Slovo ku Dňu učiteľov

Keď sa ktoréhokoľvek úspešného človeka na svete spýtate čomu a komu vďačí okrem svojej pracovitosti a usilovnosti za svoje celoživotné úspechy, je viac ako pravdepodobné, že odpovie:
– svojim učiteľom, vedomostiam a zručnostiam, ktoré som získal v škole.

Učitelia sú skutočne výnimoční ľudia, okrem iného tým, že ich ciele sú výnimočné. Lebo, kto je vlastne učiteľ?:

– niekto, kto sa na mňa usmial
– niekto, kto mi dodal odvahy
– niekto, kto ma vypočul
– niekto, kto mal pre mňa čas
– niekto, kto ma povzbudil
– niekto, kto mi daroval dôveru
– niekto, kto mi podal ruku
– niekto, kto ma pohladil po vlasoch
– niekto, kto mi odkryl čaro poznávania
– niekto, kto ma berie vážne, aj keď som ešte len v čase svojho dozrievania.

Koniec marca sa od roku 1955 spája s oslavami narodenia Jána Ámosa Komenského, teda Dňom učiteľov, profesijným sviatkom pedagógov od materských až po vysoké školy.

V školských laviciach strávi mladý človek okolo 13.000 hodín. Za tento čas prejde dlhú cestu od poznania prvých písmen a číslic až po vedecké pokusy a odborné zručnosti, ktoré mu následne umožňujú zaradiť sa do života, úspešne pracovať a napĺňať svoje celoživotné poslanie.

Povolanie učiteľa je najmä tvorivé. Učiteľ je ako sochár, ktorý dostáva tvárny materiál, z ktorého modeluje budúcu osobnosť človeka. Dáva podobu jeho vedomostiam, jeho záujmom i jeho charakteru, ale najmä ho učí túžbe, zvedavosti po vedomostiach. No, postavenie a najmä pracovný proces učiteľa sú ešte zložitejšie ako tvorba umeleckého diela. Kým sochár môže pomerne ľahko korigovať nevydarený ťah nástroja, učiteľská chyba je takmer nenapraviteľná. Jeho práca musí byť preto veľmi premyslená a presná.

Jeho rukami prejdú ročne stovky žiakov. A učiteľ ich má ustavične pred očami, nielen v škole ale aj po jej ukončení. Sleduje ich životné cesty, teší sa z ich úspechov a zdieľa ich prípadný neúspech. Má radosť, keď sa im darí, keď ho prerástli. Každé učiteľovo slovo, každý jeho čin, posunok denne sledujú desiatky párov očí. Učiteľ denne v divadle jedného herca predstupuje pred svojich divákov, aby s nimi prežil v pracovnej atmosfére šesť, či sedem 45-minútových predstavení. S novým dňom prichádza nové zvonenie na hodinu. Učiteľský otčenáš nemá amen. Je to veľký kolobeh na poli duchovej práce a obrody. Tú dnes veľmi potrebujeme.

Učiteľom treba za všetkým minulých ale aj budúcich žiakov poďakovať za prácu na poli poľudšťovania človeka. Treba poďakovať všetkým učiteľom v celej republike za ich úsilie a profesionalitu, za ich prácu, ktorou prispievajú k prosperite svojich regiónov i celého Slovenska. Každé slávnostné stretnutie s nimi je vyjadrením vďaky a úcty k nim a ich náročnej profesii.

Chyby prvej výchovy nás sprevádzajú po celý život. Preto najprednejšia stráž ľudského pokolenia je v kolíske.

Komenský