Deťom to najlepšie.

Mgr. Viera Dobiášová, šéfredaktorka detského časopisu

Málokto dnes pochybuje o tom, že základy úspechu človeka sa kladú už v jeho útlom veku. Narodiť sa na správnom mieste a v správnej rodine, zdediť po predkoch dobrú „fasádu“ a od Boha byť obdarený nadaním, tomu sa hovorí takmer dokonalé šťastie.

Nie všetkým sa to však „podarí“. Drvivá väčšina musí prejsť životom trochu obyčajnejšie. So všetkými trápeniami, problémami a ťažkosťami, pri ktorých sú rodičia a učitelia hlavnými sprievodcami na ceste od dieťaťa k dospelosti. O otázkach výchovy a jej ovplyvňovaní v detskom veku budeme hovoriť so šéfredaktorkou detského časopisu Bobík, Mgr. Vierou Dobiášovou.

• Detstvo je pre budúcnosť človeka veľmi dôležité, čo hovoríte na takéto konštatovanie?

Jeden z mojich obľúbených spisovateľov, Američan Robert Fulghum, už v názve svojej útlej, no životnými pravdami skrz-naskrz „presiaknutej“ knižočky hovorí: Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole. Môžeme to chápať ako tvrdenie sčasti pritiahnuté za vlasy, ale ja to vnímam predovšetkým tak, že hovorí o najpodstatnejšej časti nášho života, o najútlejšom veku, keď prijímame najviac informácií, návykov, postojov, keď sme ako špongia: do akej vody sa namočí, taká z nej tečie. Teda čo do malého človiečika investujeme, to mu ostane na celý život. Napokon aj psychológovia dospeli k poznaniu, že čo sa dieťa do piatich rokov nenaučí, už sa nenaučí, čím určite nemali na mysli nadobúdanie vedomostí. Napokon, koľko je pravdy na tomto tvrdení, nám dokumentujú nielen prípady z histórie, ale i naše vlastné životy. Skúsme si premietnuť, čo sme si preniesli z detstva do dospelosti, čo nám pomáha víťaziť a na čo aj dnes v niektorých situáciách doplácame. Preto je detstvo skutočne nieže dôležité, ale najdôležitejšie.

• Kde sa zrodil nápad vydávať detský časopis? Čo vás k tomu inšpirovalo?

Môj otec bol učiteľ na málotriedke. Mojou škôlkou bola jeho trieda, v škole som doslova vyrastala. Veľmi túžil, aby som ho v profesii nasledovala, ale poznáte to: deti zvyčajne nechcú robiť to, čo robia ich rodičia. Ja som si navyše nebola vo veku, keď som sa rozhodovala o ďalšom smerovaní, istá, či budem učiteľka, ktorá bude všetkých svojich žiakov rovnako ľúbiť, bude k nim rovnako spravodlivá, nebude na nich prenášať svoje „nálady“. Napokon som sa stala novinárkou, ale keďže som mala k deťom odjakživa blízko, z písania pre dospelých som sa postupne dostala až k písaniu pre deti. Možnosť založiť a vymyslieť detský časopis podľa vlastných predstáv bol pre mňa veľkou výzvou. A k názvu Bobík mi pomohol môj psík z detstva (zase to detstvo!), ktorého som od jeho narodenia vychovávala sama, lebo jeho psia mama zahynula. Bol takým oddaným a verným strážcom detí v otcovej škole, až som si povedala, že raz ho niekde zvečním. A potom – psík, ktorého vo všeobecnosti deti milujú, je ako symbol priam stvorený pre detský časopis.

• Aká je dnes situácia – majú deti záujem o časopisy? Voľakedy časopisy, ako Včielka, Zornička, Slniečko patrili k základnej čitateľskej výbave dieťaťa, zmenilo sa to?

Zmenilo sa veľa. Dnes nie je povinný odber detskej tlače, zatiaľ dokonca ani odporúčaný. Preto to funguje asi tak, že učitelia, ktorí pracovali s detskými časopismi odjakživa, lebo vedeli, ako všestranne ich možno vo výchovnom prose, na hodinách využiť, robia to i dnes. A v nejednom prípade, pokiaľ viem, to odporúčajú, ponúkajú ako dobrú radu aj svojim mladším kolegom. Ak sa teda pýtate, či majú deti záujem o časopisy, dá sa povedať – majú, pokiaľ na ne učitelia upozornia ako na dobrú a potrebnú učebnú pomôcku. Tak deti ako aj rodičov. Tu mám však na mysli detské časopisy, ktoré by sme zjednodušene mohli pomenovať – školské, teda nie „produktové“, čo lákajú v stánkoch deti s pribalenými hračkami a darčekmi.

