Ing. Henrieta Crkoňová

Ing. Henrieta Crkoňová

Skutočným učiteľom sa človek stáva najmä praxou a ďalším vzdelávaním.

/rozhovor s Ing. Henrietou Crkoňovou, generálnou riaditeľkou Metodicko – pedagogického centra/

Kľúčovou inštitúciou pre ďalšie vzdelávanie učiteľov je Metodicko-pedagogické centrum ( ďalej MPC) so sieťou svojich pracovísk v jednotlivých krajoch Slovenska. Metodicko-pedagogické centrum sa zrodilo na základni, ktorú postavili v minulosti také inštitúcie, akými boli Ústredný ústav vzdelávania učiteľov, krajské pedagogické ústavy a okresné pedagogické strediská. Po roku 1989 sa tieto inštitúcie zrušili s tým, že učitelia by sa mali starať o svoje vzdelávanie najmä sami bez „dirigizmu“. Ukazuje sa, že to nebolo celkom šťastné riešenie. Zrušením centier vzdelávania, ktoré boli bližšie pre učiteľov, prinieslo najmä u materských a základných škôl zníženie úrovne a odborného rastu a systematickej starostlivosti o vzdelávanie učiteľov u nás. Prepad sa prejavil dosť výrazne a ukázali ho najmä medzinárodné merania PISA, ktoré preukázali, že naše školstvo sa svojou kvalitou dostalo najskôr na hranicu priemeru meraných krajín a potom až do podpriemeru. Hlavným dôvodom je bezo sporu kvalita práce pedagogických zamestnancov u nás. O tom, ako pracuje Metodicko-pedagogické centrum dnes, aké sú jeho aktuálne i perspektívne ciele a úlohy sme sa pozhovárali s jeho generálnou riaditeľkou Ing. Henrietou Crkoňovou.

Pani generálna riaditeľka ako vnímate súčasnú úlohu a poslanie Metodicko- pedgogického centra? Ako by sa dali definovať jeho kľúčové úlohy?

Súčasnú úlohu a poslanie MPC vnímam v celej zložitosti, významovosti a v kontexte premien času. Je to nenahraditeľná rezortná inštitúcia a ako priamo riadená organizácia ministerstva je zárukou, že legislatívne záväzky ministerstva v oblasti kontinuálneho vzdelávania, atestácií, ale aj v implementácii národných projektov sú a budú plnené. MPC sa výrazným spôsobom podieľa na rozvoji profesijných kompetencií pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení vo vzťahu k ich potrebám a v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a požiadavkami spoločnosti. Je metodickým orgánom, ktorý svojím poslaním výrazne ovplyvňuje kvalitu vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov, ale aj úlohami, ktoré bezprostredne zasahujú do pracovnej činnosti pedagogických a odborných zamestnancov (ďalej len PZ a OZ).

Činnosti MPC sú zamerané na zvyšovanie úrovne vzdelávania tých, čo sú prioritne nositeľmi zmien a to sú pedagogickí a odborní zamestnanci v rezorte školstva, predovšetkým učitelia a vedúci zamestnanci škôl a školských zariadení.

Ak nositeľmi zmien v spoločnosti majú byť učitelia (PZ a OZ škôl a školských zariadení), tak by mali byť medzi prvými, ktorí by mali byť vzdelávaní. Kvalita ďalšieho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov sa v podstatnej miere odvíja od kvalitného výkonu MPC, ktoré zvyšuje svojou metodicko-pedagogickou činnosťou ich profesijný rozvoj.

Fakty hovoria za všetko. Hlavní používatelia služieb MPC sú pedagogickí zamestnanci materských škôl, základných škôl, gymnázií, stredných odborných škôl, špeciálnych škôl, základných umeleckých škôl, školských zariadení, ale aj nepedagogickí zamestnanci rezortu školstva. Podľa štatistiky ÚIPŠ bolo v školskom roku 2012/13 v regionálnom školstve spolu 86 433 učiteľov. Ak tomu prirátame ďalších pedagogických a odborných zamestnancov, cieľovou skupinou pre služby MPC je takmer 100 000 osôb. So spomínanými číslami súvisí množstvo krátkodobých aj dlhodobých riadiacich procesov, ako aj každodenná práca našich metodikov, odborných zamestnancov a lektorov.

Kľúčové úlohy sú dané zriaďovateľskou listinou, štatútom a organizačným poriadkom.

Ste spokojná s tým, v akom stave ste našli Metodicko – pedagogické centrum, jeho štruktúru, personálne obsadenie, nastavenie na vzdelávacie aktivity?

Vstúpila som do rozbehnutého vlaku. Súčasná podoba MPC vznikla k 1.1.2008 zlúčením dovtedajších piatich priamo riadených MPC a po predchádzajúcom znižovaní stavov zamestnancov o 25% zamestnancov MPC. Vznikla tak jedna centralizovaná priamo riadená celoslovenská organizácia ministerstva určená na ďalšie kontinuálne vzdelávanie PZ a OZ škôl a školských zariadení.

Vzhľadom na úlohy kladené na MPC má MPC poddimenzovaný stav zamestnancov. Poddimenzovanosť bola konštatovaná aj v rámci opatrení na zistené nedostatky vládneho auditu.

Kmeňoví zamestnanci MPC sú predovšetkým PZ, teda nie úradníci. PZ – učitelia kontinuálneho vzdelávania (UKV) potrebujú mať nové poznatky z oblasti profesijného rozvoja, regionálneho školstva, pedagogiky a odborné poznatky z odborovej didaktiky, čo si vyžaduje aj zvýšené nároky na štúdium materiálov, výskumy a analýzy, a to hlavne zahraničných zdrojov a taktiež participáciu na odborných konferenciách, seminároch a workshopoch. UKV sú zároveň poradcami, ale aj autormi publikácií a metodických materiálov a didaktických materiálov. V tomto kontexte treba poukázať aj na nevyhnutnosť vytvoriť priestor nielen na interné vzdelávanie zamestnancov MPC, ale aj na ich komplexný profesijný rast.

V žiadnom prípade sa nedá hovoriť o spokojnosti, veď nakoniec to potvrdila aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej OECD) vo svojej správe, hodnotiacej aktuálny stav ekonomiky Slovenska za rok 2012. Osobitnú pozornosť venovala aj oblasti školstva, pre ktorú ponúka aj viaceré odporúčania. Tie by mali prispieť k zlepšeniu výsledkov v školstve nákladovo efektívnym spôsobom.

