Zdravie a vzdelanie sú v živote najbližšími súrodencami .

MUDr. Adriana Ilavská, PhD., MPH, excelentná odborníčka na zdravie a zdravú výživu

MUDr. Adriana Ilavská, PhD., MPH, vyštudovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a dnes je špičkovou odborníčkou na diabetológiu, poruchy látkovej výmeny a výživy. V uvedených oblastiach publikovala veľký počet vzdelávacích, popularizačných a odborných príspevkov v printových aj elektronických médiách . Spolupracuje s radom redakcií ako odborná poradkyňa na uvedené témy. Je členkou viacerých poradných orgánov, členkov výskumných tímov doma i v zahraničí. Okrem toho sú aj spolu so svojim manželom normálnymi rodičmi, ktorí vychovávajú svoju dcéru. Súčasne je nielen lekárkou, ale aj dobrým človekom. Lekár je tiež v značnej miere pedagóg, ktorý nielen lieči, ale aj učí svojich pacientov zdravo žiť a starať sa o zdravie seba i svojej rodiny.

Zdravie, vzdelanie a dobro človeka sú tri priority, ktoré majú na zreteli nielen učitelia, ale aj lekári, a všetci, ktorým leží na srdci budúcnosť človeka i spoločnosti.

• Pani doktorka, čo pre vás znamená vzdelanie? Aké miesto mu prikladáte vo svojom hodnotovom rebríčku?

Myslím si, že je to jedna z popredných vecí, do ktorých sa má investovať, samozrejme po zdraví. Takže veľmi veľa. Spolu s budovaním vzťahov tvoria neprekonateľný trojlístok. Priamo sa navzájom ovplyvňujú a rozvíjajú. Vzdelaný rozhľadený človek je prínosom pre svojich blízkych, rodinu, kolegov, priateľov, príkladom pre svoje deti, naplnením pre svojich rodičov.

• Mali ste rada svojich učiteľov a prečo?

K učiteľom som chovala úctu, poznala som učiteľské povolanie aj z „druhej strany“, lebo moja mama bola a je učiteľka, a hoci na dôchodku, ale stále učí. Mama učí jazyky, veľmi dobre sa orientuje vo filozofii a jej nástrahách , ja som zas od malička preferovala skôr prírodné vedy, chodila som po školských olympiádach, najlepší darček pre mňa boli logické hry, mala som rada chémiu a matematiku. Niekto možno povie bŕŕ, ale mne vyhovuje všetko, čo má jasné pravidlá, racionálne vysvetlenie a výnimky sú zriedkavé. A to prírodné vedy majú. Som rada, že moje záujmy vyústili do štúdia medicíny, kde sa spája veda, príroda ale aj ľudskosť.

• Prečo ste si vybrali práve cestu lekárky – diabetoločičky?

Z medicíny ma vždy lákalo vnútorné lekárstvo, pod ktoré patrí aj liečba cukrovky. Počas vysokej školy som bola stáži v Taliansku a moje prvé miesto bolo v nemocnici na Sicílii v Messine. Tam mali špeciálne diabetologické oddelenie a keďže sa mi tam veľmi páčilo, bolo rozhodnuté. Potom akosi všetky moje pracovné aktivity sa pohybovali okolo metabolizmu – či už cukrovky, metabolizmu tukov alebo okolo obezity. Po návrate domov som pracovala na klinickom oddelení Výskumného ústavu výživy, kde sme tejto problematike venovali hlavnú pozornosť. A samozrejme aj otázkam výživy. Popritom som dlho externe vyučovala klinickú dietológiu na Strednej zdravotníckej škole v dennom aj bakalárskom štúdiu. Práca na diabetologickej ambulancii znamená každodenný kontakt s ľuďmi, ich problémami, možnosťou ovplyvniť ich kvalitu života. Spolupracujeme na mnohých odborných projektoch aj so zahraničnými kolegami, čo je veľmi cenná skúsenosť.