• Aký význam má detská tlač, detské časopisy pri osobnostnom rozvoji malého človiečika?

Myslím, že značný. Napríklad si predstavme, že by malé dieťa nedostalo do rúk žiadnu knižku. Ani len to leporelo. A zrazu by sme chceli, aby rado čítalo a vyhľadávalo knižnice. Tak nejako je to aj s tlačou. Ak k nej neprivedieme človeka ešte v detskom veku, ako potom môžeme chcieť, aby neskôr čítal noviny?! Myslím si, že napríklad tento atribút detskej tlače si tá „dospelácka“ ani neuvedomuje, teda že ani nevníma, ako jej „deckári“ pripravujú čitateľov. (A to by bolo, keby sa jej „odvďačila“ napríklad tým, že na ňu, aspoň pri konkrétnych aktivitách, upozorní verejnosť.)

To je však len jeden uhol pohľadu. Oveľa podstatnejšie je, že tak ako učíme dieťa brať do rúk knižku a mať k nej vzťah, to isté môžeme urobiť s detským časopisom. Knižka je klenot, ktorý rozvíja detskú fantáziu a poznanie. Časopis je hračka – variabilná stavebnica, ktorá dieťa volá tak do sveta fantázie, poznávania, ako aj do množstva hier a aktivít.

• Pri posledných medzinárodných meraniach kvality vzdelávacích systémov sa zistilo, že tam, kde je rozšírená predškolská starostlivosť o deti v organizovanej podobe, žiaci dosahujú lepšie výchovno-vzdelávacie výsledky. Máte aj vy skúsenosti s tým, že ak ak sa deti odmala stretajú s detskou literatúrou a časopismi, dosahujú potom lepšie výchovno-vzdelávacie výsledky?

Na to by skôr vedeli odpovedať pedagógovia ZŠ. Oni môžu priamo vidieť rozdiely medzi deťmi, ktoré boli v predškolskom veku doma, a deťmi, ktoré prišli z materských škôl, kde je programová výchova premyslená a cielená na všetky zložky osobnostného vývinu dieťaťa. A určite spoznajú aj to, ktoré dieťa bráva do rúk knižky a detské časopisy, hoci ešte nevie čítať, a ktorému sa v tomto smere doma nevenovali. S učiteľmi spolupracujem, počúvam ich, veľmi ma zaujímajú ich poznatky. Ani nie tak dávno, čo mi jedna pani učiteľka povedala, že z dvadsiatich prvákov iba štyria poznali známu klasickú rozprávku. A to ich – práve na podnet učiteľov – ponúka Bobík „na všetky spôsoby“. Uviedla som len jeden malý, ale konkrétny príklad, ako nevyzerala, ale by mohla vyzerať dobrá vyučovacia hodina, keby s deťmi doma čítali – knižky aj časopisy. Určite mala spomínaná učiteľka v tomto prípade oveľa viac práce.

• Ktoré kompetencie možno pomocou detských časopisov u detí úspešne rozvíjať?

Naše detské časopisy prinášajú dosť textov (rozprávok, poviedok, príbehov, básničiek…) i podnetov na to, aby sa deti s chuťou púšťali do ich čítania i reprodukovania. Opäť budem konkrétna: Bobík ponúka na svojich stránkach rubriku Čítanie s porozumením. Jej zámerom je, aby si dieťa text nielen vypočulo (prečítalo), ale podľa obrázkov príbeh nanovo vyrozprávalo, aby v ňom našlo a vyhodnotilo vlastnosti jednotlivých postáv, porovnalo ich so svojimi, aby našlo posolstvo príbehu, aby si dej zahralo so spolužiakmi, aby si vymyslelo iné zakončenie deja atď. Čiže – nielen počúvanie a čítanie, ale aj schopnosť porozumieť podstate, rozvoj vyjadrovacej schopnosti, slovnej zásoby, a pod.

• Je v našich zemepisných šírkach doceňovaná pozícia a význam detskej tlače? Najmä po tom, ako sa medzi deťmi rozširujú počítače a ostatné informačné technológie?

To ako musia detské časopisy u nás zápasiť neraz o holú existenciu, hovorí o ich „docenení“ azda dostatočne. Ak by však príčinou poklesu záujmu o písané slovo, a to nielen u detí, mali byť počítače, televízia a pod., potom si treba položiť otázku v celej širokej verejnosti, či chceme a či budeme môcť takto žiť. Či nie je napríklad na prekážku, že nám je všetko podané v hotovej podobe, že prichádzame o tvorivosť, fantáziu, o to krásne čaro byť s písaným slovom „vo dvojici“, v tichu, či nám neprekáža, že sme čoraz viac otupení, atakovaní krikom, hlukom, výkrikmi, čo musíme… Ja si však nemyslím, že príčinou sú iba informačné technológie, ale celkový spôsob života. Teda to, čomu podľahneme a dáme prednosť. Informačné technológie môžu byť dobrým sluhom, ale beda, ak nám začnú vládnuť.

