otázku, aby sme ňou žiakov nezmiatli, ako sa má zostavovať test tak, aby bol validný a reliabilný a pod. Samozrejme, pozývali sme si školiteľov zo zahraničia, ktorí nás s touto veľmi zložitou vednou disciplínou oboznamovali, museli sme sa však o testovaní veľa učiť a rýchlo doučiť, na vysokých školách sa tejto problematike pozornosť pri príprave budúcich učiteľov venuje len výnimočne, aj to len okrajovo. Chýbajú odborníci v oblasti edukometrie. Myslím si však, že od roku 2004, keď sme spustili generálnu skúšku externej maturity, sme urobili v kvalite a vyhodnocovaní testov značný pokrok.

Naspäť však k vašej otázke – pre náš ústav je primárnou podmienkou tvorba kvalitných štandardizovaných testovacích nástrojov. Ak vopred spoľahlivo vieme, čo úlohami v teste hodnotíme, teda napríklad, aké kognitívne a výkonové funkcie žiakov sledujeme, pričom cielene volíme príslušné vzdelávacie obsahy, až potom môžeme namerané výsledky korektne interpretovať. Priznám sa, podrobiť primárne analýzy nameraných výsledkov vzdelávania získaných či už v externej maturite alebo v celoplošnom testovaní deviatakov ďalším – sekundárnym – analýzam, je jednou z veľkých výziev pre ďalšie profilovanie nášho ústavu. Sekundárne analýzy, ktoré by smerovali k zisteniu príčin výsledkov vzdelávania a na ich základe by sa pripravovali odporúčania pre školy, učiteľov alebo aj zriaďovateľov si však vyžadujú zapojenie výskumného potenciálu a skúseností odborníkov celého rezortu školstva i mimo neho. Táto problematika presahuje možnosti jednej inštitúcie. Domnievam sa, že je nanajvýš potrebné, aby sa vytvorili tímy z radov odborníkov vysokých škôl, skúsených psychológov, sociálnych vedcov, ale aj odborníkov Štátnej školskej inšpekcie, Štátneho pedagogického ústavu, nášho ústavu, ktorí budú uskutočňovať empirický výskum – v regiónoch, na školách. Ak sa výraznejšie podporí takýto výskum zameraný na žiakov, učiteľov a ich socio-kultúrne prostredie, môžeme dostať odpovede na mnohé otázky, ktoré vzišli z nameraných výsledkov výchovy a vzdelávania. Len kvantitatívne údaje totiž neposkytujú odpovede, môžu však inšpirovať.

Moderným trendom vo vyspelých školských systémoch je tlak na to, aby prebiehali nielen merania kvality vzdelávania „zvonku“, ale aby mali školy vytvorené mechanizmy aj vlastnej autoevaluácie. Bude váš ústav participovať aj na tejto téme?

Áno. Veľmi povzbudzujúca v tomto smere je pre mňa nedávna skúsenosť zo stretnutia s riaditeľmi ZŠ, ktorí priamo nastolili túto požiadavku smerom k nášmu profilujúcemu sa ústavu. Sami totiž veľmi zreteľne vnímajú potrebu čoraz kvalitnejšie riadiť svoju školu, ktorá musí obstáť v konkurenčnom zápase o stále sa znižujúci počet žiakov. Na tomto stretnutí som sa dozvedela i to, že mnohí riaditelia si na základe našich externe zadávaných testov pre žiakov 9. ročníka vytvárajú svoje interné školské štatistiky a hodnotenia – vyhodnocujú a porovnávajú úspešnosti jednotlivých tried školy, podľa výsledkov žiakov v tematických okruhoch učitelia zisťujú, ako kvalitne si žiaci ich triedy osvojili učivo, porovnávajú výkony svojich žiakov s ich internými známkami, s výsledkami školy v kraji, s národným priemerom a pod. Vnímam to v pozitívnom zmysle ako postupný odklon škôl od ich pôvodne odmietavého postoja voči externému testovaniu smerom k pochopeniu významu a hodnoty nameraných dát pre skvalitňovanie vlastnej práce. V tomto smere by sme chceli pre školy vytvárať širšie spektrum testov, podľa ich požiadaviek…

Aká je situácia v meraní kvality vzdelávania inde vo svete?

V európskych krajinách prebieha na odbornej úrovni intenzívna diskusia o potrebe monitorovania a hodnotenia kvality a efektivity vzdelávania. Porovnávajú sa rôzne systémy merania výsledkov vzdelávania s cieľom nájsť také mechanizmy hodnotenia, ktoré umožnia objektívne hodnotiť kvalitu škôl. Najrozšírenejším nástrojom merania je testovanie žiakov, avšak kvalita vzdelávania je chápaná komplexne.

Testovanie sa realizuje celoplošne alebo len na vzorkách žiakov. Výsledky sa zvyčajne využívajú na určenie, či žiak dosiahol predpísaný štandard výkonu, aby mohol postúpiť do vyššieho ročníka alebo na ďalší stupeň vzdelávania. Monitorovanie sa používa aj ako indikátor pre projektovanie efektívneho vzdelávacieho systému, resp. pre prijatie koncepčných zmien, ktoré je potrebné v tejto súvislosti uskutočniť. Do popredia sa čoraz viac dostáva hodnotenie kľúčových kompetencií žiakov.

