Učitelia sú vzácnou devízou úspechu každej múdrej spoločnosti.

PaedDr. Mária Barancová, prezidentka Slovenskej komory učiteľov

14. júla 2010 vznikla dlho očakávaná stavovská organizácia učiteľov pod názvom Slovenská komora učiteľov /Slovak Teacherś Union/. Učitelia tak dostali platformu na ktorej môžu pracovať na zlepšovaní svojho profesionálneho a spoločenského statusu a môžu byť partnerom štátnym a verejným organizáciám a spolkom. Prvou prezidentkou SKU sa stala PaedDr. Mária Barancová, s ktorou sme sa pozhovárali o stave nášho učiteľského stavu, problémoch, radostiach a starostiach slovenských učiteľov.

Pani prezidentka, vo svojom úvodnom slove na vašej stránke ste povedali: Všetko sa začína po prvýkrát. Vy i ja máme výzvu zanechať stopu dobra a spolupodielať sa na zanechaní tohto odkazu pre naše deti. Všetci spoločne môžeme podporiť realizáciu rozvoja európskej dimenzie vzdelávania. Prijali slovenskí učitelia vašu výzvu?

Vstupom do EÚ sa slovenskí učitelia stali aj európskymi učiteľmi. SR podpísala viacero zmlúv, ktorými sa zaviazala dodržiavať európske pravidlá vo vzdelávaní a prijala ponuku EÚ na úzkej spolupráci s jednotlivými členskými krajinami definovať spoločné ciele vzdelávania.

Európska dimenzia vo vzdelávania nie je len o výučbe cudzích jazykov, dejepisu a zemepisu, ale taktiež odráža v systéme výchovy a vzdelávania i učiteľa ako hlavného a nenahraditeľného facilitátora.

Pre mňa sa tieto fakty stali výzvou pre budovanie slovenského európskeho školstva, uvedomujúc si náročný proces premeny a transformácie a túto veľkú výzvu som posunula prostredníctvom vzniku SKU aj do učiteľského stavu. Vždy nové, iné, netradičné sa v slovenských podmienkach veľmi ťažko prijíma, aj vznik SKU sa stretol u mnohých učiteľoch s mimoriadnym nadšením, niektorí s opatrným okom sledujú naše kroky, podaktorí vznik SKU považovali za neoprávnený „ útok“ na odbory a sú učitelia, ktorí stratili entuziazmus a silu v niečo pozitívne veriť.

Všetci členovia výkonného managmentu sme zobrali na svoje plecia kus ťažkého bremena, zodpovednosti, ktorá je náročnejšia a zložitejšia vzhľadom k súčasnému postaveniu učiteľov v SR. Všetci členovia výkonného managmentu a môžem povedať celej SKU sme darovali v rozbiehaní sa tejto stavovskej organizácii svoje vedomosti, zručnosti, svoj voľný čas, energiu, nakoľko sme všetci zamestnancami škôl a školských zariadení.

Kedy a kde sa zrodila reálna myšlienka na založenie stavovskej organizácie učiteľov?

Zrod idey založiť stavovskú organizáciu treba hľadať už dávnejšie ,určite ju mnohí nosili vo svojej mysli, v pokusoch o vytvorenie, konkrétne tá dnešná jej podoba však bola podmienená mojím osobným odhodlaním a vnútornou zapálenosťou niektorých učiteľov a z časti bola ovplyvnená Petíciou učiteľov a ich sympatizantov za prepracovanie systému kariérneho rastu pedagogických zamestnancov. Mnohí z nich sa vyjadrovali o absencii stavovskej organizácie. Jednoznačne sa v tejto situácii ukázala nutnosť vytvorenia platformy, založenej na jednotnosti a nutnosti akceptácie združenia učiteľov i MŠ SR. Ďalším momentom v jej existencii je dobrý úmysel vytvoriť stavovský pilier pre učiteľov, ktorý bude chrániť ich práva a obhajovať významnosť učiteľskej profesie, ktorá je dlhodobo podhodnotená a mnohokrát znevažovaná. Mnohí učitelia a sympatizanti vítajú vznik Slovenskej komory učiteľov ako zjednocujúcu organizáciu a uplatňujúcu oprávnené záujmy svojich členov pri tvorbe školskej politiky.

SKU ako stavovská organizácia vznikla ako profesijné združenie, ktoré ochraňuje stavovské práva a záujmy svojich členov – pedagogických a odborných zamestnancov. Vytvorila sa platforma, prostredníctvom ktorej sa spolupodieľame na zušľachťovaní školského prostredia a svojimi odbornými, profesijnými, rozvojovými, sociálnymi a manažérskymi kompetenciami prispievame aj ku konštruktívnym kvalitatívnym zmenám v školstve.

Aká bola odozva zo strany ministerstva, odborového zväzu a iných inštitúcií?