OECD odporúča zvýšiť mzdové ohodnotenie učiteľov súčasne so zavedením štrukturálnych opatrení, ktoré zvýšia efektívnosť systému, akými sú optimalizácia siete škôl, zvyšovanie kapacity tried či zavedenie výkonnostnej zložky platu učiteľov. Rezervy vidí správa vo využívaní dostupných hodnotení pri identifikácii nefunkčných škôl a naopak škôl, ktoré by mohli slúžiť ako príklady dobrej praxe. Financovanie škôl by sa malo prispôsobiť miestnym potrebám s poskytnutím väčšej miery autonómie. Správa taktiež odporúča odstrániť výhody pre osemročné gymnáziá a posilňovať proces integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do štandardného systému. Slovensko by malo podľa OECD zvýšiť podporu znevýhodnených žiakov zo sociálne slabšieho prostredia, vrátane rómskych žiakov, a povzbudzovať zapájanie detí z tohto prostredia do systému predškolskej výchovy. Správa takisto odporúča zamerať sa na otázku získania odbornej praxe počas štúdia a odborného vzdelávania prostredníctvom vytvorenia právneho rámca pre duálny systém učňovského vzdelávania.

Ktorý zahraničný model vzdelávania učiteľov sa pozdáva ako najefektívnejší a najbližší našim tradíciám?

V MPC sa zaujímame aj o to, akým spôsobom sa venujú učiteľom v iných štátoch. Vnímame pozitívne aj negatívne stránky rôznych systémov. Žiadny model sa nedá len tak mechanicky prebrať. Domnievam sa, že fínsky model kombinovaný s austrálskym modelom by bol pre nás najprijateľnejší.

V Správe o stave školstva sú číselné údaje o vzdelávaní pedagogických zamestnancov. Sledujete nejakým spôsobom aj úroveň, kvalitu poskytovaného vzdelávania ?

Vzdelávanie v súčasnosti už nie je lineárne a jednotlivci využívajú v priebehu života zmiešané spôsoby vzdelávania a gramotností podporené bohatou škálou príležitostí a zdrojov v oblasti formálneho a neformálneho vzdelávania dostupných na internete. Takéto nové spôsoby vzdelávania predstavujú v tradičných vzdelávacích sektoroch a informálnych vzdelávacích podmienkach značnú výzvu pre tradičné učebné plány, hodnotenie, výstupy vzdelávania a mechanizmy uznávania.

Spätnej väzbe nášho vzdelávania venujeme mimoriadnu pozornosť. Účastníci vzdelávania majú možnosť kriticky hodnotiť vzdelávanie v priebehu aj po skončení podujatia. Evaluácia je dôležitou súčasťou procesu vzdelávania MPC. Skúsenosti ukazujú, že spôsob, akým je vzdelávanie posudzované a hodnotené, má výrazný vplyv na kvalitu výsledkov vzdelávania. V súčasnosti sa detailnejšie zaoberáme metódami evaluácie, a to nielen s dôrazom na odbornosť učiteľa, ale aj na jeho osobnosť. V blízkej dobe pripravujeme nové evaluačné dotazníky.

Iným problémom je európsky štandard hodnotenia vybraných gramotností, konkrétne podpora a zvyšovanie kompetencií detí, žiakov a študentov s väzbou na vytváranie konkurencieschopnosti európskeho štandardu hodnotení, napr. PISA. Čo si vyžaduje aj podporu rozvoj kompetencií učiteľov testovať žiakov, vytvárať testovacie úlohy a riešiť testy a tipy úloh, ktoré sú nevyhnutné na úspešné riešenie medzinárodných testov. Treba vziať do úvahy aj kontroverznú a negatívnu stránku medzinárodných testovaní PISA.

V minulosti malo toto pracovisko viacero analýz o vzdelanostnom statuse učiteľov na školách, vekovú skladbu, predmetovú skladbu, počty učiteľov, ktorí vyučovali jednotlivé predmety, organizovalo porady s dekanmi fakúlt pripravujúcich učiteľov pri tvorbe plánu nových otváraných odborov štúdia pre ďalší školský rok v súlade s aktuálnymi a súčasne perspektívnymi potrebami škôl tak, aby sa udržiavala čo najvyššia kvalifikovanosť vyučovania. Robili sa pred vašim príchodom na toto pracovisko podobné aktivity?

V súčasnosti existuje UIPŠ, ktorý robí aj robil rôzne analýzy, štatistiky, prognózy. MPC už pred mojím príchodom bolo zmenené zákonom č. 317/2009 na organizáciu, na ktorej sa realizuje kontinuálne vzdelávanie, a preto aj z metodikov sa stali učitelia kontinuálneho vzdelávania, ktorí sú zaradení v kategórii učiteľ a majú aj svoju vyučovaciu povinnosť. Ak by sme to chceli úplne vysvetliť, znamená to, že každý učiteľ kontinuálneho vzdelávania vedie svoju skupinu pedagogických alebo odborných zamestnancov, má svoju agendu vedúceho skupiny, má triednu knihu svojej skupiny, do ktorej zapisuje aj priebeh vzdelávania. A takýchto skupín vedie paralelne niekoľko. Okrem toho lektoruje vo svojej skupine, prípadne aj v iných skupinách, je členom skúšobných komisií. Tým chcem povedať, že sa radikálne zmenila činnosť zamestnancov MPC. Samozrejme, robíme aj semináre pre učiteľov k novým aktuálnym témam, či už v pedagogike alebo v odborných záležitostiach, diskusie s autormi učebníc alebo inými odborníkmi. Možno názov Metodicko-pedagogické centrum nevystihuje to, že už naši zamestnanci nie sú len poradcovia, ale sú výkonnými učiteľmi, ktorí majú ťažisko práce v postgraduálnej príprave učiteľov. Práca učiteľov kontinuálneho vzdelávania je činnosť, podobná práci na vysokej škole.

Myslíte si, že by sa niektoré z nich mali oživiť v záujme lepšej kvality práce celého systému?

Stále je čo zdokonaľovať, ale vždy v spolupráci so špecializovanými pracoviskami. Našou snahou nie je konzervovať minulý stav, ale formovať flexibilných a autonómnych pedagógov, ktorí vedia tvorivo vnášať nové trendy do vyučovania, dokážu si pripraviť vyučovanie tak, aby u žiakov rozvíjali všetky potrebné kompetencie. Nevyhýbame sa spolupráci s pedagogickými fakultami alebo inými inštitúciami. Tento rok plánujeme uzavrieť zmluvy o spolupráci aj s Univerzitou Komenského s Centrom celoživotného vzdelávania a s Ústavom pamäti národa. V minulom roku sme podpísali zmluvu o spolupráci s Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v Trnave s Centrom mediálnej gramotnosti.

V akom stave je podľa vás slovenské učiteľstvo? Môže byť verejnosť spokojná s tým kto a ako kvalitne a moderne pripravuje ich deti za čo si oni platia cez odvádzanie daní?

