Fínske inšpirácie

Krista Kiuru, fínska ministerka školstva

Fínsko je krajinou inšpirácií. Najmä pre Slovensko. Má približne rovnaký počet obyvateľov, náročnú infraštruktúru, zložitý ekonomický vývoj. Preto je zaujímavé sledovať, ako sa vyvíja jeho školstvo. Príležitosť vypočuť si o jeho fungovaní viac sme mali z najpovolanejších úst – od s ministerky školstva Fínskej republiky Kristy Kiuru. Ešte pred tým, ako mala rokovanie na úrovni ministrov sa stretla s učiteľskou a odbornou verejnosťou v bratislavskom Pálfyho paláci. Prijali sme s vďakou pozvanie a z vystúpenia pani ministerky sme vybrali všetky dôležité myšlienky.

Fínsky školský systém zbiera jedno ocenenie za druhým na všetkých medzinárodných porovnaniach a meraniach. V čom je „čaro“ tohto úspechu ?

„Som rada, že som s vami“, povedala na úvod stretnutia s novinármi fínska ministerka po slovensky. Potom už pokračovala po anglicky:

„Fínska spoločnosť oceňuje v posledných rokoch to, ako dôležité môže byť vzdelanie pre jednotlivca. My sme boli ešte pred časom chudobná poľnohospodárska krajina bez prírodných zdrojov. Je nás 5,4 milióna obyvateľov a dá sa povedať, že tá najväčšia a najúčinnejšia investícia, ktorú kedy Fínsko urobilo, bola investícia do vzdelania. Nebyť tejto investície, Fínsko by sa nikdy nebolo dostalo tam, kde je dnes a nevyužilo by celý svoj potenciál, aj keby sme mali prírodné zdroje.

Možno povedať, že najväčším úspechom za posledných 100 rokov boli práve tieto investície do vzdelania, aby sa mohol využívať potenciál jednotlivcov, využívanie potenciálu obyvateľov Fínska. Bez toho by sme sa nedostali tam, kde sme dnes, boli by sme stále tou bývalou chudobnou krajinou.

K tomu najdôležitejšiemu rozhodnutiu o dlhodobej podpore vzdelávania vo Fínsku došlo v priebehu dvoch krátkych týždňov v roku 1969.

Vedeli sme a využili jednu vec – že školstvo by malo byť verejne prístupné bez ohľadu na to, odkiaľ človek pochádza, z akej spoločenskej vrstvy. Každý by mal dostať čo najlepšie vzdelanie. Prvý projekt prestavby školstva vo Fínsku sa začal začiatkom sedemdesiatych rokov. Dá sa povedať, že vtedy bola táto diskusia veľmi ťažká, hlavne bolo ťažké o tomto smerovaní presvedčiť konzervatívne strany vo Fínsku. Dnes sme sa dostali do situácie, že o tejto otázke sa vôbec nediskutuje, nie je nikto, kto by spochybňoval ten proces podpory významu vzdelania, ktorý sa začal a doviedol školský systém vo Fínsku k tomu, že je aj príkladom pre mnohé iné krajiny. Vo Fínsku niet politickej strany, ktorá by chcela v tomto systéme robiť nejaké zmeny, alebo by niečo na ňom spochybňovala. Dnes vo Fínsku nenájdete nikoho, kto by spochybňoval najmä náš systém základného školstva. Treba však súčasne povedať, že k týmto zásadným zmenám nedošlo ani za rok, ani za dva. Všetko je to dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje sústavný súhlas a podporu všetkých zainteresovaných, čo sa v súčasnosti našťastie deje. Takýto proces si vyžaduje veľmi dlhý čas, vážne politické i občianske diskusie.

Dôležitú úlohu pripisujeme predprimárnemu vzdelávaniu. Toto je základom, aby ste podchytili deti vo veku od 3 do 7 rokov. Lebo práve v tomto období sa formujú základy ich budúcnosti na základnej, strednej a vysokej škole. Nám sa to podarilo.