Profesijné združenie je slobodné a nezávislé, spravidla neziskové, združenie (organizácia) príslušníkov – fyzických alebo právnických osôb – nejakej profesie, ktoré má za cieľ sledovať a zastupovať spoločné profesijné, kultúrne a ekonomické záujmy danej profesie, a ktoré nie je odborovou organizáciou (niekedy sa však profesijné združenie chápe ako odborová organizácia). Sú gestormi profesijného a odborného statusu.

Obvykle sa zakladajú za účelom podpory záujmov členov nejakej profesie, poskytovania výmeny informácií medzi členmi alebo vydávania pravidelnej publikácie vo vzťahu k príslušnej profesii ako samoregulačný orgán.

SKU vznikla ako ďalšie spektrum partnerov schopných vyjednávať, stala sa partnerom MŠ SR a svojimi odbornými aktivitami prispieva k rozvoju školskej politiky a budovaniu kvalitného vzdelávania .

Slovenská komora učiteľov je prioritne platformou odbornou, poskytujúcou odborné poradenstvo, nezávislé stanoviská a služby s dôrazom na učiteľa, jeho efektívnu spoluprácu s rodinou, spolutvorbu kreatívnej a kooperujúcej klímy školy, optimalizáciu edukácie a procesu výchovy.

Vývoj naznačuje potrebu koordinácie a jednotnej platformy, pretože v súčasných podmienkach v školstve existuje mnoho asociácií, združení, ktoré sú zamerané na špecifické oblasti a učiteľ ako jedinečný významný edukačný prvok nemal oporu v žiadnej z týchto komunít.

Koľko členov má Komora v súčasnosti a aké štruktúry si už vybudovala?

Vznik slovenskej komory učiteľov / oficiálna skratka SKU/sa riadi zmysle zákona 83/1990 Zb. z. o združovaní občanov , stanovy komory boli registrované 14.07. 2010, v súčasnosti dotvárame orgány združenia a členskú základňu. Pri zrode stáli súčasní členovia združenia a mnohí facebookoví sympatizanti. V súčasnosti má SKU okolo 2500 členov, treba poznamenať, že sme na začiatku rozvoja a každý začiatok predstavuje úskalia a očakávania.

Samozrejme sa komora usiluje o akceptáciu člena v poradnom orgáne ministra školstva, o svoje zastúpenie sa usiluje aj v komisii pre akreditáciu programov kontinuálneho vzdelávania, vyjadruje sa k strategickým zámerom rozvoja a zmien v rezorte školstva.

Najvyšším orgánom SKU je valné zhromaždenie, činnosť komory riadi správna rada, v ktorej sú okrem prezidentky aj ôsmi výkonní regionálni riaditelia SKU/ za Košický, Prešovský, Banskobystrický, Žilinský, Trenčiansky, Nitriansky, Trnavský, Bratislavský kraj/.

Hospodárenie SKU je vykonávané ekonómkou SKU, kontrolované revízorom SKU a členmi správnej rady.

Aké sú hlavné ciele?

Ciele SKU sú širšie koncipované, zahŕňajú rôzne činnosti a aktivity, ale naším hlavným cieľom je rozvíjať status a kvalitu učiteľskej profesie na Slovensku. V konkrétnych aktivitách sa usilujeme obhajovať odborné záujmy učiteľov, byť sociálnou oporou slovenských učiteľov, zlepšiť ich pracovné podmienky a podmienok výkon ich profesie a spolupodieľať sa na rozvoji výchovnovzdelávacieho procesu.

Ďalšími cieľmi sú hlavne účasť sa na tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s výkonom povolania učiteľ/ pedagogický a odborný zamestnanec/, s výchovnovzdelávacím procesom, poskytovať svojim členom sprostredkovanie odborného a psychologického poradenstva v súvislosti s výkonom učiteľského povolania, podpora profesionálneho rozvoja učiteľov prostredníctvom sprostredkovania vzdelávania a prednášok, seminárov, konferencií, zviditeľňovať a posilniť učiteľskú profesiu v prospech spoločenskej významnosti a dôležitosti silného ideálu služby spoločnosti a akcentovať učiteľa ako spolutvorcu najušľachtilejších ľudských vlastností.

Kto môže byť vašim členom a ako sa ním môže stať?

Členstvo v komore, ktorá má formu občianskeho združenia, je dobrovoľné. Pedagogickí a odborní zamestnanci sa môžu stať riadnymi členmi SKU s právom hlasovania. Sympatizantom učiteľskej profesie je určené mimoriadne členstvo bez hlasovacieho práva.

Vznik komory bol financovaný zo zdrojov členov komory- učiteľov, stavia na ich entuziazme , na podnetoch , na konkrétnych námetoch , ktorí na web stránke/ autorom je viceprezident Miroslav Sopko/ reagujú na súčasné profesijné problémy v procese edukácie. Členstvo v komore predpokladá symbolické príspevky, ktoré sú dobrovoľné a nie sú povinné.