Zlepšenie postavenia učiteľov v spoločnosti je jednou z dôležitých úloh – rozhodujúca je politická, odborná a laická podpora učiteľskej profesie. Poznatky z výskumov poukazujú na zistenia, že najkvalitnejšie vzdelávacie systémy prijímajú do učiteľskej profesie najlepších absolventov vysokých škôl, vyznačujú sa striktným výberovým procesom a ponúkajú atraktívne pracovné podmienky. Kľúčovou úlohou Európskej únie v nasledujúcich rokoch nie je len nábor do učiteľských pozícií, ale aj nájsť čo najlepších kandidátov na tieto pozície. Výskum poukazuje na to, že kvalitný učiteľ, nemyslí sa tým priemerný, dokáže naozaj pozitívne ovplyvniť vzdelávacie výsledky žiakov. Preto je nevyhnutné, aby sa hlásili a prijímali na pregraduálnu prípravu učiteľov najlepší študenti, čo by konzekventne zvýšilo sociálny status učiteľskej profesie. V krajinách vyznačujúcimi sa kvalitným vzdelávacím systémom (Fínsko, Austrália) má učiteľ vysoký spoločenský status a k tomu aj primerané finančné ohodnotenie.

Na pedagogické fakulty týchto krajín sú prijímaní najlepší absolventi škôl. Na zatraktívnenie učiteľskej profesie by sa mali stanoviť jasnejšie kritériá postupných kariérnych krokov, na postup do vyššej úrovne platovej, ale aj kariérnej. Podľa niektorých štúdií realizovaných na túto tému, mnoho učiteľov nemôže prísť na vzdelávanie kvôli rozporu s pracovným harmonogramom, na druhej strane značné množstvo učiteľov má pocit, že potrebujú väčšie množstvo profesijného rozvoja, ako v súčasnosti dostávajú. Považujeme za potrebné hlbšie zanalyzovať vzdelávacie potreby učiteľov, zhodnotiť kvalitu ponúkaných vzdelávacích programov a na základe získaných údajov skvalitniť ich ponuku. Ponuka vzdelávania by mala byť v súlade s reálnymi potrebami učiteľov, tak aby nové nadobudnuté kompetencie učiteľov boli využiteľné v praxi a efektívne.

Vo všeobecnosti všetky vzdelávacie programy MPC prispievajú k podpore celoživotného vzdelávania zamestnancov škôl a prispievajú k zvýšeniu účasti na celoživotnom vzdelávaní. Európska komisia vo svojich dokumentoch odporúča ako jednu zo svojich priorít zvýšenie odbornej podpory učiteľov a poskytnutie adekvátneho priestoru učiteľom na vzdelávanie, vyučovanie, plánovanie, iniciatívu, kreativitu, inovácie, experimentovanie a výskum vlastnej praxe. Snaha MPC je systematicky rozvíjať a skvalitňovať ľudské zdroje osobitne zvyšovaním odborných a osobnostných kompetencií zamestnancov rezortu školstva.

Kde vidíte najväčšie problémy súčasného vzdelávacieho systému v súvislosti s výkonnosťou práce učiteľov?

V nestabilite a v odbornej izolovanosti. Ak chceme napĺňať Stratégiu Európa 2020, tak musíme posilniť prierezové kompetencie. Rozvoj kľúčových kompetencií by mal nadväzovať na pevné základné kompetencie v jednotlivých oblastiach v kombinácií s prierezovými, ktoré budú motivovať a kvalitnejšie pripravia na ďalšie vzdelávanie, samovzdelávanie a virtuálnu mobilitu. Žijeme v období nových technológií, v ktorom sa zmenila tradičná úloha učiteľa, niektorí sú stratení vo virtuálnom svete, a preto je potrebné venovať väčší priestor ako tomu bolo doteraz aj zvyšovaniu úrovne mediálnej gramotnosti.

Najdôležitejšie je zmeniť myslenie učiteľov.

Keď diskutujeme s učiteľmi na školách, viacerí stále spomínajú, že im nevyhovuje kreditový model ich odborného rastu a súčasne aj zlepšovania finančného odmeňovania. Ako vnímate tento model vy?

Táto otázka rezonovala pri zavádzaní kreditného systému. Ale my pri našich diskusiách s učiteľmi máme aj iné skúsenosti. Kredity sú jedným z prostriedkov motivácie, ale nemali by byť prvoradé. Máme aj takých učiteľov, ktorí sa vzdelávajú preto, že si chcú zdokonaľovať svoje kompetencie a kredity pre nich nie sú prvoradé.

Koľko akreditovaných programov majú v súčasnosti učitelia k dispozícii, ako sú s nimi spokojní?

MPC vydalo iba v roku 2012 celkom 20 524 osvedčení o ukončení akreditovaných programov kontinuálneho vzdelávania.

Predmetom analýzy ponuky akreditovaných programov, ktorú sme realizovali tento rok bola ponuka 387 vzdelávacích programov v čase od 4.2.2010 do 15.5.2013 vo väzbe na kľúčové priority v oblasti vzdelávania v domácom a európskom kontexte, najmä z pohľadu vlády SR, Rady Európy, Európskej únie a OECD. V súčasnosti počet akreditovaných programov je vyšší ako 400.

Záleží tiež na tom, či bol už akreditovaný program aj realizovaný a či sa prihlásili účastníci. Dôvodom nenahlásenia môže byť aj, ako som spomínala, náročnejší pracovný harmonogram učiteľa.

V rôznych zdrojoch sú špecifikované rôzne priority. Je ich mnoho, sú krátkodobé, dlhodobé, všeobecné, špecifické, politické, odborné a pod. Dôraz bol kladený na priority, ktoré boli zhodné, prípadne na seba nadväzovali.

Zistiť spätnú väzbu po každom vzdelávaní je samozrejmosťou, bez nej by sme iba ťažko vedeli posúdiť kvalitu práce UKV.

Ako plánujete dosiahnutie väčšej tematickej vyváženosti ponúkaných programov?

Najskôr sme potrebovali profesionálnu analýzu ponuky akreditovaných programov vo vzťahu k prioritám stanovenými vládou SR aj Európskou úniou. Aj na základe tohto materiálu sme prijali v MPC opatrenia, ktoré budeme vyhodnocovať koncom každého roka a tak regulovať tematickú vyváženosť jednotlivých ponúk. Domnievam sa, že postupne plníme priority , ale je to dlhodobejší proces a v rámci dokumentu Stratégia Európa 2020 máme pred sebou ešte sedem rokov.

Vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov má modulový systém aj vo funkčnom aj kariérnom vzdelávaní. Niektorí kritici tohto systému tvrdia, že chýba jeden základný modul – nazvime ho nové trendy v pedagogike – ktorý by nemal chýbať pri vzdelávaní každej skupiny. Aký je Váš názor na to ?

Domnievam sa, že je to správny názor, dom sa nedá stavať bez dobrých pevných základov a to platí aj pre vzdelávanie. V súčasnosti sme svedkami toho, že v niektorých oblastiach trpí školstvo anachronizmami , najmä z dôvodu, že nové trendy sa medzi učiteľov dostávajú zložitou cestou a k niektorým sa ani nedostanú. Žijeme v dobe nových technológií a je potrebné, aby sa rozširovanie dobrých pedagogických príkladov a nových informácií viac ako doteraz využívali internetové komunity a zdroje. Je pravdou aj to, že prostredníctvom internetových vyhľadávačov si vieme veľa informácií o nových trendoch v pedagogike nájsť, no informácie sú v inom ako slovenskom jazyku. Nie všetci učitelia ovládajú cudzí jazyk a myslím si, že jedna webová stránka v slovenskom jazyku s novými trendmi v pedagogike by bola užitočná a mnohým by šetrila čas, ktorý strávia vyhľadávaním informácií.