• Čo sa vám na vašej práci páči, čím je neobyčajná a pútavá?

Moje povolanie vykonávam veľmi rada a neviem si predstaviť, že by som ho vymenila. Páči sa mi kontakt s pacientmi, pre mnohých sa lekár stane nie už iba lekárom, ale aj dôverníkom. Som spokojná keď môžeme spoločne dospieť k dobrým zdravotným výsledkom, z čoho máme obaja radosť. Trápi ma, keď pacientovi nedokážem pomôcť, či už pre chorobu, alebo jeho ťažšiu ochotu k zmene svojich zvyklostí, čo sa práve pri cukrovke jednoznačne a hneď prejaví. Zmenila by som iba niektoré administratívne výkony, ktoré vplývajú na možný čas strávený s pacientom. V tom je moje povolanie asi podobné s tým učiteľským.

• Myslíte si, že sú Slováci dostatočne informovaní o diabete?

Hoci diabetes mellitus často rezonuje v médiách, stále sa presviedčame, že vedomosti a aktivity nie sú také, ako by sme chceli a predstavovali. Pozorujeme to všeobecne vo verejnosti, a aj pacientmi. Samozrejme, je to dané možnosťami každého. Preto všetky aktivity vedúce k zlepšeniu povedomia sú veľmi prospešné – okrem odborných medicínskych aktivít a podujatí, sú veľmi dôležité hlavne pacientske združenia, edukačné aktivity, časopisy pre diabetikov, ale aj správy v televízii alebo novinách. Dôležitá je samozrejme aj informovanosť rodičov a učiteľov, lebo aj ony sa môžu neraz stať tými, ktorí môžu pomôcť upozorniť na toto ochorenie, či pomôcť deťom, aby ho dobre zvládali. Dnes máme na Slovensku známych vyše 350 000 diabetikov, ale ich počet sa neustále zvyšuje. Deti narodené v súčasnosti majú až 30 percentné riziko, že vo svojom živote budú mať potvrdený diabetes mellitus. A to je alarmujúci údaj.

• Má vaša profesia vplyv aj na váš súkromný život? Ste jednou z najrenomovanejších odborník na spomínané ochorenie, ste často v médiách, volajú vás na prednášky, konferencie, doma i v zahraničí, ako to zvládate?

Ďakujem za ocenenie. Samozrejme, každé povolanie, ktoré človek robí celým srdcom má vplyv aj na jeho súkromný život. Rodina a blízke okolie samozrejme žijú aj radosťami a starosťami profesie, ktoré sú im blízke. Prejavuje sa to tak na dospelých, ako aj na deťoch, ktoré úplne nanovo nasávajú atmosféru. Dcéra Linda v 3 rokoch, keď bola u mňa krátko na ambulancii a zdalo sa, že je zaujatá kreslením, prerušila kreslenie, usmiala a sna pacientku, ktorá tam vtedy bola a vážne povedala „ale nemôžete všetko papať, lebo nebudete zdravá“. Príhode je už 8 rokov, ale tá pani, keď príde na kontrolu, mi to vždy pripomenie s dodatkom, že nemá odvahu porušiť sľub, ktorý dcére vtedy dala, dodržuje diétu a skutočne má od vtedy aj stále dobré výsledky.

• Ste lekárka, ale aj matka – „zanechalo to nejaké stopy“ na výchove vašej dcéry? Kto má u vás vo výchove v rodine hlavné slovo? Aký štýl výchovy preferujete vo výchove– ste liberál, demokrat, či diktátor?

U nás je asi úplná demokracia, ktorú ale prekvapivo nikto nezneužíva. Každý si môže povedať, čo má na srdci, ako by bol rád, aby sa robilo. A musím povedať, že nemáme ani väčšie názorové rozdiely. Máme svoje rituály, poznáme, čo komu vyhovuje a podľa toho sa snažíme prispôsobiť. Prikladáme rovnaký význam vzdelaniu, vytváraniu „rodinného kozuba“, ale aj voľnému času, práci. V tom sa ako rodina úplne zhodneme.