Našou snahou je oslovovať sponzorov o dary z 2% dani, materiálnu pomoc, realizovať odborné aktivity a do rozbehu zapojiť čo najviac priaznivcov učiteľskej profesie a všetkých tých, ktorí si uvedomujú dôležitosť a významnosť učiteľskej profesie ako silného ideálu vyspelej spoločnosti.

Kto sú vaši kľúčoví partneri?

Vývoj ukázal, že v roztrieštenej pedagogickej obci je priam nutnosťou spolupracovať a presadzovať rovnaké názory, bez názorovej zhody zostáva posun ku kvalite v školstve osamotený. SKU pristúpila k dohode s OZPSaV , NŠO,/ mnoho členov z týchto organizácií má členstvo i v SKU/, úzko spolupracuje s Asociáciou súkromných škôl, s Asociáciou školskej psychológie ČR a SR, a usiluje sa o spoluprácu so Združením samosprávnych škôl Slovenska.

SKU chceme budovať ako nezávislú stavovskú organizáciu, ktorá bude spolupracovať so všetkými organizáciami, ktoré usilujú o rozvoj profesie učiteľa na Slovensku. Medzi kľúčových partnerov do budúcna vnímame univerzity vychovávajúce učiteľov, organizácie školstva, zahraničné komory učiteľov a veríme, že budeme mať dobrú spoluprácu aj s ministerstvom školstva a ministerstvu podriadenými organizáciami.

Ako vnímate súčasnú situáciu učiteľského stavu u nás?

Nikde v civilizovanom svete nie je povolanie učiteľa finančne menej ocenené. Bohužiaľ, nezáujem lídrov krajiny o dôležitosť tejto profesie už začínajú vidieť aj deti. V prieskume na gymnáziách sme na otázku či študent zvažuje kariéru učiteľa dostali aj takúto odpoveď „Nechcem byť učiteľom lebo majú slabý plat a každý sa z nich smeje, že akí sú, aj študenti si z daktorých robia srandu a sú k nim drzí, nikto ich nerešpektuje a ani si ich rodičia nevážia.„ Žiaľ ostatné odpovede boli podobné. Je to smutné. Nielen pre neúctu k učiteľom, ale pre našu ignoranciu vzdelania a budúcnosti našich detí , ktoré učiteľ deťom sprostredkúva.

V súčasnej dobe je vzdelávanie učiteľov často diskutujúcou a turbulentnou témou. Školstvo sa snaží prispôsobiť trendom EÚ, a tak venuje určitú pozornosť vzdelávaniu a rekvalifikácii učiteľov, ako aj presadzovaním humanizácie v školstve alebo orientácie na dieťa.

Tieto trendové faktory spôsobujú v školstve enormnú akceleráciu názorovej inakosti a spôsobujú chaos v školskom systéme.

Jeho budúcnosť by sa mala prejaviť v tom, že bude pružne reagovať na meniace sa potreby a požiadavky spoločnosti. A to vďaka primeranej autonómii škôl, učiteľov a vďaka účinnejšiemu zapájaniu sa verejnosti na správe a riadení výchovno-vzdelávacieho procesu. Decentralizácia riadenia musí byť zabezpečená a funkčná.
Práve na školách sa budú odohrávať všetky najdôležitejšie zmeny, ktoré súvisia s lepšou kvalitou poskytovaných služieb. Školy musia mať víziu, musia jasne definovať svoje poslanie , filozofiu a koncepciu. Efektívne vedenie pedagogického zboru, manažérske zručnosti, kvalitná výučba, efektívne využívanie ľudských zdrojov, časté monitorovanie pokroku žiakov, zbieranie dát a ich vyhodnocovanie, dobrá a tvorivá atmosféra, tímová práca, to všetko sú charakteristiky efektívnej školy, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou na to, aby škola dobre plnila svoje poslanie.

Ktoré sú podľa vás hlavné problémy našich učiteľov?

Hlavným problémom je jednoznačne finančné ohodnotenie, ktoré je dehonestujúce a často neumožňuje mladým učiteľom dlhodobo ostať na škole. Na Slovensku má učiteľ podľa OECD analýzy len 45% platu iného VŠ vzdelaného občana. V iných krajinách je to v priemere 80%. Nikde na svete to nie je tak málo ako u nás.