Jedna vec je poznať nové trendy a druhá je aplikovať ich v praxi. Ako príklad by som uviedla využívanie aktivizujúcich metód v praxi. Učitelia i napriek tomu že o nich vedia, využívajú ich málo. Jeden z dôvodov je aj ten, že si vyžadujú väčší čas na prípravu, ale výsledok je trvácnejší a vzdelávanie účinnejšie.

Aj preto je potrebné zaoberať sa predmetným izolacionizmom a venovať pozornosť zdokonaľovaniu prierezových kompetencií.

Je dostatok kvalifikovaných lektorov pre toľko programov, projektov ?

Máme veľký potenciál v našich učiteľoch kontinuálneho vzdelávania, ako aj v odborníkoch z externého prostredia, ktorých zamestnávame vďaka prostriedkom z Európskej únie. Zosúladiť prácu týchto odborníkov z interného a externého prostredia je niekedy náročné. Stáva sa, že v niektorých prípadoch sú lektori mimoriadne vyťažení a osobne sa domnievam, že mnohí odborníci z externého prostredia uprednostňujú podujatia, ktoré sú v blízkosti ich bydliska. Veľké vzdialenosti sú pre nich strata času a odmena za lektorovanie je priemerná. Je pravdou, že ak by sme mali dostatok finančných zdrojov na ich odmenu, bolo by to ľahšie.

Práca MPC je sústredená najmä na vzdelávanie. V súčasnosti ponúkate okolo 415 vzdelávacích programov, vydali ste už 20 tisíc osvedčení… V uplynulých dňoch pán prezident podpísal zákon, ktorý určuje, že vzdelávanie pedagogických zamestnancov bude uskutočňované len na vysokých školách a priamo riadených štátnych organizáciách. Považujete túto novelu zákona za produktívnu zmenu ?

Určite áno. Účastnícke poplatky za vzdelávanie niektorých súkromných subjektov boli veľmi nadsadené. Musíme však počkať na konečné znenie novely zákona a uvidíme, čo to prinesie v praxi. MPC je zárukou, že úlohy zo zákona budú realizované.

Uplynul už rok, ako ste sa stala novou generálnou riaditeľkou – ako by ste zhodnotila toto obdobie?

Skúsenosti, ktoré som si so sebou priniesla z prechádzajúceho zamestnania som využila najmä v oblasti implementácie národných projektov, kde vidím ako najväčšie pozitívum to, že za ročné obdobie MPC dokázalo výrazne navýšiť percento čerpania finančných zdrojov EÚ.

Do MPC ste prišli z postu kvestorky Univerzity Palackého v Olomouci predovšetkým ako manažérka a odborník na riadenie. V akom stave je podľa vás z tohto pohľadu MPC?

V MPC bolo potrebné dať do súčinnosti ekonomické procesy s pedagogickými a paralelne ich nastavovať tak, aby sme nielen zabezpečili chod organizácie, ale aj udržali si národné projekty a ešte aj pripravili a pripravovali nové. To si naozaj vyžaduje mimoriadne nasadenie a tím ľudí, ktorým ide najmä o vec a nie o platy či kredity. Mrzí ma, že mám obmedzené finančné prostriedky na ohodnotenie tých, ktorí si to zaslúžia.

Moja predstava o fungujúcom systéme sa ešte stále nezhoduje so skutočnosťou. Dobre vieme, že ak v systéme nefunguje jeden článok, systém je narušený . Veľa času nám zaberá naprávanie či odstraňovanie spomínaných narušení či chýb. Najskôr bolo potrebné riešiť úlohy vyplývajúce z vládneho auditu a auditov, a často krát mi zaberalo veľa času vysvetľovanie niečoho, čo som nespôsobila, keďže som v organizácii nepracovala.

V minulosti aj teraz som v práci obklopená ľuďmi, ktorí nemajú ekonomické vzdelanie a je ich oveľa viac. Ukazuje, sa, že pri takom množstve národných projektov sú moje skúsenosti kvestorky a najmä ekonómky veľkou výhodou.

Ako by sa mohlo MPC priblížiť k učiteľom so svojimi vzdelávacími aktivitami? Ako by sa dal viac rozhýbať záujem učiteľov o svoj odborný rast?

Pri číslach, ktorými disponujeme sa asi nedá hovoriť o nezáujme. Nakoniec spomínané čísla vzťahujúce sa napr. k atestáciám hovoria za všetko. Už len to, že sa nám každý mesiac zvyšujú počty prihlášok, je dôkazom toho, že sa k nám učitelia radi vracajú i napriek tomu, že niektorí z nich majú toľko kreditov, že ďalšie už nepotrebujú.

Ako sa uskutočňuje metodická pomoc školám a školským zariadeniam ? Niekedy to boli mimo iného predmetové komisie a metodické združenia. Ako funguje rozvoj a podpora metodiky na školách teraz?

Máme aj také vzdelávacie programy, ktoré sú zamerané na vzdelávanie všetkých učiteľov v samotnej škole a náš lektor chodí k nim priamo do školy. Týmto spôsobom sa snažíme pretransformovať školy na učiace sa organizácie. Byť spolu a spolu si vymieňať názory v tom prostredí, v ktorom pracujú je veľmi podnetné. Je o to veľký záujem.

Okrem spomínanej formy modernizácie školy v roku 2012 MPC vydalo:

• 43 publikácií, na ktorých sa podieľali zamestnanci MPC, ale aj externí spolupracovníci, napr. vysokoškolskí učitelia;

• okrem toho MPC vydáva pre učiteľov odborno-metodický dvojmesačník Pedagogické rozhľady s financovaním prostredníctvom účelovo viazaných finančných prostriedkov. Jednotlivé čísla boli venované rôznym aktuálnym témam pedagogickej a odbornej praxe. V časopise publikujú články PZ a OZ škôl a školských zariadení, vysokoškolskí učitelia aj UKV;

• pre učiteľov prírodovedných predmetov vychádza v MPC občasník BIGECHE (biológia, geografia, chémia) a MIF (matematika, informatika a fyzika). V roku 2012 boli vydané po dve čísla občasníkov BIGECHE a MIF.

• Analýzy a štatistiky hovoria jasnou rečou – značná časť učiteľov prestala čítať odbornú literatúru, odborné časopisy – čo s tým urobiť? Bez toho, aby bol učiteľ permanentne v kontakte s novými pedagogickými myšlienkami, bez výmeny názorov a skúseností začne samozrejme zaostávať. Čo v tejto téme robíte, či plánujete urobiť? Dá sa v tom niečo zmeniť?