• Ktoré z metód svojich rodičov používate aj vy? Ktoré kľúčové hodnoty vo svojej výchove v rodine preferujete?

Ja som bola vychovávaná asi prísnejšie, ako naša dcéra. Mali sme menej možností, ale aj pravidlá jasne dané. Veľmi veľa som vždy čítala, keď som mala rozčítanú knihu, nevedela som obsedieť v škole a utekala som domov, aby som vedela, čo sa deje ďalej. Vždy sa teším, keď sa ku knihám dostanem na dovolenke, alebo cez Vianoce. Vtedy čítame všetci. Snažíme sa ku knihám dostať čo najviac aj dcéru.

• Máte svoje rodičovské krédo?

Nerobiť nič, čo by sme niekedy nevedeli vysvetliť našej dcére.

• Aká je podľa vás dnešná mládež ? V čom sú jej silné stránky, v čom slabé? Kde robíme ako spoločnosť chybu pri výchove a vzdelávaní?

Nedovolím si nazvať to, čo sa deje chybou spoločnosti. Spoločnosť vytvárajú konkrétni ľudia a tí sú formovaní prostredím. Naši starí rodičia krútili hlavou nad tým, čo sme robili my, teraz možno my krútime nad tým, čo robia naše deti, alebo ešte budú robiť ich deti. Ale triezvo treba povedať, že veľmi veľa vecí je dobrých, určite ešte lepších ako v minulosti a myslím, že na tom treba stavať.

• Akou ste mamou? Aké hodnoty sú vo vašej výchove kľúčové?

Dúfam veľmi, že dobrou. Dcéra hovorí, že najlepšou  a to mi samozrejme veľmi lahodí. A v tom sa snažím pokračovať, aby som nesklamala ju, ani seba. Robíme veľmi veľa aktivít spoločne, keď nestíhame cez týždeň, víkendy si nenecháme ničím rušiť, chodíme často do divadla, múzeí, na výlety, pravidelne a veľa športujeme. Už máme za sebou tohtoročnú prvú lyžovačku, ale ešte nás nájdete aj na golfe, kým nám úplne nezamrzne tráva. Dcéra má skvelého golfového trénera, tak sme radi, že si našla ten „svoj“ šport a podvolili sme sa čaru tohto športu všetci, ochotne ju vozíme na tréningy, radi si spolu zahráme, užívame si prírodu.

• Ako sa starajú súčasní rodičia o zdravie seba ale aj svojich detí?

Pozorujem zaujímavú skutočnosť – na jednej strane rodičia si čítajú literatúru, články, sledujú internet o zdraví, snažia sa o čo najviac informácií. Dôležité je, tieto informácie aj triediť, zaujať k nim stanovisko, spoliehať sa na informácie z dôveryhodných zdrojov, od overených autorov. Často sa hlavnými poradcami vo výžive stávajú iba krátke informácie v časopisoch, prebraté z nejasných zdrojov. Stravovanie, výživa je večnou a vhodnou témou do každého časopisu. Dôležité je, ale počúvať vlastné telo, vlastný rozum a vyhodnotiť si informácie v kontexte s vlastnými skúsenosťami. Dôležitá je striedmosť v každom ohľade.

• Aké chyby robíme ako rodičia pri starostlivosti o jej zdravie?

Sú to prípady, keď nie sme deťom príkladom. Lepšie ako načítané nové trendy, je správny príklad. Dieťa kopíruje svojich rodičov, učí sa odpozerávaním. Ak nebudeme my, dospelí jesť zdravo, je ťažké očakávať od dieťaťa, že dodrží to, čo my máme prečítané a možno aj vieme. Nemôžeme prikazovať dieťaťu nepozerať televízor, keď sami ho máme zapnutý ako zvukovú kulisu doma. Nemôžeme chcieť od dieťaťa, aby jedlo dostatok ovocia a zeleniny, ak my mu ho 5x denne nepripravíme a nevidí dieťa, že aj my tak činíme. Preto je dôležité začať od seba. To mám vyskúšané v praxi, overené v realite, prečítané v literatúre, potvrdené doma aj v práci.