Okrem toho tá dnešná škola, má množstvo rôznych problémov, ohrozená prirodzená autorita učiteľa, finančná poddimenzovanosť, nárast a komplikované riešenie sociálnopatologických javov, teacher stres – výrazný determinant ovlyvňujúci psychické a fyzické zdravie učiteľov, absencia kooperujúcej komunikácie medzi učiteľom a rodičom, problémy v dosahovaní minimálnych výchovných štandardov a hodnôt, nezáujem a demotivácia žiakov a študentov k vzdelávaniu, neadekvátne očakávania od rodičov a laickej verejnosti, zvýšený výskyt šikanovania , fyzických a psychických útokov nielen medzi žiakmi a študentmi, ale aj neprimerané slovné a fyzické útoky na učiteľov, rómsky problém v súčasnosti vykazuje obrovské rozmery.

Do popredia vstupuje chýbajúca oblasť, s ktorou učiteľ každý deň disponuje, a tou je psychológia a s ňou spojená psychologická intervencia pre učiteľov na vykonávanie svojej profesie. I učiteľ je človek, a je nutné sa naňho pozerať predovšetkým ako na človeka, ktorý môže byť tiež omylný, unavený, uväznený v zajatí rutiny a stereotypu a ktorému je potrebné pomôcť.

Na konferencii Dni zdravotnej výchovy MUDr. Ivana Stodolu odzneli prednášky z úst lekárov, ktorí upozorňujú, že rôzne duševné problémy a choroby / emočné vyhorenie, depresie…/môžu prebiehať latentne, skryto, veľakrát to ani sami učitelia nevedia a sú obviňovaní z lajdáctva a nezáujmu.

Vidíme nárast týchto problémov, výrazný apel zo strany učiteľov a prosebné volanie po ich systémových riešeniach.

Ako zabezpečujete financovanie svojich aktivít?

Vznik komory je financovaný zo zdrojov členov komory- učiteľov, stavia na ich entuziazme , na podnetoch , na konkrétnych námetoch , ktorí na web stránke/ autorom je náš člen –p. viceprezident Miroslav Sopko/ reagujú na súčasné profesijné problémy v procese edukácie. Členstvo v komore predpokladá symbolický príspevok 1 Euro ročne, ktorý je dobrovoľný a nie je povinný.

Našou snahou bude oslovovať sponzorov o dary z 2% dani, materiálnu pomoc, realizovať odborné aktivity a do rozbehu zapojiť čo najviac priaznivcov učiteľskej profesie a všetkých tých, ktorí si uvedomujú dôležitosť a významnosť učiteľskej profesie ako silného ideálu vyspelej spoločnosti.

Uvažovali ste aj o tom, že by ste zaviedli povinné členstvo učiteľov v Komore, ako je to v niektorých iných profesiách?

Mnohé stavovské organizácie už roky fungujú ako komory, ktoré ochraňujú stavovské práva a záujmy svojich členov. Analógia je v existencii Komory sestier, lekárov a zubných lekárov, geodetov, notárov, právnikov, stavebných inžinierov, architektov…Štátny aparát ich vníma ako partnerov prvej dôležitosti pri kooperovaní potrieb týchto skupín a záujmov spoločnosti.

Uvažovali sme o nutnosti existencie takej stavovskej organizácie, ktorá smerom k laickej verejnosti je vnímaná ako vyšší spoločenský status profesie. A keď chceme definovať učiteľstvo ako profesiu, mali by sme uvažovať o stavovskej organizácii, ktorú priamo definuje špecifický zákon, v našom prípade zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch.

Ktoré kompetencie by ste ako komora chceli prevziať do svojej zodpovednosti?

Vznik Komory zo špecifického zákona znamená plniť úlohy, ktoré určuje štát, riešiť celoživotné vzdelávanie učiteľov, podieľať sa na realizácii rozvojových programov, vzdelávacích projektoch, s dôrazom na kvalitu a novú stratégiu získavania vedomostí, zručností a kľúčových kompetencií, prevenčné aktivity, koordináciu psychologických intervencií, databázu voľných pracovných miest a pracovné poradenstvo pri uplatňovaní sa učiteľov na trhu práce .

Z dôvodu nejednoznačnosti a nejasnosti profesie a z toho vyplývajúcich sporných situácií, čo je správne riešenie alebo pravdivé, by mala SKU riešiť etické problémy prostredníctvom vytvorenej etickej komisie , vyjadrujúc sa objektívne a nezávisle v mnohých dilematických situáciách opierajúc sa o etický kódex učiteľa v SR v spolupráci s Verejným ochrancom práv.

Samozrejme kompetencia vstupovať do legislatívnych zmien a napríklad vydávanie Učiteľských novín ako základného informačného, metodického a poradenského periodika, rôznych metodických materiálov.

I keď nás veľmi trápi platová situácia učiteľov, Komora nebude vstupovať do politiky či organizácie nátlakových aktivít.

Ako vnímate vývoj školstva u nás v posledných rokoch? Ktoré pozitíva a ktoré kritické veci by sme si mali pripomínať?