Trend presunu od tlače k novým médiám a najmä k internetu sa nedá zastaviť. Som presvedčená, že je to práve oblasť hľadania informácií a vzdelávanie, na ktoré učitelia využívajú internet. Sú to práve internetové zdroje, ktoré využívajú naši učitelia najmä pri dištančnej forme vzdelávania. I napriek tomu, že ide o inú formu vzdelávania , nemôžeme jednoznačne povedať, že prostredníctvom internetu si nerozširujú svoj obzor. Jedno je isté, internet prispel k pluralite zdrojov , k dostupnosti aj takej literatúry, ktorá bola predtým ťažko dostupná. Pravdou je aj to, že odbornej literatúry v tlačenej forme skôr ubúda ako pribúda. MPC vydáva jediný odborno – metodický časopis Pedagogické rozhľady. Učitelia čakajú na každé nové číslo, obsahovo máme časopis pripravený, ale kvôli centralizovanému verejnému obstarávaniu na tlač máme problémy s jeho vydaním.

Z našich vzdelávaní nemáme skúsenosť, že by učitelia nečítali. Záleží na tom, o akej literatúre hovoríme. Domnievam sa, že odborné knihy majú u učiteľov prioritu.

Vážnou témou je v poslednom období kvalita vzdelávania učiteľov odborných predmetov, majstrov odbornej výchovy – aké plány má MPC v tejto oblasti?

Stratégia Európskej únie do roku 2020 považuje za nevyhnutné zvýšiť efektivitu vzdelávania, znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 % a zvýšiť podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí majú ukončené vysokoškolské alebo ekvivalentné vzdelanie, na minimálne 40%. MPC musí akceptovať túto prioritu a prehodnotiť oblasť vzdelávania a odbornej prípravy smerom k potrebám a požiadavkám súčasného trhu. Je potrebné prijať také opatrenia, aby učitelia vzdelávali tak, aby boli , aby absolventi škôl boli uplatniteľní na trhu práce. Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení sa pri prístupe ku vzdelávaniu zaväzuje zohľadniť nielen ambície a schopnosti žiaka/študenta, ale vytvorí legislatívne podmienky na to, aby zriaďovatelia škôl a samotné školy zohľadňovali pri tvorbe plánov aj požiadavky trhu práce. Ako ďalej dokument uvádza: „aj inovácie štátnych vzdelávacích programov by mali ísť v súlade s novými prioritami štátnej vzdelávacej politiky, počnúc predškolskou výchovou, a s aktuálnymi požiadavkami pedagogickej praxe tak, aby zosúladila obsah vzdelávania a odbornej prípravy s aktuálnymi a perspektívnymi potrebami trhu práce.“ V tejto súvislosti sa MPC snaží skvalitniť spoluprácu s externými subjektmi. Tento proces sa snažíme riešiť aj po formálnej stránke, a to uzatváraním Zmlúv o spolupráci nielen s univerzitami, ale aj s inštitúciami ako je napr. Ústredie ľudovej a umeleckej výroby s ktorým sme v septembri 2013 podpísali Memorandum o spolupráci. Cieľom Memoranda je skvalitnenie tvorby a realizácie výchovnovzdelávacích programov pre pedagogických zamestnancov v oblasti tradičnej výroby a remesiel, ako aj návrat prvkov ľudovej kultúry do výchovnovzdelávacieho procesu. Skvalitnenie výučby remesiel pre cieľovú skupinu učiteľov a vychovávateľov v školských či mimoškolských zariadeniach, centrách voľného času, základných umeleckých školách, špeciálnych školách, kluboch a pod. vnímam ako potrebný krok k podpore rozvíjania citu ku kráse k tradičnému ľudovému umeniu a uchovávaniu lokálneho, regionálneho alebo kultúrneho dedičstva našich predkov. Základy hrnčiarstva a keramickej výroby, paličkovaná čipka či ľudové zvyky a tradície môžu mladým ľuďom pomôcť uvedomiť si kultúrne bohatstvo, ktoré im odkázali predkovia. V dnešnej dobe nových technológii je dôležité zvýšiť atraktívnosť ľudových remesiel, tradícií a zvykov v školských vzdelávacích zariadeniach, a tým poukázať na hodnoty a zároveň motivovať pedagogických zamestnancov vzdelávať sa v daných oblastiach.

MPC ponúka vzdelávacie programy, ktoré sú určené aj učiteľom odborných predmetov. A ako som už spomínala, realizujeme pre nich vzdelávania priamo v ich škole ušité „na mieru“. Pre majstrov odbornej výchovy MPC realizuje tiež kvalifikačné vzdelávania.

Aké vzdelávania ponúkate, ako sú spokojní učitelia, akú máte spätnú väzbu od učiteľov, o ktoré vzdelávania je najväčší záujem?

Pokúsim sa uviesť niektoré príklady podľa priorít stanovených pre oblasť školstva v dokumente Stratégia 2020.

K podpore kvalitného vzdelávania v materinskom jazyku a úspešnému zvládnutiu úradného jazyka a komunikácii v materinskom jazyku bolo realizovaných 20 akreditovaných vzdelávacích programov (ďalej AVP).

V aktualizovanom strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave je zlepšovanie jazykového vzdelávania prioritou na zlepšenie kvality a efektívnosti vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch. Jazykové zručnosti sú takisto zásadné pre mobilitu európskych občanov a podnikov. Praktický jazyk a medzikultúrne schopnosti sú dôležité pre hospodársky rast a lepšie pracovné miesta, keďže zvyšujú zamestnanosť. Podporou jazykového vzdelávania sa zaoberá v MPC 45 akreditovaných vzdelávacích programov. Matematickej kompetencii a podpore základných kompetencií v oblasti vedy a techniky sa venuje 12 AVP a vede sa venuje 27 AVP.

Podpore digitálnych kompetencií učiteľov a podpore informačno-komunikačných technológií je venovaných 55 programov. Na podporu kompetencie Naučiť sa učiť reaguje 18 AVP.

Podpore zdokonaľovania spoločenských a občianskych kompetencií a vytváraniu vedomia európskeho občianstva je zameraných 20 AVP. S podporou týchto kompetencií súvisí aj ďalších 7 programov zameraných na posilňovanie úlohy celoživotného vzdelávania pri dodržiavaní ľudských práv a demokracie a podpore tolerancie a rešpektovanie iných národov a kultúr, na problematiku multikultúrnej spoločnosti, 4 na výchovu k ľudským právam. Na podporu vlastenectva, aby boli žiaci a študenti vychovávaní v duchu národných, historických a kultúrnych hodnôt a tradícií na podporu skvalitňovania vzdelávania v oblasti poznania a úcty k národným a kresťanským tradíciám je akreditovaných 16 programov.

Na podporu kompetencií súvisiacich s finančnou gramotnosťou je zameraných 14 AVP. Na podporu kompetencie súvisiacich s kultúrnym povedomím reaguje 13 AVP, na podporu vlastenectva a regionálnej výchovy 5 AVP a 13 AVP sú zamerané na národné a kresťanské tradície.

Disciplínou a výchovnými opatreniami, ako aj programami rozvíjajúcimi kompetencie učiteľa adekvátne podporovať vzdelávanie a výchovu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími problémami sa zaoberá 7 AVP. Integráciou detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sa zaoberalo 9 AVP.