• Aký význam má v živote človeka dobré zdravie?

Latinské príslovie hovorí, že Zdravie je jediná veličina uznávaná všetkými. A to hovorí za všetko. Ak prichádzame o zdravie, hodnotový rebríček ak niekto mal iný sa okamžite napráva a každý, kto sa stretol s ochorením u seba, alebo svojej rodiny vie, o čom hovoríme.

• Sú Slováci zdravý a zdravo žijúci národ? Ako vyznieva toto porovnanie s inými krajinami?

Sme aj nie sme. Odhaduje sa, že až 70% Slovákov sa nestravuje správne a nehýbe sa. A to je vysoké číslo. Krajiny na západ od nás sú na tom oveľa lepšie, už dávno prišli na zmysel správneho výberu potravín, aktívne – športom pristupujú k voľnému času. My sme ešte iba na tejto ceste, príjemné ale je, že sa zlepšujeme. Boli sme na popredných priečkach srdcovocievnych a metabolických ochorení, niektorých typov rakoviny, mali sme krátku dobu života. Dnes sa situácia zlepšuje a to znie veľmi lahodne. Na druhej strane sú krajiny, kde bola a stále ešte je situácia horšia ako u nás. Súvisí to samozrejme s ekonomikou krajiny, ale aj s jej vyspelosťou a vzdelaním ľudí.

• V čom zlyhávame v starostlivosti o svoje telo a jeho fungovanie? Čo by sme mali, či mohli urobiť pre to, aby sme boli zdravší?

Jednoznačne zvýšiť pohybovú aktivitu. Behať s myšou po podložke pri počítači, kam sa niektorí s pohybom „dopracovali“ je zlé. Nestačí sa spoľahnúť na alibistické „však potom“, ale začať hneď teraz. Alarmujúce je, že naše deti sú pri počítači a televízore asi 5x viac času, ako vonku alebo pri športe je úplne bludný kruh. Skladba stravy sa postupne mení k lepšiemu.

• Čo by mali dnešní rodičia robiť pre to, aby vychovávali svoje deti dobre? Čo sú to vlastne dobre vychované deti?

Samostatné a rozhľadené deti sú tým, o čom by sme sa mali snažiť.

• Čo by ste odkázali dnešným rodičom a učiteľom? Ako vnímate vy osobne dnešných učiteľov?

Jednoznačne ich obdivujem. Všetci tí, ktorí sú kreatívni, robia svoju prácu s láskou, nasadením a odhodlaním si zaslúžia obrovskú poklonu. Je mi ľúto, že my ako spoločnosť im nedávame patričnú úctu, že patrične neoceňujeme ich poslanie. To čo dá učiteľ, si mladý človek berie so sebou do svojho života. Je to základ, na ktorom môže stavať. Ak sú základy dobré, dom pevne stojí niekoľko generácií. Ak sú základy slabé, niekoľko generácií sa borí s problémami.

• Riadite sa podľa nejakého životného kréda?

Páči sa mi „Sme tým, čo vieme a ako sa správame“. Tak sa ho snažím napĺňať.

• Čo by ste zaželali všetkým ľuďom „dobrej vôle“ ?

Najmä veľa radosti a pohody v kruhu svojich najbližších a zo života vôbec. Vianoce sú príležitosťou, aby sme sa viac a hlbšie zamýšľali nad sebou, svojim životom, ale aj nad šťastím a dobrom na tomto svete. A k tomu samozrejme patrí aj zamýšľanie sa nad svojim zdravím i vzdelaním a tým, čo by sme mali pre ne robiť. Lebo zdravie a vzdelanie sú v našom živote skutočne najbližšími súrodencami.

(Ľubomír Pajtinka, december 2012)