• Ako sa dajú dnes vo výchove a vzdelávaní efektívne využívať detské časopisy? Aké sú vaše skúsenosti a prax?

Keď mám hovoriť o mojej praxi, niečo som z toho už spomenula: čítanie a práca s textom. Bobík okrem toho predstavuje deťom napríklad známych detských autorov, výtvarníkov a ďalších umelcov, ktorí pre ne tvoria. Ponúka im pracovné listy (písmená, matematika, grafomotorika, poznávanie), prosociálne texty a úlohy (Etika od Bobíka), Obrázky na hranie a Dielničku (manuálna zručnosť), rubriku Baba Nuda, choď ty preč! (voľno časové aktivity), Kuk do prírody (ekológia), hry a scénky k rôznym príležitostiam, ale aj jednoduché riekanky v anglickom a nemeckom jazyku (zároveň prebásnené do slovenčiny), ktoré možno efektívne využiť na hodinách týchto jazykov. To je však len časť z toho, ako sa dá využiť detský časopis vo výchove a vzdelávaní.

• Nie všetky časopisy majú pozitívny výchovný vplyv. Na čo by si mali rodičia a učitelia dávať pozor?

Pokúsim sa odpovedať aj ako mama: určite by som strážila, pre akú vekovú kategóriu je časopis, po ktorom dieťa siaha, určený a aký je jeho skutočný obsah. Či nepropaguje násilie, rasovú neznášanlivosť (takýto prípad sa už stal), ako podáva napr. sexuálnu výchovu, výchovu k rodičovstvu, aký má postoj k medziľudským vzťahom, ako sa vyjadruje o slabých, starých a pod. V neposlednom rade – hlavne v časopisoch pre menšie deti – by som sa pozerala aj na kultúru jazyka, pestrosť výberu autorov aj tém.

• Ako vidíte budúcnosť detskej literatúry a detských časopisov?

Ak mám chápať pod pojmom budúcnosť existenciu a životaschopnosť, potom chcem byť optimista a veriť, že ešte stále máme v sebe zakorenené pravé ľudské hodnoty a kultúru. Komu na nich záleží (tým nemyslím iba jednotlivcov, ale aj inštitúcie), ten existenciu našej detskej literatúry a časopisov podporí. Bude sa o ňu zaujímať, sledovať ju, dotovať i kupovať. Pre mňa je dobrým príkladom Francúzsko – jeho detská tlač a literatúra. Čo tak zobrať si dobrý príklad, a žiť svoj život?!

• Dieťa rado prijíma nové veci. Má dnešné dieťa dostatok nových podnetov a dobrých podnetov na to, aby sa pozitívne rozvíjalo?

Niekedy mi je až ľúto, koľko nových podnetov má dnešné dieťa. Čo všetko a z koľkých strán sa naň v informačnom toku rúti. A nielen na dieťa, ale celkovo – na človeka. Ktovie, dokedy a koľko toho je ľudský organizmus schopný zvládnuť. Čo sa však týka dieťaťa, je na nás dospelých, aby sme ho chránili, a teda selektovali, či ho zasiahnu a ovplyvnia dobré podnety. Podľa mňa – je ich nadostač, len ich ustrážiť.

• Slovenské školstvo stojí na prahu zásadných reforiem obsahu vzdelávania, ale aj práce učiteľa. Cieľom je aj zmena atmosféry v školách a vo vyučovacom procese. Ako by mohli tomuto trendu pomôcť detské časopisy?

Keď som dostala ponuku pracovať v detskom časopise a veľmi som v sebe riešila, či do toho ísť, či na to mám, prisnilo sa mi, že sa malé dievčatko načahovalo za zelenými jabĺčkami na neveľkom strome. Nedarilo sa mu, tak som podišla k nemu, odtrhla jablko a podala mu ho. V tej chvíli očervenelo. Vtedy som to chápala ako odpoveď na moje otázky.

Keby sa podarilo, že detské časopisy budú pomáhať pri premene zelených jabĺčok na červené, bolo by to úžasné! Teda – že sa budú podieľať na tom, aby bolo vyučovanie pestrejšie, uvoľnenejšie, viac hravé, zábavné. Čo viac si môžu ich tvorcovia želať?