Sociálnou inklúziou sa zaoberá spolu 16 AVP z toho 14 AVP sa venuje marginalizovaným rómskym komunitám.

Environmentálnou výchovou a vzdelávaním sa zameriavajú 4 akreditované vzdelávacie programy. Na podporu telesnej výchovy a športu je zameraných 20 AVP.

Kariérovej výchove a kariérovému poradenstvu, pre žiakov/študentov do skončenia vzdelávania a odbornej príprave v záujme zvyšovania ich zamestnanosti sa venovalo 25 programov.

V budúcnosti by sme chceli položiť väčší dôraz na rozvoj a podporu prierezových kompetencií.

Ako prebieha funkčné vzdelávanie riaditeľov, na čo je zamerané?

Od roku 2010 máme akreditované programy, zamerané na funkčné vzdelávanie vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov, ako napríklad program: Riadenie školy a školského zariadenia.

Riaditelia škôl alebo zástupcovia riaditeľov, prípadne iní vedúci zamestnanci získavajú okrem poznatkov z nových trendov v pedagogike aj poznatky z riadenia školy. Veľký priestor v tomto vzdelávaní venujeme tomu, aby sme eliminovali bariéry vo vzťahu k inováciám, aby sme podporovali schopnosť prevziať zvýšenú zodpovednosť za seba a svoju školu.

Dôležitou oblasťou, ktorú MPC robí, sú atestačné skúšky. Aká je úroveň atestačných prác, koľko učiteľov už získalo 1. alebo 2. atestáciu, na čo sa učitelia vo svojej atestačnej práci najviac zameriavajú?

MPC od účinnosti zákona č. 317/2009 Z. z. eviduje stále rastúci záujem PZ a OZ aj o vykonanie atestácie. Atestačný proces je vzhľadom na rozsiahlu agendu administratívne a časovo náročný, spojený s veľkým množstvom konzultácií. Koordinácia a optimalizácia atestácií je vzhľadom na množstvo komisií zložitá. V priebehu môjho pôsobenia MPC som z tohto dôvodu iniciovala skvalitnenie procesu prostredníctvom novej Smernice č. 8/2013 o atestáciách. Bolo nevyhnutné zjednotiť postupy a zlepšiť jeho koordináciu na jednotlivých pracoviskách MPC. Pre lepšie pochopenie súvislostí by som rada uviedla niektoré fakty. Počet uchádzačov o atestáciu od účinnosti zákona za obdobie od 30.júna 2011 do 30.júna 2013 bol 2832. K termínu 30. 6. 2013 sme prijali 1 035 žiadostí o vykonanie atestácie, čo automaticky znamená minimálne 2070 napísaných recenzných posudkov. Žiadosti o vykonanie atestácie spolu s dvoma výtlačkami atestačnej práce sa prijímajú v dvoch termínoch v rámci kalendárneho roka. Na zabezpečenie atestácií v druhom polroku 2013 bolo potrebné vytvoriť 101 päťčlenných atestačných komisií. Najčastejšími témami atestačných prác sú témy ako hodnotenie žiakov, akčný výskum, ale aj aplikácia prierezových tém.

Obsahom druhej atestácie je akčný výskum učiteľa. V MPC sa veľká pozornosť venuje učiť učiteľov prevádzať akčný výskum. Ako učitelia prijali tento inovatívny prvok – byť učiteľom a zároveň výskumníkom. Je to výrazný posun v kvalite vlastnej práce učiteľa?

Teší ma, že regionálne pracovisko MPC Bratislava už v roku 2012 prišlo s iniciatívou „znovu obnoviť“ vo vzdelávaní učiteľov učiteľský akčný výskum. Ukazuje sa, že je to jeden z najlepších spôsobov, ako skvalitniť prácu učiteľa. Podstata akčného výskumu spočíva v tom, že sám učiteľ si vie sformulovať problém, analyzuje ho, zisťuje stav, aký je, navrhne si optimálne metódy a sleduje posun vo výsledkoch. Dôležité sú pri tom dve veci. Na začiatku poznať svojich žiakov, preto sa prioritne zameriavame na metódy ich diagnostikovania, nielen učebných štýlov, ale aj poznanie ich záujmov a preferencií a na konci vedieť reflektovať svoju prácu a zistiť tzv. pridanú hodnotu.

Tejto téme budeme venovať zvýšenú pozornosť aj v budúcom roku. Ide však o veľké množstvo prác a málo ľudských zdrojov, takže analýzy si vyžiadajú viac času. Osobne vnímam učiteľský akčný výskum ako základ pre ďalší tvorivý potenciál MPC.

MPC je hlavným strategickým inštitútom zodpovedným za odborný rast učiteľov. Ukazuje sa, že ponechať ďalšie vzdelávanie viac – menej na dobrej vôli učiteľov sa v úspešných školských systémoch nenosí. Bude sa posilňovať výkon vášho pracoviska v tejto oblasti?

Pevne verím, že áno. O opodstatnenosti existencie pracoviska sme spracovali už dosť materiálov. Netvrdím však, že nie je čo skvalitňovať. A navyše čísla, ktoré prezentujem, nie sú žiadne emócie ale fakty, ktoré ukážu akým smerom sa má uberať naša inštitúcia.

MPC je v súčasnosti tvorené generálnym riaditeľstvom, 3 regionálnymi pracoviskami a 6 detašovanými pracoviskami. Vediete okolo 400 zamestnancov. Personálne, ale aj priestorové a materiálne zabezpečenie je však veľmi nevyvážené. Plánujete v tomto smere nejaké zmeny?

MPC k 30.09.2013 eviduje 447 zamestnancov, z toho je 168 kmeňových, ktorí sú zamestnaní na generálnom riaditeľstve MPC v Bratislave, na regionálnych pracoviskách MPC v Prešove, Banskej Bystrici a Bratislave a na detašovaných pracoviskách v Košiciach, Žiline, Trenčíne, Trnave, Nitre a Komárne. I napriek navýšeniu pracovných činností stav zamestnancov je nezmenený od 1.1.2008.V záujme zefektívnenia činnosti a štruktúry MPC plánujeme zjednodušiť líniové riadenie o jeden stupeň, a tak vytvoriť deväť pracovísk MPC priamo riadených GR MPC. Čo sa týka priestorového alebo materiálneho zabezpečenia, viem si predstaviť lepšie podmienky. Avšak to determinujú finančné podmienky.

V niektorých školských systémoch sa úspešne uplatňuje aj využívanie experimentálnych a inovatívnych centier vzdelávania učiteľov. Nepripravujete náš model obohatiť o podobné prvky?

Neexistencia vami spomínaných centier však neznamená, že sa v MPC stratili dané aktivity. V súčasnosti implementujeme 5 Národných projektov a v niektorých z nich sú tieto aktivity sčasti obsiahnuté. Mnohé aktivity v Národných projektoch majú silný inovatívny obsah a sú zamerané práve na moderné, zážitkové aktivizujúce metódy vzdelávania.