Vymenovať všetky problémy školstva, zaoberať sa tým, čo ich spôsobilo a hľadať ako z nich von by trvalo veľmi dlho. K tým najpodstatnejším patrí absencia zásadnej transformácie obsahu vyučovania, dosiaľ nerealizovaná plošná modernizácia vyučovania, nedostatok učebných pomôcok zodpovedajúcich súčasnému poznaniu, nedostatočné vybavenie škôl technikou, zlý stav budov škôl, tried, neúnosná a často nezmyselná byrokracia, neúmerný počet žiakov s špecifickými výchovnovzdelávacími potrebami v triede, nedostatočná príprava absolventov pedagogických fakúlt. Špicou ľadovca je nedostatok podpory škôl v práci so znevýhodnenou populáciou, chýbajúca účinná legislatíva a metodika sú časovanou nástrahou kolapsu s veľmi krátko nastaveným intervalom. Toto zachraňujú učitelia, ktorí chcú naučiť všetko, čo im nariadi štát. Tlačia na žiakov, sú časovo obmedzovaní v možnostiach pohrať sa s učivom. To vedie k tomu, že vedomosti žiakov sú povrchné, nespájajú sa so životom.

Začatá reforma v roku 2008 bola sprevádzaná množstvom chýb, ktoré napriek snahám sa nestihli opraviť ,takže sú tu obavy učiteľov, že všetky učebné osnovy a plány, ktoré vypracovali, budú meniť od začiatku. Len pre zaujímavosť , školský vzdelávací program je dokument rozsahu niekoľko desiatok strán. A stredné školy, kde je viac odborov ich majú možno aj do tisícky.

Zaťaženosť byrokraciou, verejnosť si len ťažko vie predstaviť, že aké podrobnosti sa kontrolujú v dokumentácií učiteľov a čo všetko vypracovávajú. Príklady škôl, kde prechádzajú na elektronickú dokumentáciu tu sú, teraz by to chcelo podporu zhora. Keby napríklad bol v každej triede počítač ,učitelia by mohli viesť elektronickú triednu knihu a bolo by koniec nekonečnému vyčiarkávaniu, spočítavaniu hodín, evidenciám, zoznamom, zapisovaniu učiva.

Stále sa nerieši transformácia obsahu – je potrebná redukcia učiva, učíme veľa (aj zbytočných vecí), nie je čas „pohrať sa s učivom“, robiť so žiakmi projekty, dať im priestor, aby sami objavovali poznatky, skúmali experimentovali. Nepomôže nám stále počúvať, že treba žiakov pripravovať pre prax – chýbajú konkrétne kroky.

Nedostatok učebných pomôcok, techniky – my učitelia čítame a sledujeme čo všetko sa používa v školách vo svete – tablety, notebooky pre každého žiaka, iné pekné, estetické, farebné pomôcky.

Napriek pár zrekonštruovaným školám je tu väčšina škôl s nevyhovujúcimi sociálnymi zariadeniami, oknami, ktoré držia len silou vôle, zatekajúcimi strechami. Dnes vďaka internetu sa môžeme pozrieť do tried v zahraničí, kde to má celkom inú atmosféru. Vtedy nám je ľúto, že mi toto nemôžeme poskytnúť našim deťom.

Porovnávanie s minulosťou je len ťažko možné. Rozsah poznatkov narástol, zmenila sa ich opodstatnenosť, nastúpili nové potreby tejto spoločnosti a s tým všetkým aj nové požiadavky na absolventov škôl. Kedysi sme nemenili povolanie za celý život, dnes sú vítaní zamestnanci flexibilne sa prispôsobujúci požiadavkám zamestnávateľov.

Aká je dnes atmosféra medzi učiteľmi materských, základných, špeciálnych a stredných škôl? Čo trápi učiteľov najviac?

Väčšina menovaných aj nemenovaných problémov má spoločného menovateľa – dlhodobo podfinancované slovenské školstvo. Tvrdenie, že pretiekol pohár, by nebolo správne, lebo z neho už tečie pekne dlho a nielen jedno volebné obdobie. Situácia však dozrela natoľko, že na žiadne akútne choroby sa ani nehľadá liek. Aktivita sa súčasnému ministrovi školstva rozhodne uprieť nedá. No pripravované novely zákonov (hoc aj potrebné), ktoré sú už v schvaľovacom procese parlamentu, neriešia akútnu situáciu v školstve. Navyše rozpočet na najbližšie tri roky vôbec nedáva nádej na zlepšenie.

Opäť chýba množstvo učebníc(vrátane učebníc na povinný AJ), učitelia si pripravujú rôzne učebné texty, kopírujú z rôznych kníh, hľadajú na internete, vyrábajú pomôcky, pripravujú digitálne materiály a v tých školách, kde sú na to podmienky, vyučujú prostredníctvom počítačov a internetu. Učitelia podávajú nadľudské výkony, takže v končenom dôsledku sa všetko učivo k žiakom dostane. Ale viete si predstaviť, koľko trvá príprava pracovného listu, prezentácie, cvičenia, súboru vhodných úloh? Toto všetko sú hodiny voľného času, po nociach na úkor vlastných rodín.