Dôvera v školský systém

Keď sa robili výskumy o tom, čomu ľudia vo Fínsku veria, popri úspešných športovcoch, kráľoch a veľkých osobnostiach je vecou, ktorej ľudia veria aj náš systém vzdelávania a celý systém

školstva. Dnes je situácia taká, že vládne všeobecná dôvera v školský systém, v učiteľov. Verí sa tomu, že učitelia sú vzdelaní, dobre motivovaní a vedia deti dobre učiť.

Dôvera v učiteľov súčasne znamená aj to, že nemáme na celoštátnej úrovni vytvorený systém skúšok a preverovania vedomostí. Veríme kvalite práce učiteľov a ich zodpovednosti. Všetko závisí od individuálnych schopností jednotlivých učiteľov objektívne deti hodnotiť a pracovať s nimi. Hodnotenie vedomostí prebieha len individuálne. Žiaci sa po prvý krát stretávajú s celoštátnou skúškou fakticky až pri maturite, teda okolo ich 19 roku veku.

Ak sme povedali, že vo Fínsku sa celoštátne skúšky robia so žiakmi prvý krát až pri maturitách, to neznamená, že by sme u nás neskúšali žiakov. Práve naopak, skúša sa úplne bežne, ba bývajú skúšaní neraz aj samotní učitelia. Spoliehame sa však na to, že každý učiteľ je schopný a pripravený hodnotiť svojho žiaka sám. Náš systém známkovania je taký, že najslabší výsledok je hodnotený známkou štyri, najlepší desiatkou. Spoliehame sa na to, že keď učiteľ ohodnotí žiaka, je to všeobecne platný výsledok. Nepotrebujeme dávať nejaké celoštátne testy a otázky. Na celoštátnej úrovni sa zaujímame o výsledok skúšok a testov len v čase, keď idú študenti na vysokú školu. Jednoducho vieme, že keď učiteľ ohodnotí žiaka, je to spravodlivý výsledok.

Veríme našim učiteľom

Vo Fínsku sa naozaj vo veľkej miere spoliehame na učiteľov. To sa napokon odráža aj v tom, že učiteľstvo patrí v spoločnosti k veľmi prestížnym povolaniam, pričom nehovorím o platoch. Ja sa našťastie, ako ministerka nemusím venovať otázkam platov, lebo táto téma patrí odborom, teda zamestnávateľom a zamestnancom. Všeobecne sa dá povedať, že platy učiteľov vo Fínsku zodpovedajú zhruba priemernému platu v národnom hospodárstve. Napriek tomu je to povolanie, ktoré má takú prestíž, že je veľmi veľa mladých ľudí, ktorí by ho radi v živote vykonávali.

Sloboda učiteľa

Vo Fínsku síce máme svoje národné osnovy, ale súčasne sa veľmi spoliehame na nezávislosť učiteľa. Žiaden učiteľ nemusí stopercentne dodržiavať tieto osnovy. Záleží na učiteľovi, aby posúdil, v akej triede učí, akých má žiakov. Je na rozhodnutí učiteľa, či bude striktne dodržiavať osnovy, alebo si ich prispôsobí potrebám reálneho života v triede. V rámci svojho predmetu môže zvýrazňovať a dopĺňať témy, ktoré považuje za dôležité a pre žiakov potrebné. Rátame s tým, že to robí v najlepšej viere v záujme svojich žiakov a ich úspechu v živote.

Významným prvkom fínskej školy a školstva je princíp rovnosti. Rovnosti v tom zmysle, že od nástupu dieťaťa do školy nerozlišujeme deti a nedelíme ich na šikovnejšie a menej šikovné. Vyhýbame sa hodnoteniu – ty nie si dosť šikovné, ty to nedokážeš, nedosiahneš a podobne. Naopak, dávame možnosť každému. Jeden je šikovný v jednom predmete a jednej činnosti, druhý v druhom, tretí v niečom ďalšom. Snažíme sa o to, aby deti pracovali v skupinách, kde je vždy potrebná schopnosť a vedomosti každého dieťaťa. Všetkým deťom sa musí dávať šanca na ukázanie svojich predností. To si vyžaduje od učiteľa viac práce a premýšľania. Nerobí sa vyzdvihovanie ani výnimočných ani zaostávajúcich v niektorých činnostiach. To znamená, že všetci sú si rovní, všetci sú užitoční a potrební. Táto rovnosť tiež znamená, že všetky školy sú rovnaké. Preto je celkom prirodzené, že rodičia dávajú svoje dieťa do najbližšej školy, lebo majú istotu rovnakej kvality, ktorá je k dispozícii. Pokiaľ ide o základné vzdelanie, tam naozaj nie sú žiadne rozdiely medzi kvalitou škôl. K diferenciácii dochádza až neskôr pri vyššom strednom vzdelaní, kde sa niektorá stredná škola viac venuje prírodným vedám, iná humanitným vedám a podobne. Tam sa už v programe škôl reaguje na to, že chcú a čo potrebujú žiaci z hľadiska ich ďalšieho štúdia alebo uplatnenia v živote.