Na MPC sa v súčasnosti realizuje niekoľko vzdelávacích projektov financovaných z európskych fondov. Môžete povedať, v akom štádiu sú jednotlivé projekty, koľko učiteľov je v jednotlivých projektoch zapojených a čo je ich hlavným cieľom?

Prostredníctvom národných projektov spolufinancovaných Európskou úniou si MPC môže dovoliť vzdelávať, nielen vo väčšom rozsahu, ale aj v lepšej kvalite (to neznamená, že nemáme rezervy a že sa veci nedajú realizovať lepšie). Projekty znamenajú nielen zvýšený prísun financií, zvyšovanie kvality ponúkaných programov, ale aj zvyšovanie zamestnanosti v regiónoch. MPC v súčasnosti realizuje 5 Národných projektov, konkrétne:

– PKR – Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov (15.10.2009 – 31.12.2014),

– MAT – Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súčasť celoživotného vzdelávania (01.05.2009 – 30.09.2014),

– MRK I – Vzdelávanie pedagogických zamestnancov k inklúzii marginalizovaných rómskych komunít (01. 10. 2011 – 30.01.2015),

– MRK II – Inkluzívny model vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy (01.02.2013 – 30.11.2015),

– AMV – Aktivizujúce metódy vo výchove (01.06.2013 – 30.11.2015), Prostredníctvom NP spolufinancovaných Európskou úniou (ESF) MPC vykonáva svoje činnosti na vyššej kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.

Od začiatku projektu PKR evidujeme spolu 141 355 prihlášok na vzdelávanie. Veľký záujem o kontinuálne vzdelávanie v rámci PKR uspokojujeme na 50%, čo nepovažujeme za nízke percento plnenia vo vzťahu k počtu prihlášok. K začiatku školského roka 2012/2014 evidujeme pod projektom PKR ( od spustenia projektu) 68 317 účastníkov v rôznych programoch kontinuálneho vzdelávania, z ktorých 53 454 už vzdelávanie úspešne ukončilo.

V rámci projektu MAT od jeho začiatku vzdelávanie ukončilo spolu 12 940 účastníkov.

Projekty MRK I a MRK II sa zameriavajú na marginalizované rómske komunity. Školy zapojené do projektu navštevuje spolu 45 084 žiakov, z ktorých je 22 494, teda takmer 50% zo sociálne znevýhodneného prostredia. Spolu 200 škôl zapojených do projektu sa nachádza vo všetkých krajoch Slovenskej republiky, okrem Bratislavského kraja. Celkovo 2 700 pedagogických zamestnancov, z toho 200 koordinátorov NP v ZŠ a 2500 učiteľov a vedúcich záujmových útvarov spolupracuje pri implementácii celodenného výchovného systému. Na každej zapojenej základnej škole pôsobia dvaja pedagogickí asistenti, ktorých je spolu 400.

V projekte MRK I je zatiaľ 348 absolventov vzdelávania, počet prihlásených je 3585, pričom do konca roka 2013 sa predpokladá 1500 absolventov a do konca roku 2014 predpokladáme naplnenie cieľovej skupiny 4 200 úspešne ukončených účastníkov vzdelávania.

Čo sa týka vzdelávania v projekte MRK II, do tohto dňa sme neuskutočnili žiadne vzdelávacie programy z dôvodu, že sú v akreditačnom procese. V rokoch 2014 a 2015 plánujeme vzdelávať v programe inovačného vzdelávania cca 500 pedagogických zamestnancov, z toho 110 pedagogických asistentov a v programe aktualizačného vzdelávania 50 odborných zamestnancov. S časťou projektu je aj osvetový program, ktorého cieľovou skupinou nie sú len PZ.

Súčasťou MPC je aj ROCEPO – Rómske vzdelávacie centrum Prešov, ktoré realizovalo Kvalifikačné vzdelávanie pre vychovávateľov a pedagogických asistentov v školách a školských zariadeniach. V septembri 2013 ukončilo toto dvojročné kvalifikačné vzdelávanie 94 absolventov (3 skupiny) v rámci vzdelávania v projekte PKR. V spolupráci s NP MRK I je otvorených mimo NP 11 skupín (453 účastníkov) Kvalifikačného vzdelávania pre vychovávateľov a pedagogických asistentov.

Národný projekt Aktivizujúce metódy vo výchove (ďalej len AMV) je zameraný na prezenčné a dištančné vzdelávanie prostredníctvom moderného komunikačného systému v kombinácii s interaktívnymi zariadeniami a edukačnými balíčkami. Projekt oslovuje novú cieľovú skupinu škôl a školských zariadení. Celkovo počítame s cieľovou skupinou 7 500 pedagogických a odborných zamestnancov. Do projektu budú zapojené školské kluby, centrá voľného času, špeciálne školy, internáty a špeciálne výchovné zariadenia, materské školy, základné umelecké školy, konzervatória a stredné umelecké školy. Projekt sprostredkovane ovplyvní cieľovú skupinu 850 000 žiakov. Nie menej významné je aj to, že projekt AMV je zameraný na všetky kraje mimo Bratislavy, teda bude participovať na raste zamestnanosti v menej rozvinutých krajoch SR (podobne ako aj iné NP MPC).

Objavujú sa obavy, že sa nevyužijú všetky peniaze z EÚ v týchto projektoch aká je situácia ?

Robíme všetko preto, aby sa tak nestalo. Z piatich Národných projektov, ktoré implementuje MPC sú 3 s históriou vzniku od roku 2009. Nedokážeme v súčasnosti ovplyvniť všetky dôsledky vyplývajúce z procesov, ktoré boli nastavené v minulosti, a tým aj možnému kráteniu finančného objemu projektu z titulu neoprávnených výdavkov.

Pripravujete sa už na nové plánovacie obdobie 2014 – 2020? Akým smerom by sa mali uberať nové projekty, čo je kľúčovou témou, ktorá by mala byť v ďalších rokoch v centre pozornosti v oblasti ďalšieho vzdelávania učiteľov?

V súlade s Oznámením Európskej komisie EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu bude v centre našej pozornosti osem kľúčových kompetencií a ich proporcionálnejšie implementovanie do akreditovaných vzdelávacích programov. Konkrétne sa jedná o podporu vo vzdelávaní týchto kompetencií: komunikácia v materinskom jazyku, komunikácia v cudzích jazykoch, matematická kompetencia a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky, digitálna kompetencia, naučiť sa učiť, spoločenské a občianske kompetencie vrátane podpory zvyšovania úrovne mediálnej gramotnosti, zmysel pre iniciatívnosť a podnikavosť a finančná gramotnosť, kultúrne povedomie a vyjadrovanie.