Ľubomír Pajtinka, 2011

 

Maličkosti na podporu vzťahu dieťaťa k čítaniu

• Čítajte dieťaťu nahlas v predškolskom veku.
• Každý deň treba dieťaťu čítať okolo pol hodiny.
• Kým sa deti naučia čítať, veľa sa s deťmi rozprávajte. Používajte krátke a jednoduché vety.
• Zabezpečte dieťaťu nahrávky rozprávok na audiokazetách. Ak je to problém, nahrajte sami takéto texty.
• Dieťaťu pomáhajte pochopiť, že čítanie je dôležitá vec. Buďte dieťaťu v čítaní príkladom.
• Denne čítajte pred dieťaťom noviny, knihy, časopisy, diskutujte o prečítanom, hovorte o tom, čo zaujímavé ste sa dočítali.
• Pýtajte sa detí na ich zážitky, príbehy. Nechajte ich veľa rozprávať.
• Obmedzte čas dieťaťa strávený pred televízorom, alebo pri počítači. Naučte deti vyberať si televízne programy podľa ich kvality.
• Veďte deti k tomu, aby v televízii sledovali najmä vzdelávacie a poučné programy.
• Kontrolujte, ako vaše dieťa postupuje v škole. Navštívte triedneho učiteľa, pozhovárajte sa s ním o výsledkoch vášho dieťaťa.

Podľa zatl. Ľubo Pajtinka

 

Námety pre rodičov, ako vytvoriť vzťah svojich detí k čítaniu

• Svojmu dieťaťu čítajte od chvíle, ako vás dokáže vnímať. Začnite v čase, keď ešte nevie hovoriť, lebo už vtedy vníma melodičnosť hlasu, zvukomaľbu.
• Dovoľte dieťaťu od najmladšieho veku, aby si siahlo na knižku, aby ju mohlo obchytávať a prezerať si obrázky.
• Vytvorte doma bohaté čítacie prostredie, majte doma dostatok detských kníh, ilustrovaných kníh.
• Podporujte dieťa, ak si chce samo pozerať knihu.
• Zvoľte si pravidelný čas, kedy čítate dieťaťu a vyhraďte si na to jedno miesto v byte.
• Používajte váš čítací kútik, aj keď si čítate sami.
• Prospešné je, aby vás deti videli, keď čítate, alebo študujete vy, ale aj váš partner, či súrodenci.
• Je dobré, ak vás deti vidia čítať a pracovať s knihou aj v čase vášho voľna, nielen pri pracovných povinnostiach.
• Využite na podporu čítania aj potravinové nákupy, dovoľte deťom, aby vám pomáhali pri hľadaní konkrétneho tovaru.
• Dovoľte dieťaťu, aby vás vodilo po obchodnom centre v jednotlivých oddeleniach, aby bolo nútené rozmýšľať, čo je napísané na označeniach jednotlivých oddelení.
• Varte a pečte s dieťaťom tak, aby sa zdokonalilo v čítaní, ukážte mu, ako treba čítať recept.
• Čítajte si spolu nálepky na tovaroch, koreniach alebo iných prísadách.
• Objavujte spolu krásu kníh, počas čítania upozornite dieťa na dôležité momenty príbehu.
• Klaďte dieťaťu otázky, zisťujte, či pozorne počúvalo, dajte mu zopakovať niektoré vtipné, či zaujímavé vety a slová.
• Zrozumiteľne vysvetľujte význam slov s ktorými sa dieťa ešte nestretlo .
• Rozprávajte si spolu príbehy.
• Prezerajte si spolu s deťmi fotografie a filmy z dovoleniek, spomínajte na to, čo ste zažili.
• Spievajte a rýmujte s vašim dieťaťom, vyberte pesničku, kde je veľa rýmov a slovných hračiek.
• Ponúknite deťom vtipné a zaujímavé texty, ktoré ho upútajú.
• Vymýšľajte si s dieťaťom príbehy cestou autom o tom, ako mohli vzniknúť názvy jednotlivých dedín a miest, ktorými prechádzate.
• Spievajte a rýmujte s dieťaťom.
• Píšte a kreslite s dieťaťom, majte poruke vy, ale aj vaše dieťa dostatok farbičiek a papiera na kreslenie.
• Povzbudzujte dieťa nech si kreslí a píše aj vo svojom voľnom čase.
• Poproste dieťa, nech vám napíše zoznam vecí, ktoré máte nakúpiť v obchode, nech zaznamená vaše povinnosti, poprípade list starým rodičom.
• Navštevujte so svojim dieťaťom často knižnicu i kníhkupectvá.
• Nechajte, nech si vaše dieťa vybaví čitateľský preukaz a umožnite mu pravidelnú návštevu knižníc.
• Dovoľte dieťaťu, aby si zo svojich našetrených peňazí z času na čas kúpilo samo knihu.

Podľa námetu časopisu Notes rozpracoval Ľubo Pajtinka