Pracujete aj na návrhoch riešení, či postupov, ako zlepšovať veci, zapájate sa do diskusií, alebo iba upozorňujete na kritické veci?

nikli sme preto, aby sme kritické veci posúvali do roviny efektivity, takže skôr naše výstupy sa dejú s cieľom zlepšovať, byť konštruktívni a rozhľadení rôznymi aspektmi, vplývajúcimi na daný problém.

Napr. spomeniem Monitor 9, v spolupráci s SAV sme urobili prieskum názorov na Monitor 9 a závery sme posunuli ÚIPŠ, absolvovali sme niekoľko rokovaní s predstaviteľmi OECD o kvalite vzdelávania a problémoch v školstve, pripomienkovali sme legislatívne zmeny, absolvovali sme rôzne diskusné fóra, sme súčasťou pracovných skupín MŠ SR.

• Máte analýzy, rozbory, či iné podklady na základe ktorých sa dá vysloviť vážny názor o stave nášho školstva v súčasnosti?

Určite v tejto oblasti je potrebná spolupráca vzhľadom k náročnosti času spracovať rôzne analýzy, rozbory, oslovili sme neziskové organizácie, ktoré majú precízne spracované podklady o stave nášho školstva. Prednedávnom Komora úzko participovala na významnej štúdii „Slovenské školstvo očami rodičov, študentov, voličov, učiteľov“, spracovávame názory učiteľov k rôznym témam. Výstupom našich dlhoročných skúseností bolo aj Odporúčanie SKU ministrovi školstva SR k zmenám v školstve.

Ktorý školský model zo zahraničia sa vám pozdáva ako najinšpiratívnejší pre nás?

Jednotlivé členské krajiny EÚ zodpovedajú za organizáciu a obsah systémov vzdelávania a odbornej prípravy , neexistuje „spoločná vzdelávacia politika“. A to je výborné, lebo sa môžeme vzájomne inšpirovať, vylepšovať a hlavne rozvíjať.

Slovenský model vzdelávania je naštartovaný proeurópsky, domnievam sa, že každý systém je schopný absorbovať len niektoré prvky z nejakého modelu. Pri ich implantovaní treba citlivo zvažovať všetky premenné ovplyvňujúce naše slovenské školstva. Potešila by som sa, aby bol pre mňa najinšpiratívnejší slovenský model.

Máte svojich partnerov aj v zahraničí? S kým spolupracujete najintenzívnejšie?

Z hľadiska časového horizontu našej existencie, hľadania identity a pozvoľného etablovania do povedomia učiteľov sme nenadviazali partnerstvá so zahraničím. Existuje v Českej republike Asociace profese učitelství ČR ako profesijná nepolitická organizácie, ktorá má identické ciele ako naša komora, určite bude vôľa spolupracovať.

Povolanie učiteľa, tak ako každá práca s ľuďmi v ktorejkoľvek profesii, je psychicky náročná, pri učiteľskom povolaní je i mimoriadne zodpovedná, pretože učiteľ formuje a rozvíja nielen vedomosti, ale i charakter žiaka. Ako povolanie učiteľa vnímate vy?

S touto profesiou som sa socializovala už v útlom detstve a ostala som jej verná viac ako dve desaťročia. Hrdo kráčam v šľapajách svojich rodičov, ktorí učili viac ako štyri desaťročia. Som vnútorne zapálená pre učiteľskú profesiu. Súčasná škola sa borí s množstvom výchovných a psychických problémov detí, chýba sociálna opora ich rodín, hodnotový systém mnohých detí je nezlučiteľný so školským, nárast nemotivovanej agresie, sociálnopatologických javov, problémovosť v správaní detí, hyperkinetické poruchy a poruchy pozornosti detí, nezáujem o vzdelávanie , zvýšený výskyt šikanovania , fyzických a psychických útokov nielen medzi žiakmi a študentmi, ale aj neprimerané slovné a fyzické útoky na učiteľov.

Na súčasného učiteľa je v skutočnosti vyvíjaný vysoký tlak, zo strany náročnosti detí, rodičov, spoločnosti, v súčasnej dobe aj zo strachu zo straty zamestnania ako aj jeho profesionálneho rastu, ktorý sa netýka len pedagogickej a odbornej činnosti, ale aj prístupnosti k reformám spojených s modernými technológiami a novým chápaním vzdelávania, čo kladie vysoké nároky na jeho osobnosť. K ďalším očakávaniam od učiteľovej osobnosti patrí napríklad schopnosť empatie, ľudský prístup k tým, s ktorými prichádza do styku, úspešné riešenie medziľudských konfliktov, príkladnosť k predávaniu hodnôt a noriem ako aj neustála prívetivosť, dobrá nálada, optimizmus.