Existuje tiež naliehavá potreba porozumieť a podporiť nové kompetencie, ktoré sú dôležité na to, aby vzdelávanie a odborná príprava lepšie zodpovedali potrebám znalostnej spoločnosti, aby boli občania lepšie vybavení kľúčovými kompetenciami a aby sa zaviedla politika v oblasti vzdelávania a schopností pre 21. storočie. Mnohé z nich sú prierezové – týkajú sa rôznych odborov – a IKT pomáha tieto zručnosti rozvíjať. Vzdelávanie a získavanie týchto kompetencií si často vyžaduje prístupy, ktoré presahujú hranice jednotlivých predmetov a uplatňujú celostný pohľad na vzdelávanie študentov, na ich osobný a sociálny rozvoj. Okrem toho získavanie kľúčových prierezových kompetencií zahŕňa takisto potrebu porozumieť médiám, multikultúrnemu a viacjazyčnému charakteru Európy a vzájomnej interakcii medzi národnými kultúrnymi identitami a európskou identitou. Podpora prierezových kompetencií si vyžaduje nové prístupy ku vzdelávaniu a výučbe a stratégie založené na aktívnom vzdelávaní, ako je napríklad kolaboratívne vzdelávanie, partnerské vzdelávanie v komunitách, tvorivé riešenie problémov, objavovanie, učenie sa v praxi, zážitkové vzdelávanie, kritické myslenie a tvorivosť.

Globalizovaný svet práce a potreba presadzovať demokratické hodnoty si vyžadujú rozvoj pevných základných kompetencií v prierezových témach ako sú napr.: naučiť sa učiť, zmysel pre iniciatívnosť a podnikavosť, sociálne, občianske, mediálne, kultúrne a digitálne kompetencie, prepojenie sveta vzdelávania a sveta práce. Podpora „prierezových kľúčových kompetencií“ vedie k zvyšovaniu úrovne jednotlivých gramotností.

Po roku 2000 MPC pod vedením riaditeľa PhDr. Milana Zemana úspešne organizovalo každoročne celoštátnu konferenciu s ďalšími sprievodnými podujatiami s názvom Fórum pedagogiky. Neskôr za ďalšieho vedenia MPC sa táto aktivity zrušila. Neuvažujete nad návratom k dobrým tradíciám tohto? Aké konferencie ste pripravili a pripravujete?

Od roku 2000 uplynulo 13 rokov a napriek ubehnutému času som od kolegov počula o Fórume pedagogiky veľa pozitívneho. Aj v súčasnosti MPC usporadúva množstvo konferencií síce menšieho rozsahu, ale tematicky rôznorodých ako napríklad: MPC v júli organizovalo Konferenciu o pedagogickom prínose Cyrila a Metoda. V októbri som mala možnosť zúčastniť sa konferencie na tému Médiá, právna ochrana detí predškolského veku a ich pedagogická podpora, ktorú organizovalo Centrum mediálneho vzdelávania v Prahe pod záštitou Ústavo- právneho výboru Senátu Parlamentu Českej republiky. Jediná lektorka zo zahraničia bola pracovníčka MPC a mediálne výstupy z konferencie, ktoré sú zverejnené aj na stránke MPC prezentujú, že máme odborníkov, ktorí sú uznávaní aj v zahraničí. V novembri plánujeme konferenciu zameranú na predprimárne vzdelávanie v Štúrove.

Neuvažuje MPC vypracovať v najbližšom období komplexnú správu o stave odbornej, metodickej a praktickej prípravy a ďalšieho vzdelávania učiteľov na Slovensku, poprípade s informáciami o celkovom stave /vekovej skladbe, odbornosti vyučovania, predmetovej skladby, sociálneho statusu atď./ učiteľov materských, základných a stredných škôl u nás?

Mnoho odpovedí na Vami položené otázky sa dá nájsť aj vo výročných správach MPC, ktoré každoročne spracovávame a sú uverejnené aj na webovej stránke MPC. V máji 2013 som zriadila Odbor výskumu a analýz, za účelom ďalšieho skvalitňovania činnosti MPC aj v tejto oblasti.

Ktoré témy vás v súčasnosti najviac zamestnávajú a na ktorých strategických témach MPC pracuje? Čo považujete so svojimi kolegami za hlavné problémy v našom školstve ?

Problémov je veľa a verím, že sú aj riešiteľné. V súčasnosti sme pred reformou Štátnych vzdelávacích programov, ktoré spracoval Štátny pedagogický ústav. Dokumenty boli zverejnené na webovej stránke na verejnú diskusiu. Oslovili sme pracoviská, aby sa s materiálom oboznámili a zaslali nám stanoviská a pripomienky. Na základe podkladov od zamestnancov MPC sme ich pripomienkovali, tak uvidíme, aká bude ich výsledná podoba. Reforma by mala byť platná od budúceho školského roku.

I napriek neustále rastúcom záujme o služby MPC je potrebné skvalitňovať a zatraktívniť kontinuálne vzdelávanie tak, aby sme naplnili úlohy zo Stratégie Európa 2020. V záujme zefektívnenia procesov riadenia a v záujme prispôsobenia postavenia jednotlivých pracovísk MPC k reálnym činnostiam a vzdelávacím aktivitám by som rada zjednodušila líniové riadenie o jeden stupeň. Tiež sa musíme zaoberať aj zabezpečením finančných prostriedkov na realizáciu úloh MPC, ktoré sa nedajú kryť zo štrukturálnych fondov ako aj obsahom na čo sa zamerať, na aké projekty v ďalšom programovom období.

Pani generálna riaditeľka, čo želáte sebe, vášmu pracovisku a samozrejme učiteľom pre ďalšie obdobie?

Po dvadsiatich rokoch reštrikcií a turbulencie v systéme ďalšieho (celoživotného) vzdelávania pedagogických zamestnancov sa žiada stabilizácia, prípadne rekonštrukcia systému, ale nie v smere redukcie ľudských zdrojov, ale skvalitňovania podmienok a modernizovania vzdelávania. Prípadné ďalšie redukcie MPC by ohrozili zákonom predpísané vzdelávanie, ako je funkčné či inovačné vzdelávanie, ale aj realizáciu zákonom zavedených ostatných druhov kontinuálneho vzdelávania a už spomínaných atestácií MPC je zárukou, že legislatívne prijímané záväzky ministerstva v oblasti kontinuálneho vzdelávania a v oblasti atestácií sú aj reálne vykonateľné.

Úroveň vzdelávania, ako vieme závisí nielen od individuálnych kompetencií učiteľov, ale aj od celej škály faktorov prostredia a keď uvažujeme o globalizácii a jej vplyve na výchovu a vzdelávanie, nedá mi neskončiť pri Jánovi Amosovi Komenskom. Vo svojich prácach vychádzal z predstavy o svete, ktorý sa skladá z troch navzájom prepojených a súvisiacich vrstiev – prírodnej, ľudskej a duchovnej, ktoré sú vo vzájomnej harmónii. Snažme sa o to, aby boli v harmónii aj všetky súčasti výchovy a vzdelávania človeka. Najviac si želám, aby ľudí pracujúcich v školstve sprevádzala hlboká viera na každom kroku, či už je to viera v pozitívne zmeny, v seba samého, v priateľstvo, v lásku či v úspech.

(Ľubomír Pajtinka 2013 in: Učiteľské noviny)