Všetky vyspelé európske krajiny majú pri ministerstvách školstva alebo pri univerzitách vytvorené inštitúty na meranie kvality vzdelávania, tvorbu a vývoj testov, na zabezpečovanie maturitných skúšok a certifikátov, na výskumnú činnosť. Tradične ukážkovou krajinou je Veľká Británia, kde sú žiaci hodnotení záverečným testom na konci každého vzdelávacieho stupňa a pokračovanie v ďalšom stupni je podmienené úspešným zvládnutím výstupného testu. Britský vzdelávací systém je však veľmi výrazne orientovaný na jednotlivca a jeho úspešné napredovanie. V čoraz väčšej miere sú vyvíjané testovacie nástroje, ktoré môžu pomôcť určiť cestu individuálneho vývoja žiaka. Testy školy využívajú na určenie východiskovej úrovne žiaka, na zistenie jeho progresu a dosiahnutej cieľovej úrovne, čo u nás chýba.

Do ktorých medzinárodných projektov v oblasti meraní je v súčasnosti Slovensko zapojené a mohli by ste ich v krátkosti predstaviť?

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania pokračuje v projektoch medzinárodných meraní, ktoré prevzal od ŠPÚ. V súčasnosti je Slovensko zapojené do projektov organizovaných OECD a IEA (Medzinárodná asociácia pre hodnotenie vzdelávacích výsledkov).

V rámci projektov OECD je nepochybne prioritou štúdia PISA – Medzinárodné hodnotenie pripravenosti 15-ročnej mládeže na život. Štúdia pre Slovensko ponúka porovnanie výsledkov vzdelávania z pohľadu „odberateľa“ (informačnej spoločnosti, trhu práce, znalostnej ekonomiky), ktorý má záujem o pracovnú silu schopnú celoživotne sa vzdelávať – hodnotenie čitateľskej gramotnosti a orientuje sa vo svete techniky a technológií – hodnotenie matematickej a prírodovednej gramotnosti. Výsledky štúdie PISA 2003 a 2006, do ktorých sa Slovensko zapojilo, zistili nedostatočný rozvoj čitateľskej gramotnosti našich žiakov. Štúdie sa zúčastňujú všetky členské krajiny OECD.

V rámci krajín OECD sa Slovensko aktívne zapája do štúdie TALIS – Monitorovanie vplyvu vzdelávacej politiky na pracovné podmienky učiteľov a vyučovanie. Táto štúdia je zameraná na sledovanie vplyvu vzdelávacej politiky na pracovné podmienky učiteľov a vyučovanie a na monitorovanie postavenia a kvalifikovanosti učiteľov v medzinárodnom kontexte.

Veľmi zaujímavými projektmi, do ktorých sme zapojení v rámci IEA, sú štúdie PIRLS, TIMSS a ICCS. Cieľom štúdie PIRLS je odpovedať na otázku, ako plní naša škola svoju úlohu – žiakov nielen naučiť základné zručnosti čítania a písania, ale aj to, ako ich efektívne uplatňovať a rozvíjať v každodennom živote. V súčasnosti je to v rámci Slovenska jediné monitorovanie na 1. stupni ZŠ, ktoré umožňuje sledovať stav a trend vzdelávania v oblasti materinského (vyučovacieho) jazyka v medzinárodnom kontexte, sledovať zmeny a dať spätnú väzbu školám.

Štúdia TIMSS sa realizuje rovnako na 1. stupni ZŠ s cieľom v medzinárodnom kontexte zistiť vedomosti a zručnosti žiakov z matematiky a prírodovedných predmetov. Výsledky štúdie TIMSS 2006 sme v decembri 2008 zverejnili.

Štúdia ICCS má podať správu o vedomostiach a postojoch žiakov v oblastiach občianskej výchovy a výchovy k občianstvu a zachytiť motiváciu správania žiakov. Výstupy štúdie sprístupnia v medzinárodnom porovnaní vyučovacie postupy v triede, riadenie školy, školskú klímu a ďalšie faktory vzťahujúce sa k vedomostiam žiakov a ich postojom v oblasti občianskej výchovy a občianstva.

Čo očakávate vy i vaši kolegovia od budúcnosti v slovenskom školstve?

Naše očakávania v plnej miere závisia od celkového počtu, postojov a práce kvalitných a tvorivých učiteľov v školstve. Reformy budú účinné až vtedy, keď sa s nimi stotožnia učitelia a prevedú ich do nových foriem vyučovania. Analýza fínskeho školského systému jednoznačne ukázala, že alfou a omegou úspešného vzdelávacieho systému sú kvalitní učitelia. Je preto viac než potrebné investovať oveľa viac do skvalitnenia prípravy budúcich učiteľov na vysokých školách, motivovať učiteľov k zvyšovaniu vlastnej kvalifikácie, k odbornému a pedagogickému rastu. V tomto kontexte prinesieme v septembri 2009 určite veľmi zaujímavé zistenia o vplyve vzdelávacej politiky na slovenských učiteľov a vyučovanie v medzinárodnom porovnaní, keď zverejníme Národnú správu štúdie OECD – TALIS 2008. Mojim želaním je, aby výsledky v tomto smere poukazovali na možnosti pozitívnej budúcnosti nášho školstva.

(Ľubomír Pajtinka, 2010)