Taktiež si treba i uvedomiť, že akákoľvek ponuka edukačných stratégií je dominantne determinovaná osobnosťou učiteľa, jeho osobnostnou, profesionálnou kompetenciou a profesionálnou identitou a musí disponovať psychickým a fyzickým zdravím. Medzinárodne platná Charta učiteľa jasne zakotvuje a vyjadruje, že učiteľstvo je profesia a že ide o jednu z najzložitejších a najdôležitejších profesií.

Aká bola vaša profesionálna dráha v školstve, kde dnes pracujete?

V školských službách pôsobím takmer 30 rokov, okrem materskej škôlky som učila na všetkých typoch škôl, aj na vysokej škole, kde pôsobím ako externý pracovník, skutočne pre mňa nezvyčajná a neoceniteľná skúsenosť.

Momentálne pracujem na projekte diagnostického 1. ročníka ZŠ s orientáciou na deti s problémami v učení a správaní / ADHD, ADD/, na špeciálnej škole pôsobím ako pedagóg – logopéd a na strednej škole vyučujem predmety pedagogiku, špeciálnu pedagogiku a sociálno- právnu ochranu.

Mojím morálnym ocenením je vlastníctvo štátneho vyznamenania ministra školstva za dlhoročný podiel na rozvoji školstva SR v oblasti výchovy a vzdelávania, humanitného a tvorivého prístupu vo výchovnovzdelávacom procese.

Posledné desaťročie pribúda práve detí so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami na celom Slovensku. Aké sú príčiny? Sú vytvorené v školskej legislatíve dostatočné nástroje a podmienky na adekvátne vzdelávania týchto detí? V čom vidíte možnosti na zlepšenie?

Dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v škole, je dieťa s mentálnym, zmyslovým alebo telesným postihnutím, zdravotne oslabené alebo choré dieťa, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s vývinovými poruchami správania sa, autistickým syndrómom alebo dieťa s poruchami psychického alebo sociálneho vývinu.

V posledných rokoch evidujeme ich zvýšený výskyt , etiológia nárastu je v mnohých rovinách, v rovine medicíny, vedecko-technologickým pokrokom ,vyspelej techniky a moderných medicínskych technológií, ktoré zamedzujú úmrtnosti detí pri komplikovaných pôrodoch a vykazujú vysoké percento úspešnosti v krízovej intervencii v postnatálnom období a ďalších vývinových obdobiach, v rovine globalizácie, zmenšovania vzdialeností a s tým súvisiacich súvislostí, rýchlym životným tempom, informačnou preťaženosťou, sociálnoekonomickými dôsledkami, v rovine sociálnej, rozpad rodín a s tým vytvárajúci sa nevhodný vzorec správania , aktuálna spoločenská situácia v identifikácii pozitívneho hodnotového systému a jeho praktických dopadov , znižovaním socioekonomického statusu mnohých skupín z dôvodu nárastu chudoby a samozrejme nezanedbateľnou je i rovina genetiky.

Súčasná legislatíva / hlavne školský zákon/ vytvára adekvátne podmienky pre vzdelávanie takýchto detí a dáva možnosť voľby integrovaným individuálnym spôsobom, integrovaným vzdelávaním v špeciálnej triede a špecializovaným vzdelávaním v špeciálnych školách. Každé vzdelávanie, ak je úspešné po stránke rozvoja osobnosti žiaka, zdravého psychického vývinu, po stránke obojstrannej pozitívnej komunikácie a hlavne akceptácie rovesníkov, po stránke nadstavenia kurikula a špeciálneho pedagóga ako hlavného facilitátora pri vzdelávaní detí so ŠVVP, môžeme považovať za úspešné. Avšak z pozície pozorovateľa mnohé školy nemôžu z finančných dôvodov vytvoriť systematizované miesto špeciálneho pedagóga, školského psychológa a asistenta učiteľa. Veľakrát sa stáva, že jedno integrované dieťa potrebuje samostatného asistenta. Ak takéto dieťa je i napriek fluktuácii spomínaných zamestnancov integrované v škole, vzniká obrovský stresor nielen pre samotného žiaka ,ale i pre prácu učiteľov všeobecnovzdelávacích a iných premetov. V mnohých prípadoch je vyučovanie narúšané a problematické, dokonca obmedzujúce pre iné deti v triede.

Taktiež v mnohých prípadoch dieťa so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami považuje prostredie svojich „ iných“ rovesníkov za hostilné.