Táto rovnosť je veľmi krehkou záležitosťou, lebo vieme veľmi dobre, že sa neraz objavujú rôzne tendencie k segregácii. Poznáme príklady aj z Anglicka, kde, ak sa škola nachádza v

problematickejšom prostredí, môže dochádzať k snahe zaraďovať takúto školu, žiakov z takejto školy do inej kategórie. My sa snažíme školám, kde sú náznaky na zaostávanie, či nejakú nerovnosť hneď pomáhať osobitnými odborníkmi a analýzami s prijatými krokmi k náprave. Ročne vynakladáme vo Fínsku 60 miliónov eur, aby sme podporili školy v tzv. problémových oblastiach , aby tu nedochádzalo k zaostávaniu a aby sme tu udržali tieto školy v rovnováhe s ostatnými.

Verejná podpora dobrého školstva

Pre udržanie vysokej kvality školstva je v krajine veľmi dôležitá aj verejná zhoda a verejná diskusia o všetkých kľúčových témach. Vo Fínsku má verejnosť našťastie o takúto diskusiu seriózny záujem. V tejto súvislosti si veľmi vážim aj prácu rôznych organizácií a spolkov, ktoré prejavujú záujem o dianie v školstve, ktoré sa venujú školským témam.

Naposledy sme mali veľkú diskusiu na tému, aká je úroveň starostlivosti o deti v predškolskom veku. Vo Fínsku nastupujú deti do školy v siedmom roku veku, to znamená diskutovalo sa o tom, aká je starostlivosť o deti do tohto siedmeho roku života. Do tejto diskusie prispelo vo Fínsku 11 000 rodičov (Fínsko je krajina s obdobným počtom obyvateľov ako Slovensko). Pokiaľ ide o takéto všeobecné otázky, je o ne verejný záujem a ľuďom záleží na dobrom stave vecí. Tak isto ľuďom a najmä rodičom záleží na tom, aby sa ich deťom dostalo už v predškolskom veku kvalitnej prípravy. Ten počet zapojených do diskusie jasne hovorí o tom, že ľudia majú záujem o verejné dianie a život okolo seba.

Každá takáto verejná diskusia je dôležitá a musí sa brať veľmi vážne. My niekedy v úradoch zabúdame, že máme našich zákazníkov. Tieto deti v škôlkach a školách sú vlastne naši zákazníci. My sme sa rozhodli, že sa opýtame aj detí, čo si ony myslia o svojich vzdelávacích inštitúciách, o tom, akým spôsobom sú vzdelávaní. V týchto otázkach nám pomáhajú aj mimovládne organizácie, ktoré aktivizujú rodičov, aby sme dostali naozaj reprezentatívnu výpoveď o našej práci.

Vždy, keď prichádza k nejakému vážnejšiemu legislatívnemu zásahu do školských pravidiel, keď sa novelizuje zákon, robí nejaká významná legislatívna norma, je vždy dôležité poznať názory verejnosti. Nejde nám teda len o diskusiu s odbormi, či združeniami rodičov, ale v takýchto prípadoch veľmi úzko spolupracujeme aj s mimovládnymi organizáciami.