Z hľadiska diagnostiky, a to komplexnej vidím rezervy. K zaradeniu dieťaťa do vzdelávacieho priestoru zabezpečiť v záujme koordinácie postupov a skvalitnenia rozhodovacieho procesu produktívnu tímovú spoluprácu viacerých odborníkov v rovnocennom postavení, prejsť tímovým procesom, diagnostikou pedagogickou, psychologickou, špeciálnopedagogickou ale i medicínskou s komplexným pohľadom na harmonický vývoj dieťaťa s dôrazom na pedagogickú prognózu v súčinnosti s rodičom. Taktiež si myslím, že systém špeciálneho školstva je v SR na vysokej úrovni, treba vyzdvihovať aj pozitíva tohto druhu vzdelávania, ako je vysoko individuálny prístup a existencia porúch, pri ktorých nie je možná úspešná integrácia alebo je vôbec nemožná.

Dnes učitelia stoja pred vážnym problémom výchovy v rodine, avizujú neúmerný nárast asociálneho a disociálneho správania, disciplíny žiakov, agresívnych prejavov, ktoré potrebujú systémové riešenie v podobe zaradenia školy pre poruchy správania do školského systému trebárs aj na prechodný diagnostický a resocializačný pobyt.

Z hľadiska dieťaťa, ktoré stojí v popredí nášho záujmu, je našou morálnou povinnosťou nadstaviť vzdelávací systém tak, aby sa v ňom každý aktér edukačného a výchovného pôsobenia cítil čo najlepšie, lebo cez zážitkové učenie dosiahneme i cieľ výchovy, ktorý v súčasnej dobe prechádza krízou.

Aká je vaša osobná filozofia učiteľky?

Chcela som sa stať učiteľkou a stala som sa ňou. Je to najúžasnejšie povolanie, lebo deti dokážu úprimne oceniť ľudské vlastnosti a morálnu hodnotu človeka. Dnes toto povolanie je na okraji spoločenského záujmu, výsledkom práce sú „deti“ a ich vzdelanie a výchova. A to je z hľadiska veľkých ziskov málo.

Avšak moje vnútorné naplnenie nie je o veľkom kopci peňazí, ale o slušnom pracovnom a spoločenskom živote. Je o deťoch, ktoré sú naším obrovským bohatstvom .

Mojou filozofiou života je „pomoc“ hlavne tým, ktorí sú inak obdarovaní a odzrkadľuje ho citát: „Ak pomôžeme jednému dieťaťu, akoby sme pomohli celému svetu“. A ja túžim pomôcť svetu, aby „dobro“, „mier“ a „ ľudskosť“ neboli vymazané z našej aktívnej slovnej zásoby a stali sa nepotrebné ako niektoré profesie.

Čo želáte učiteľom, vašej komore, ale aj slovenskému školstvu vôbec do ďalších dní?

V prvom rade moje poďakovanie patrí všetkým členom i sympatizantov, pretože podporiť myšlienku vzniku, rozvoja a existencie znamená prispieť k profesionalite učiteľskej obce, jej prestíži a celospoločenského zviditeľňovania sa smerom k laickej verejnosti a dosiahnutie vážnosti učiteľského stavu.

Sme iba na začiatku, napríklad Slovenská komora zubárov sa rozvíja už vyše 20 rokov, mimoriadne mladí a z hľadiska dejín o pokus vznik a rozvoj komory pre učiteľov sme sa dostali najďalej. Avšak si uvedomujeme, že len spoločnými silami, silnou ambíciou učiteľskej obce zaradiť sa medzi profesie s vlastnou profesijnou a stavovskou organizáciou, dokážeme napredovať, v opačnom prípade môžeme byť opäť neúspešní.

Súčasné dianie v školstve jasne naznačuje, že každý pedagóg by mal prevziať zodpovednosť za uskutočňované zmeny, mal by preukázať stavovskú česť a princíp solidarity s tými, ktorí bojujú o lepšie postavenie učiteľov na Slovensku.

Želám nášmu slovenskému školstvu veľa múdrych pedagógov, aby sa nenechali znechutiť a v hľadaní toho, čo nás v našej profesii spája spoločne s rodičmi našich žiakov a študentov vybudovali dielne ľudskosti ako model školy, kde bude vládnuť spokojnosť, harmónia a vzájomná úcta.

Želám, aby rodičia a občania porozumeli, že bez túžby byť vzdelaní budeme len montážna dielňa. Že budúcnosť pre naše deti tkvie v kvalitnou vzdelaní a kvalitnom a motivovanom učiteľovi.

Mojou ďalšou výzvou je pre vás všetkých, ktorí milujete svoju profesiu a vnútorne vnímate dianie v školstve podobne ako my, ak máte nápady na zlepšenia, a chcete aj vy pomôcť zvyšovať status, kvalitu a podmienky profesie učiteľa , zapojte sa do niektorej z našich pracovných skupín. Kontakty na zástupcov SKU vo vašom regióne nájdete na www.sku.sk.

Školstvo je aj o nás, nedovoľme bez nás.

Ľubomír Pajtinka (2010)