Rodičom sa v našich školách dáva veľký priestor na to, aby mohli mnohé otázky konzultovať s učiteľmi, či vedeniami škôl. Názory verejnosti sú dôležité pre vedenia škôl, ale aj pre nás na ministerstve. Sami sme robili viaceré výskumy, prieskumy, ktoré nám dávajú odpoveď na otázku, aká je miera spokojnosti s našim systémom a kde sa objavujú nejaké slabšie miesta. V tejto komunikácii musíme pokračovať, lebo ak by sme boli v komunikácii pasívni, mohlo by sa nám stať, že celý náš vzdelávací systém skolabuje.“

Pár subjektívnych postrehov o rozdielnostiach fínskeho a slovenského školského systému i prostredia v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje.

• Fínsko: rovnocenný prístup ku všetkým deťom, všetky školy sú rovnako kvalitné. Najnižšia závislosť medzi sociálnym zázemím dieťaťa a vzdelaním rodičov a vzdelávacími výsledkami ich dieťaťa
• Slovensko: zavedením normatívneho financovania sme zaviedli model súťaženia škôl o deti. Z detí sa stal tovar nosiaci peniaze a oficiálne bola vyhlásená stratégia- školy, bojujte o žiakov, tie, ktoré budete mať veľa žiakov, budete mať veľa finančných prostriedkov, budete si môcť zaplatiť dobrých učiteľov, iné budú mať málo žiakov, málo peňazí a slabých učiteľov. Najvyššie závislosť medzi sociálnym zázemím dieťaťa a vzdelanostnou úrovňou rodičov a vzdelávacími výsledkami detí.
• Fínsko: medzi najlepšou a najslabšou školou vo Fínsku je minimálny rozdiel
• Slovensko: medzi najlepšími a najslabšími školami sú priepastné rozdiely.
• Fínsko: má podporné programy a systém na okamžitú pomoc školám, ktoré začínajú vo výsledkoch zaostávať.
• Slovensko: slabé výsledky škôl iba konštatujeme, nemáme systém riešenia tohto problému, berieme ho iba na vedomie.
• Fínsko: učiteľstvo je jednou zo spoločensky najvyššie cenených profesií
• Slovensko: učiteľstvo stratilo svoju spoločenskú prestíž, učitelia stratili v značnej miere dôveru
• Fínsko: učitelia majú vysokú mieru dôvery pri riadení vyučovacieho procesu, hodnotení a vedení žiakov.
• Slovensko: je známe, že učitelia sa na Slovensku môžu pripravovať na 27 fakultách pripravujúcich učiteľov, čo prináša nízku kvalitu ich prípravy a tým aj nízkej odbornosti. Drvivá väčšina absolventov fakúlt pripravujúcich učiteľov odchádza pracovať mimo sféru výchovy a vzdelávania.
• Fínsko: v základnej škole sa deti nediferencujú, nemajú žiadne 8 ročné gymnáziá a podobné druhy škôl
• Slovensko: vedieme neskutočné spory, keď sa začne hovoriť o znížení počtu 8 ročných gymnázií, ktoré považujú mnohí za najdôležitejší problém školstva
• Fínsko: najnižšia miera korupcia v Európe
• Slovensko: jedna z najvyšších mier korupcie
• Fínsko: financovanie školstva na úrovni cca 5% z HDP
• Slovensko: financovanie školstva na úrovni 3, 7 – 3, 8 % z HDP
• Fínsko: krajina s jedným z najnižších počtov väzňov a policajtov
• Slovensko: máme 3x viac policajtov, ako Fínsko a v počte odsúdených sme na piatok mieste v Európe
• Fínsko: od druhej svetovej vojny bezplatné stravovanie v školách pre všetky deti. Školské stravovanie je súčasť práce školy.
• Slovensko: školské jedálne prenajímame súkromným osobám, diferencované poplatky žiakov za stravu, hľadanie najlacnejších jedál
• Fínsko: mimoriadny význam sa pripisuje zdravému životnému štýlu a športu. Maximálne využívanie športovísk aj mimo vyučovania.
• Slovensko: na otázky zdravého životného štýlu a rozvoja športu na školách nie je dostatok finančných prostriedkov, zlyháva najmä samospráva. Naše školské športoviská sa využívajú mimo hodín telesnej výchovy málo, najmä počas víkendov a voľných dní sú často zatvorené.

(lupa)